Postavenie českých žien na trhu práce a v domácnosti - včera a dnes B. Lucia Kolláriková 1 Úvod Ženy na trhu práce sú stále marginalizovaná skupina. V dnešnom mužskom svete sa stále nedostáva ženám tak voľnému prístupu k uplatneniu na trhu práce, ako by sa mohlo zdať. Alebo je to naopak? Transformácia českej spoločenosti, ktorá prebehla pred viac ako dvadsiatimi rokmi otvorením hraníc nie je stále dokončená. Česká spoločnosť sa otvorila novým trendom, prijala nové myšlienky, má nové ciele, no ako je to s postavením žien? Nemyslím postavenie žien len a výhradne na trhu práce, ale aj ich postavenie v domácnosti, v spoločnosti, v prístupoch ku vzdelaniu... Bolo to v dobe, keď sme sa narodili ľahšie, alebo dnes vďaka krokom vedúcim k pozitívnej diskriminácií to ženy majú uľahčené? Dnes je táto téma čoraz viac aktuálna aj s podporou Európskej Únie, ktorá si za jedenu z hlavných priorít zvolila boj za rovné práva mužov a žien na trhu práce. Tento text vám preto podá niektoré základné poznatky o rozdelení úloh českej genderovej spoločnosti a letmo načrtne niektoré možné krízové oblasti. Bude sa snažiť pozerať na problém z nestranného uhľa, avšak z časti je možná jeho ovplyvniteľnosť feministickou literatúrou. 2 Feminizmus Nie je jednoduché nazerať na otázku zapojenia žien vo verejnom aj súkromnom živote nezainteresovaným okom. Už sama téma sa radí medzi otázky feministického spektra. To však neznamená, že feminizmus ako taký je radikálny smer neakceptujúci iné názory. Sám vznikol odčlenením od postmodernizmu a hovorí hlavne „potrebe zviditeľniť špecifickosť ženskej perspektívy a ženského prístupu k riešeniu problémov minulosti i súčasnosti“ (http://ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvf/ feminizmus. html). Má niekoľko myšlienkových smerov, o tých sa však nechcem bližšie zmieňovať[1]. Feminizmus, teda myšlienkový smer zaoberajúci sa vnímaním ženskej otázky, sa opiera predovšetkým o pojem gender. Gender v tomto pojímaní nie je len pohlavie, z biologickej stránky, ale hlavne mužsko-ženský prístup ku vnímaniu. Giddens (2000) tvrdí, že gender je sociálny konštrukt meniaci sa v závislosti na povahe spoločnosti. Je determinovaný kultúrou a je vysoko variabilný (Čermáková, 1999). Preto skôr ako o samotnom koncepte je možno hovoriť o akejsi sociálnej role, ktorú nám určuje gender. Ona (sociálna rola), nám predstavuje vzorce správania, ktoré sú od nás očakávané, spoločensky prijateľné a akceptovateľné v závislosti od postavenia (pozícií) v spoločenskom rebríčku (voľne prebrané od Keller, 1997). Otázky genderového usporiadania spoločnosti sa začínali dostávať do nášho povedomia až po spoločensko – ekonomickej transformácií začiatkom 90-tych rokov. Preto aj keď je predtransformačné obdobie charakteristiké umelým ovplyvňovaním (plnej) zamesntnanosti a rovných práv pre všetkých (Zákostelská, 1996), čo viedlo k deformovanému modelu reálnej podoby mužskej a ženskej práce, reálna situácia na trhu práce mužov a žien je reálna dnes. 3 Zamestnané ženy (pred dvadsiatimi rokmi) Táto kapitola predstaví českú spoločnosť z genderového pohľadu, bližšie bude hovoriť o zamestnanosti resp. nezamestnanosti (a s ním súvisejúcou otázkou vzdelanosti) žien a ich postavení v „ženskom svete“[2] – v domácnosti. 3.1 Vzdelanie Vzdelanie, ako základný prvok uplatniteľnosti na trhu práce, nemal v období socilalistického československa natoľko významný vplyv na pracovnom zaradení ako dnes. Ľahko dostupné vzdelanie (ako nástroj emancipácie – Jarkovská, Lišková, 2008) a spoločenské predsudky nedovoľovali ženám zastávať všetky pozície. Tab. 1. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie (v %) podľa pohlavia a veku v rokoch 1993, 1998, 2000 a 2003. Věková skupina Stupeň vzdělání 1993 1998 2000 2003 ženy muži ženy muži ženy muži ženy muži 25 - 34 základní a bez vzdělání 11,7 6,8 8,7 7,0 8,5 6,7 6,5 5,9 střední bez maturity 36,9 50,2 39,4 49,7 37,9 49,8 38,0 49,6 střední s maturitou 40,5 28,9 42,2 32,2 42,7 32,0 44,2 31,4 vysokoškolské 10,9 14,1 9,8 11,1 10,9 11,5 11,3 13,0 35 - 44 základní a bez vzdělání 23,0 11,0 16,1 8,3 13,8 7,3 10,3 5,9 střední bez maturity 35,4 53,6 38,2 52,8 36,3 52,5 34,7 50,6 střední s maturitou 32,8 21,4 35,6 24,4 38,7 25,7 41,6 27,7 vysokoškolské 8,9 14,0 10,1 14,5 11,1 14,5 13,5 15,8 45 - 54 základní a bez vzdělání 29,4 11,5 21,7 9,7 22,8 9,6 19,8 7,6 střední bez maturity 31,3 52,3 36,2 53,2 34,1 53,3 36,8 56,1 střední s maturitou 31,9 25,0 34,4 25,0 35,1 24,2 34,4 23,0 vysokoškolské 7,3 11,2 7,6 12,1 7,9 12,9 9,0 13,2 55 - 64 základní a bez vzdělání 45,4 18,4 37,2 13,8 33,8 13,8 27,3 10,0 střední bez maturity 30,6 46,7 30,2 49,0 28,6 48,4 31,4 51,4 střední s maturitou 19,2 24,1 26,7 25,8 30,7 26,3 33,2 25,9 vysokoškolské 4,9 10,8 5,9 11,4 6,9 11,6 8,1 12,6 65 + základní a bez vzdělání 62,5 30,2 56,9 23,7 57,8 24,4 51,8 18,9 střední bez maturity 24,3 39,4 26,9 43,8 24,2 40,4 27,8 43,2 střední s maturitou 10,9 19,7 13,6 21,2 14,9 22,6 16,6 24,0 vysokoškolské 2,2 10,7 2,6 11,3 3,1 12,6 3,8 13,9 (Zdroj: ČSÚ) Otvorením hraníc a zlepšením socioekonomických pomerov (avšak pri zvyšujúcej sa miere nezamestnanosti), sa zvyšuje postupne aj vzdelanosť žien. Jedným z nástrojom emancipácie je aj vzdelanie. Ako si môžte všimnúť v Tab.1, došlo k prudkému poklesu percenta osôb (a špeciálne žien) v roku 2003 s najnižším dokončeným vzdelaním a bez vzdelania, a to hlavne vo vekových kategóriách 35-44. Vidina lepšej budúcnosti[3] a hlavne otvárajúcich sa možností, posílená stratou istôt (materská podpora, plná zamestnanosť, sociálne výhody), viedla k individualizácií občanov. Vzdelanie získalo určitý status, čo viedlo k potrebe získať ho. U žien je tento trend viditeľnejší aj v ostatných vekových kategóriách. 3.2 Zamestnanosť Ako už bolo spomínané, otvorením hraníc sa česká spoločnosť začala meniť. Jej postupný prerod zo socialistickej (rovnej, nemennej, uzavretej) ku kapitalistickej (dravej, individualistickej, západnej, otvorenej) spoločnosti sa odzrkadľoval aj na postojoch žien. Samozrejme, je to dlhý proces, ktorý ešte ani v súčastnosti nie je uzavretý. Nárast nezamestnanosti, ktorý bol zapríčinený neschopnosťou konkurencieschopného trhu, resp. znižovaním objemu výroby, rušením nepotrebných miest a pod. mal iné dopady na mužov a ženy. Tab. 2 preto ukazuje percentuálne zastúpenie mužov a žien v odvetviach CZ-NACE. Avšak aj u týchto hodnôt sa stretávame s určitou chybou. Tá je spôsobená vykazovaním odvetvia zamestnanosti jednotlivých pozícií na základe zaradenia celého podniku v rámci CZ-NACE. Toto zaraďovanie bolo chrakteristické pre socialistickú éru, kedy sa napr. kuchárky v závodnej jedálni Zetoru Brno radili do skupiny zpracovateľského priemyslu. Ako môžeme súdiť, medzi povolania s najvyššou elasticitou a nízkou kvalifikáciou (aspoň, čo sa týka zamestnanosti žien), možeme zaradiť, zpracovateľský priemysel. Na jednej strane je to zrušenie potreby plnej zamestnanosti, kde ženy zastávali nízkostatusové zamestnávania, ako napr. kuchárky, upratovačky, účtovníčky (v samotnej výrobe sa objavovali menej), na druhej strane zmena metodiky hodnotenia pracovného zaradenia. No keď túto skutočnosť hodnotíme ako chceme, zamestnanosť žien (v relatívnych aj absolútnych hodnotách) poklesla v primárnom a sekundérnom sektore národného hospodárstva na úkor terciérneho. Tomuto faktu dopomáhala aj skutočnosť, že predrevolučná výroba bola orientovaná na export na východné trhy, okrem strojárenského sa úpadok zamestnanosti spája aj s potravinárskym, textilným a chemickým priemyslom. Plná zamestnanosť žien okrem iného bola v minulosti posiľnená aj sociálnymi výhodami pre matky s deťmi (podnikové škôlky, materská dovolenka a návrat na pôvodnú pracovnú pozíciu). To súviselo aj s organizáciou rodinného života. Ženy sa mohli vo väčšej miere venovať rodine a deťom, ako sa od nich (podľa genderových stereotypov) očakávalo. Navyše nedostupnosť antikoncepcie častokrát nútilo mladé páry zakladať rodiny v skorom veku. Keď sa však konkrétne pozrieme na pracovné zaradenie žien, môžeme hovoriť o dvojitej závislosti. Na jednej strane je to platené zamestnanie, na strane druhej práca v domácnosti, pričom aj ona má status práce. Je to „výroba“ pre okamžitú spotrebu, nešpecializovaná, ale nemá stálu pracovnú dobu a je neplatená (podľa Renzetti, Tab.2. Podiel zamestnaných (v %) podľa pohlavia a odvetvia ekonomickej činnosti CZ-NACE (VŠPS) v jednotlivých rokoch. Odvětví činnosti 1993 1995 2000 2005 2007 2008 2009 Muži Ženy Muži Ženy Muži Ženy Muži Ženy Muži Ženy Muži Ženy Muži Ženy A Zemědělství, lesnictví a rybářství 8,4 6,0 7,1 5,2 5,9 3,6 4,7 2,7 4,2 2,4 3,8 2,3 3,8 2,2 B Těžba a dobývání 3,8 1,0 3,0 0,6 2,2 0,5 1,6 0,3 1,7 0,3 1,7 0,3 1,6 0,4 C Zpracovatelský průmysl 29,8 27,6 29,0 26,2 28,1 23,7 28,9 22,8 30,5 23,3 30,7 23,3 28,5 20,7 D Výroba a rozvod elektřiny plynu, tepla a klimatizovaného vzduchu 2,1 1,0 2,3 0,9 1,8 0,7 1,8 0,6 1,6 0,5 1,7 0,6 1,7 0,5 E Zásobování vodou, činnosti souv. s odpadními vodami, odpady a sanacemi 0,9 0,6 1,1 0,5 1,2 0,4 1,4 0,5 1,5 0,5 1,5 0,5 1,5 0,5 F Stavebnictví 14,3 2,3 15,3 2,3 15,5 2,0 16,0 2,1 15,2 1,9 15,3 2,0 16,1 1,9 G Velkoobchod a maloobchod; opravy a údržba motorových vozidel 7,7 13,4 9,6 15,4 10,5 15,5 10,6 15,2 10,1 14,9 10,1 15,4 10,5 15,8 H Doprava a skladování 8,5 5,0 8,6 4,5 8,9 4,4 8,5 4,0 8,7 3,7 8,5 3,9 8,7 4,0 I Ubytování, stravování a pohostinství 2,3 4,0 2,4 4,0 2,5 4,4 3,1 4,7 2,8 4,8 2,8 4,5 2,9 4,9 J Informační a komunikační činnosti 1,6 2,4 1,7 2,3 2,0 2,2 2,2 2,2 2,6 2,0 2,9 1,7 3,4 1,6 K Peněžnictví a pojišťovnictví 0,8 2,2 1,1 2,8 1,3 3,2 1,4 2,9 1,4 3,0 1,6 3,3 1,6 3,1 L Činnosti v oblasti nemovitostí 0,4 0,7 0,5 0,6 0,5 0,6 0,6 0,7 0,7 0,8 0,7 1,0 0,7 1,0 M Profesní, vědecké a technické činosti 2,4 2,7 2,6 2,8 2,7 3,5 2,9 3,6 3,4 4,4 3,4 4,6 3,6 4,8 N Administrativní a podpůrné činnosti 1,9 1,5 2,0 1,7 2,1 2,0 2,2 2,2 2,4 2,5 2,3 2,9 2,2 2,6 O Veřejná správa a obrana; povinné sociální zabezpečení 7,3 4,7 6,5 5,2 7,5 6,5 6,4 7,3 5,7 7,4 5,8 7,0 5,9 7,3 P Vzdělávání 3,1 10,8 2,9 10,6 2,7 11,2 2,7 11,0 2,6 10,4 2,5 10,0 2,4 10,8 Q Zdravotní a sociální péče 2,1 10,2 2,0 10,1 2,1 11,1 2,5 12,4 2,3 12,6 2,1 12,2 2,1 12,6 R Kulturní, zábavní a rekreační činnosti 1,2 1,4 1,3 1,4 1,4 1,7 1,4 1,7 1,5 1,8 1,4 2,0 1,5 2,0 S Ostatní 1,2 2,6 1,1 2,7 1,1 2,9 1,1 2,9 1,0 2,8 1,3 2,4 1,2 2,7 T Činnosti domácností jako zaměstnavatelů; činnosti domácn. produk. blíže neurč. výrobky a služby pro vl. potř. . 0,0 . 0,0 . 0,1 0,0 0,1 . 0,1 0,0 0,1 0,1 0,4 U Exteritoriální organizace a instituce 0,0 0,0 . . 0,0 0,1 . 0,0 0,0 . . . . . (Zdroj: ČSÚ, vlastné zpracovanie) Curran (2003)). Tým pádom sa dá tvrdiť, že ženy síce pracovali v dobách socializmu za rovnejšiu mzdu (v porovnaní s dneškom), no ich skutočný odpracovaný čas nebol adekvátne ohodnotený[4]. 4 Zamestnané ženy (dnes) Ako už bolo zmienené, zamestnanosť žien sa v posledných dvoch dekádach výraznom mierou zmenila. Došlo ad 1 ku kvantitatívnym zmenám (pokles počtu v jednom sektore na úkor iného), ad 2 ku kvalitatívnym. Tieto tendencie sú však naďalej posiľnované súčastnou spoločnosťou. Ešte stále nedošlo k vyvráteniu tvrdenia, že v spoločnosti prevláda štatistická diskriminácia (Renzetti, Curran, 2003). Je to pojem, ktorý tvrdí, že spoločnosť sa domnieva, že pre vykonávanie určitých pracovných úkonov má danosti jedno či druhé pohlavie. V podstate je to jednoduchý selektívny prostriedok, ktorý udržuje podnikovú a oborovú segregáciu na základe pohlavia v prijateľných medziach. Renzetti (2003) tvrdí taktiež, že vyššie zastúpenie žien vo firmách znižuje jej prestíž, čoho si je vedomé aj vedenie. Tak dochádza k utvrdzovaniu stereotypov. 4.1 Vzdelanie V predchádzajúcej kapitole bolo nastienené, ako sa ku vzdelaniu stavali ženy pred dvadsiatimi rokmi. Dnes však s úpadkom úrovne vzdelania nemôžeme tvrdiť, že ženy majú ľahšiu cestu ku vzdelaniu len vďaka prekonaniu tejto bariéry. Spoločenské normy nás nútia správať sa vrámci svojich rolí. Preto nie je nič prekvapivého, že najvyššie percento zastúpenia žien na vysokých školách je hlavne v oblastiach starostlivosti (pedagogické, lekárske, sociálne fakulty) a jazykov (filozofická fakulta). Naopak najnižšie v technickej oblasti (stojnícke, stavebné, chemické a pod. fakulty)[5]. Tieto vzorce sú nám vštepované od mlada, takže je ťažké sa z nich vymaniť. 4.2 Zamestnanosť Tab. 3 nám podáva predstavu ako vplýva na mzdu dosiahnuté vzdelanie. Samozrejme, že u oboch pohlaví nemá rovnakú váhu. Ženy sú znevýhodnené z viacerých hľadísk. Radimska (2003) tvrdí, že „postavení žen na trhu práce je determinováno jejich pozici v rodině a způsobem, jakým je tato pozice vnímána muži, podobně jako jsou rodinné praktiky mužů podmíněny tendencemi pracovniho trhu“. Mimo to však platí, že na znevýhodňovaní žien sa podpisuje predstava väčšinovej spoločnosti o potrebe vybudovania si rodiny. To odsudzuje ženy, hlavne v mladom veku alebo s malými deťmi, čeliť skutočnosti, že sú ohrozenou skupinou na trhu práce. Týka sa to prevažne študovaných žien, ktoré vo veku, kedy by si mali zakladať rodiny, sa zapájajú do pracovného trhu. Tu však sa stretávajú s neochotou aby firmy do nich vkladali úsilie, pretože v budúcnosti pôjdu na materskú dovolenku. V minulosti pri vyššej zamestnanosti nevznikal tento problém natoľko. Na druhej strane môžeme hovoriť, resp. nesúhlasiť s teóriou ľudského kapitálu (Jarkovská, Lišková, 2008). Tá tvrdí, že ženy nie sú ochotné investovať do vzdelania, a teda sa dostávajú do menej lukratívnych pozícií s nižšími prijímami. Tento postoj sa primárne vylučuje s Tab. 1 a Tab. 4., pretože podiel žien s vyšším vzdelaním stúpa vo vyššiej miere u mužov, pričom v závislosti na tom klesá ich nezamestnanosť. Ako si môžeme všimnúť v Tab. 3, platové ohodnotenie žien a mužov s rovnakým dosiahnutým vzdelaním nie je rovnaké. Za to môže vyšší počet odpracovaných rokov v prípade mužov (neprerušený pracovný pomer v prípade materskej), mimopracovné aktivity (riadiace posty sú viac ako zo 72 %[6]- obsadené mužmi, teda voľnočasové aktivity zdieľajú skôr s osobami rovnakého pohlavia), bonusy za nadčasy (ženy upredňostňujú rodinu), daňové odpisy (za deti a manželku), neskorší odchod do dôchodku a samotný vyšší dôchodok. Nástupom firiem so zahraničným kapitálom sa tento proces začiatkom potransformačného obdobia prehlboval, dnes dochádza k jeho vyrovnávaniu medzi pohlaviami. Tab.3. Priemerné hrubé mesačné mzdy podľa pohlaví v roku 2003 a 2010. v Kč 2003 2010 ženy muži ženy / muži (%) ženy muži ženy / muži (%) Celkem 16 404 21 983 74,6 22 666 30 192 75,1 1 zákonodárci, vedoucí a řídící pracovníci 27 065 45 700 59,2 39 894 63 242 63,1 2 vědečtí a odborní duševní pracovníci 22 517 30 641 73,5 30 285 42 874 70,6 3 techničtí, zdravotničtí, pedagogičtí pracovníci 18 244 24 262 75,2 25 513 33 328 76,6 4 nižší administrativní pracovníci 14 936 18 555 80,5 20 246 24 196 83,7 5 provozní pracovníci ve službách a obchodě 11 359 15 180 74,8 15 077 18 517 81,4 6 kvalif. dělníci v zemědělství, lesnictví a rybolovu 11 211 12 932 86,7 16 680 18 860 88,4 7 řemeslníci, kvalifikovaní výrobci a zpracovatelé 12 004 17 220 69,7 16 227 23 297 69,7 8 obsluha strojů a zařízení 12 970 17 384 74,6 17 453 22 621 77,2 9 pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 10 087 13 023 77,5 13 156 16 392 80,3 Nejvyšší dosažené vzdělání: základní a nedokončené 11 337 15 121 75,0 15 200 19 352 78,5 střední bez maturity 11 897 16 728 71,1 16 180 22 482 72,0 střední s maturitou 17 515 22 858 76,6 23 733 30 426 78,0 vyšší odborné a bakalářské 19 178 25 476 75,3 26 837 36 089 74,4 vysokoškolské 25 541 39 136 65,3 35 657 53 086 67,2 (Zdroj: ČSÚ, vlastné zpracovanie) Keby sme mali hodnotiť obdobie po roku 1989, tak bolo typické nízkou nezamestnanosťou u oboch pohlaví, preferované boli manuálne práce. S oneskoreným rastom terciéru (v porovnaní so západom) sa rýchlo feminizoval, čo je až do súčastnosti. Neposledne v tomto období došlo k extrémnemu nárastu vysokých miezd (Křížková, Penner, Petersen, 2008). Pozitívne však je, že k nárastu miezd došlo vo všetkých odvetviach. Keď si všimneme Tab. 3, ženská mzda naďalej tvorí cca 77% mužskej a stále sa zvyšuje[7]. Je však naivné tvrdiť, že najviac si polepšili ženy so základným vzdelaním. Nárast ich platu bol spôsobený nárastom minimálnej mzdy, ktorú dostávajú prevažne ženy. Na druhej strane je potrebné zmieniť, že nezamestnanosť žien s najnižším dosiahnutým vzdelaním sa zvýšila. Prechodom na terciarizáciu došlo k uvoľneniu masy pracujúcich zo sekundéru – prevažne žien, ako už bolo spomínané. Ženy neschopné uplatniteľnosti na trhu práce sa však zmenou režimu rozhodli zostať ženami v domácnosti. Pohodlný a spoločnosťou akceptovateľný (gendrové stereotypy utužujúci) krok. Dnes sa firmy uchyľujú k outsourcovaniu týchto nízkostatusových prác. Podoba súčastnej rodiny sa rozvoľnila. Častejšia kohabitácia a singles trend emancipáciu žien posiľňuje. Aj sama rodina si začala „outsoursovať“ niektoré služby (starostlivosť o deti, donáška jedál...). Do popredia manželského života sa dostáva otázka peňazí, mužských prác v domácnosti či ženská sloboda. Tab. 4. Miera nezamestnanosti podľa vekových skupín (VŠPS), uvedené hodnoty sú v %. 1993 1995 2000 2005 2006 2007 2008 2009 Ženy 5,4 4,8 10,6 9,8 8,8 6,7 5,6 7,7 15 - 19 13,9 14,4 37,6 42,2 39,3 29,7 28,2 36,1 20 - 24 8 6,2 13,8 15,7 16 8,9 7,6 14,1 25 - 29 8,9 8,5 13,7 11,7 8,1 6,7 5 9,2 30 - 34 5,9 5,5 13,6 10,9 10,3 8,8 7,7 9,8 35 - 39 4,2 3,8 9,1 9,3 8,4 7,4 5,7 6,8 40 - 44 3,8 3,4 8,5 8 7,6 5,5 4 5,9 45 - 49 2,9 2,9 8,4 7,4 7,7 5,2 5,4 6,5 50 - 54 2,6 2,4 7,5 9 7,9 6,5 4,9 6,1 55 - 59 4,5 3,9 5,2 6,5 6,3 5,5 5 6,5 60 + 6,4 3,7 5,6 4,6 2,8 1,6 2 2,2 Muži 3,4 3,4 7,3 6,5 5,8 4,2 3,5 5,8 15 - 19 10,1 12,1 30,2 44,6 38,2 25,2 21,8 33,4 20 - 24 5,3 5,2 14,5 15,8 13,4 8,7 8,3 14,5 25 - 29 3 3,4 6,5 6,4 5,5 4,2 3,4 7,5 30 - 34 3,1 2,6 6 4,2 4,7 2,8 2,7 4,6 35 - 39 2,5 3 5,6 4,5 3,9 2,7 2,2 3,8 40 - 44 2,3 2,5 5,6 4,9 3,9 3,5 2,4 4 45 - 49 2,5 2 5,8 5,7 4,9 3,8 3,1 3,8 50 - 54 1,6 1,9 6 6,1 5,3 4,2 3 5,1 55 - 59 1,8 1,8 5,2 5,3 5,8 5,2 4 6 60 + 6,2 4,5 3,2 2,2 2,9 2,3 1,9 3,5 Ženy 5,4 4,8 10,6 9,8 8,8 6,7 5,6 7,7 základní a bez vzdělání 8,7 9,6 20,1 24,4 23,2 19,3 18,4 22,3 střední bez maturity 5,8 5,1 12,1 12,9 10,7 8,9 6,7 9,6 střední s maturitou 4 3 7,9 6,2 6,1 4,1 3,5 5,7 vysokoškolské 2,2 1,9 3,7 2,7 2,7 1,7 1,8 2,3 Muži 3,4 3,4 7,3 6,5 5,8 4,2 3,5 5,8 základní a bez vzdělání 9,3 12,6 25,4 30 26,2 21,1 19,9 26,4 střední bez maturity 3,1 3 7,3 6,8 6,1 4,3 3,3 6,3 střední s maturitou 2,5 2 4,7 3,9 3,5 2,4 2,1 3,7 vysokoškolské 1,8 0,8 2,2 2,1 2,2 1,6 1,5 2,5 (Zdroj: ČSÚ) 3 Záver Obecne sa dá tvrdiť, že postavenie žien na trhu práce pred transformáciou a dnes sa výraznou mierou zmenilo. Nedošlo len k terciarizácií ženskej zamestnanosti a vyššej miery nezamestnanosti v porovnaní s mužmi. Samotná socio-ekonomická transformácia Česka ovplyvnená druhým demografickým prechodom priniesla zmeny v zmýšlaní a v súčastnosti dochádza k rozvoľnovaniu genderových stereotypov. Zmena životných ambícií u žien viedla k uvedomeniu si potreby vzdelania, i keď nie je vždy zárukou vyššej mzdy (v porovnaní s mužskou). Pozostatky socialistickej organizácií spoločnosti sa zachovali aspoň v odmeňovaní štátnych zamestnancov, kde vďaka tabuľkovým mzdám je rozdiel mužsko-ženskej mzdy najnižší. V prípade žien však objavuje vyššia nezamestnanosť, ktorá nie je spojená ani tak s neschopnosťou zamestnania, skôr s neochotou pracovať a zostať ženou v domácnosti, za čo môže aj sociálny systém štátu. Veď napríklad pri strednej škole s maturitou, žena zarába len 78 % mužskej mzdy. Je však otázne, či nastavený režim by dokázala zmeniť pozitívna diskriminácia, o ktorej zavedenie na vedúce posty sa snaží Európska únia. Na jednej strane je to krok vpred, no skôr by bolo potrebné jej zavedenie po konkrétnom preštudovaní prípadu, resp. niektoré „tradične“ mužské oblasti (stavebníctvo, zpracovateľský priemysel, armáda) by týmto krokom mohli byť poškodené. Naopak by bolo vhodné aj naopak hovoriť o mužskej pozitívnej diskriminácií v tradične ženských povolaniach. Seznam použité literatury ČERMÁKOVÁ, M. (1999): Gender a pracovní trh. In Sborník studií: Společnost žen a mužů z aspektu gender. Open Society Fund, Praha, 51 - 57 s. GIDDENS, A. (2000): Gender a sexualita. In: Oates-Indruchová, L. (1998) Dívčí válka s ideologií. SLON, Praha, 304 s. JARKOVSKÁ, L., LIŠKOVÁ, K. (2008): Genderové aspekty českého školství. In Sociologický časopis. Sociologický ústav Akademie věd, Praha, 44/4 , 727 – 752 s. KELLER, J. (1997): Úvod do Sociologie. SLON, Praha, 232 s. KŘÍŽKOVÁ, A., PENNER, A. M., PETERSEN, T.: Genderové nerovnosti v odměňování na stejné pracovní pozici: jeden z faktorů sociálního vyloučení žen. In: Gender, rovné příležitosti výzkumu. Sociologický ústav Akademie věd, roč. 9, 2/2008, Praha, 55 – 67 S. RENZETTI, C. M., CURRAN, D. L. (2003): Ženy, muži a společnost. Karolinum, Praha, 644 s. ZÁKOSTELSKÁ, J. (1996): Rodové vztahy mezi mužem a ženou v geograficképerspektivě. Diplomová práce, Brno, 81 s. Internetové zdroje: 1 - 2. Struktura obyvatelstva podle pohlaví, věku a vzdělání (VŠPS) [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 3 - 11 . Studenti vysokých škol podle fakult v akademickém roce 2010/2011 [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 4 - 35. Průměrné hrubé měsíční mzdy a mediány mezd v třídění podle hlavních tříd KZAM a podle vzdělání v roce 2010 [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 4 - 5. Zaměstnaní podle OKEČ (VŠPS) [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 4 - 8 . Studenti vysokých škol podle fakult v akademickém roce 2003/04 [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 4 - 9 . Podnikatelé v civilním sektoru NH podle odvětví ekonomické činnosti CZ-NACE (VŠPS) [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW 5 - 31. Průměrné hrubé měsíční mzdy a mediány mezd v třídění podle hlavních tříd KZAM a podle vzdělání v roce 2003 [on-line]. Český statistický úřad [cit 26.11.2012]. Dostupné na WWW Feminizmus [on-line]. Katedra aplikovanej informatiky [cit. 24.11.2012]. Dostupné na WWW: ________________________________ [1] Zmienim len, že medzi najhlavnejšie patrí geografia žien, socialistická feministická geografia a feministická geografia rozdielov. [2] Renzetti (2003) rozlišuje svet a jeho procesy na ženský a mužský. Mužské je všetko voľné, dominantné, pracovné, silné, verejné a pod. naproti tomu ženské je vnútorné, skryté, domáce, submisívne. [3] U dievčat sa objavujú okrem iného aj vyššie vzdelanostné ašpirácie, ktoré sú však často deformované očakávaniami okolia, ako tvrdí Jarkovská, Lišková (2008). [4] Dalo by sa teda hovoriť o „rodinnej“ pracovnej diskriminácií, ktorej však muži tak nepodliehajú. [5] Viď http://www.czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/kapitola/1413-11-r_2011-13, tab. 3-11. Studenti vysokých škol podle skupin oborů v akademickém roce 2010/2011 pre porovnanie rok 2003 a tab 4-8. Studenti vysokých škol podle fakult v akademickém roce 2003/04 http://www.czso.cz/csu/2004edicniplan.nsf/publ/1413-04-2004 [6] Viď http://www.czso.cz/csu/2011edicniplan.nsf/kapitola/1413-11-r_2011-14, Tab. 4-9. Podnikatelé v civilním sektoru NH podle odvětí ekonomické činnosti CZ-NACE (VŠPS). [7] Otváranie vzdelanostno-mzdových nožníc je najpatrnejší u vysokoškolákov. Hlavné dôvody sú spomenuté v druhom odstavci kapitoly 4.2 Zamestnanosť.