5 HOSPODÁRSTVO Základným prejavom ekonomickej aktivity ľudí je ich hospodárska činnosť. Na základe nej sa menia a rozvíjajú možnosti spoločnosti, jej jednotlivých skupín a členov. Hospodárstvo možno charakterizovať na základe mnohých skutočností, medzi najzákladnejšie patria odvetvová a veľkostná štruktúra. Hodnota vytvorená v hospodárstve sa všeobecne označuje ako hrubý domáci produkt (HDP). Tento ukazovateľ slúži na porovnanie a analýzu hospodárstiev jednotlivých štátov, regiónov a i. Od neho je odvodených mnoho ďalších ukazovateľov, ktoré napomáhajú štúdiu hospodárstva. Odvetvová štruktúra hospodárstva je v zásade postavená na báze analýzy jednotlivých sfér hospodárstva. Klasicky sa hospodárstvo člení na primárny, sekundárny, terciárny a kvartérny sektor (sféru). Primárny sektor zahŕňa produkciu, ktorá vzniká činnosťou v poľnohospodárstve (biologická prvovýroba), v lesnom hospodárstve, v rybolove, v love zveri a v ťažbe nerastných surovín. Sekundárny sektor je hlavné výrobné odvetvie hospodárstva. Tvoria ju: výroba a rozvod energie, spracovanie surovín a poľnohospodárskych produktov, výroba tovarov, opravárenské činnosti a vybrané služby, doprava surovín a tovarov pri procese výroby. Terciárny sektor hospodárstva zabezpečuje uspokojovanie rozličných základných potrieb obyvateľstva (obchod, stravovanie, bývanie, záujmová činnosť a i.). Do sféry služieb možno začleniť aj dopravu, zdravotníctvo, školstvo, sociálnu starostlivosť, telovýchovu a šport. Kvartérny sektor tvoria najprogresívnejšie odvetvia hospodárstva, a to veda, výskum, bankovníctvo a i. Hospodárstvo je jedným z najdynamickejšie sa meniacich atribútov spoločnosti. Jeho historické premeny odrážajú trendy vo vývoji jednotlivých krajín a v rámci nich aj jednotlivých regiónov či hospodárskych odvetví. 5.1 Historický vývoj hospodárstva Súčasné hospodárstvo Slovenska je výsledkom dlhého vývoja. Obyvateľstvo na území od Tatier k Dunaju prešlo mnohými fázami premien, a to od prvotnopospolného hospodárenia (najstarších aktivít) po súčasnosť. Silným hnacím motorom rozvoja hospodárstva tohto územia boli ložiská nerastných surovín. Ich ťažba zabezpečila v minulosti rozkvet viacerým regiónom. Banské mestá patrili medzi prvé modernejšie lokality na našom území. Boli to predovšetkým oblasti Spiš, Šariš, časti Slovenského rudohoria a Slovenského stredohoria. Medzi naše najprogresívnejšie mestá patrili Banská Štiavnica, Kremnica, ale aj Banská Bystrica, Gelnica, Rožňava, Nová Baňa a i. V banských mestách a tamojších baniach sa často používali moderné technické vymoženosti, a tak vytyčovali cestu pre postupnú technizáciu. Hospodárstvo so zastúpením modernejších odvetví (priemysel) možno sledovať už v minulých storočiach. V období začiatkov rozvoja priemyslu bolo Slovensko súčasťou habsburskej monarchie. Uhorská šľachta okrem niekoľkých výnimiek nemala veľký záujem o zavádzanie či ďalší rozvoj veľkovýroby. Mária Terézia a neskôr Jozef II. sa viacerými opatreniami snažili položiť základy pre rozvoj hospodárstva (školské reformy, v roku 1785 zrušenie nevoľníctva). Na našom území však vzniklo v tom čase iba niekoľko manufaktúr. Pozitívnymi príkladmi počiatkov rozvoja priemyselnej výroby sú Šaštín - manufaktúra na výrobu bavlnených látok, Holíč - manufaktúrna výroba rôznych typov majoliky, Halič pri Lučenci - textilná výroba a Ceklís (Bernolákovo) -manufaktúra na výrobu látky (kartún). Celkový rozvoj hospodárstva predurčovali v zásade najvýznamnejšie otázky polohy, politických priorít a konkurencie v stredoeurópskom priestore. Poloha nášho územia bola determinovaná väzbou na najvýznamnejšie centrum - na Viedeň (najmä západ) a na Budapešť (juh a východ). Dopravná sieť sa iba veľmi pomaly zlepšovala. Znamenalo to ďalšie obmedzenie možností rozvoja hospodárstva. Orientácia na Budapešť z veľkej časti nášho územia pôsobila po vzniku ČSR (Československej republiky) ako antagonistický prvok. Viedenská militantná politika pôsobila negatívne na celé hospodárstvo nášho územia v 19. storočí (takmer 50 % rozpočtu na vojsko a povinná vojenská služba 14 rokov začiatkom 19. storočia a 8-ročná od polovice 19. storočia blokovala veľký počet pracovných síl). Konkurencia zapríčinila (najmä rýchlo sa rozvíjajúce české hospodárske podniky), že Slovensku bola prisúdená úloha agrárnej, surovinovej a polotovarovej základne. Vo zvýšenej miere sa to prejavilo najmä v 20. storočí do 2. svetovej vojny. 183 5 HOSPODÁRSTVO Začiatkom 20. storočia tvorila pracovná sila v priemysle a remeslách na našom území iba necelú pätinu zamestnaného obyvateľstva. Zaujímavý je vysoký podiel pracujúcich v obchode a službách, okolo 30 %. Slovensko malo (napriek uvedeným horším podmienkam) v rámci uhorského priemyslu pomerne dobré postavenie. Vyplývalo to z jeho relatívne dobrej surovinovej základne, rozvinutého baníctva a tradícií výroby niektorých remesiel. Na našom území boli napríklad tri štvrtiny hutníckej a chemickej výroby a temer všetka výroba papiera Uhorska, výroba niektorých potravinárskych produktov a výroba stavebných látok. Po vzniku ČSR bolo Slovensko oveľa menej rozvinutou časťou novej republiky. České krajiny boli najrozvinutejšou súčasťou pokrokovejšieho Rakúska. České hospodárstvo a špeciálne priemysel patril medzi najlepšie rozvinuté v Európe. České krajiny mali obrovské zásoby uhlia (aj jeho ťažbu). Na rozvoji tamojšieho priemyslu sa veľkou mierou podieľali rakúski a nemeckí podnikatelia a ich kapitál. České podnikateľské kruhy mali o rozvoj priemyslu na Slovensku iba malý záujem. Slovensko považovali skôr za miesto odbytu výrobkov. Zároveň potrebovali poľnohospodárske a nerastné suroviny na vlastnú priemyselnú výrobu. Českí poľnohospodári hromadne opúšťali vidiek a stali sa motorom rozvoja priemyslu. Rozdiely medzi Českom a Slovenskom z obdobia Rakúsko-Uhorska sa nezmenšovali, ale naopak najmä v období hospodárskej krízy ešte prehĺbili. Oživenie hospodárskej produkcie nastalo až bezprostredne pred začiatkom 2. svetovej vojny. Politické vedenie a podnikatelia sa v dôsledku blížiacej vojny rozhodli umiestniť v tom období strojárske, zbrojárske a iné strategické závody do skrytejších horských oblastí. Tie sa neskôr úplne preorientovali na zbrojársku výrobu, napr. v Dubnici nad Váhom, v Považskej Bystrici a i. Na skutočnosti, že sa ešte väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, to nič nezmenilo. Počas 2. svetovej vojny Slovensko ťažilo z možnosti vývozu poľnohospodárskych a surovinových produktov najmä do Rakúska a Nemecka. Celkovo spôsobila 2. svetová vojna hospodárstvu nesmierne škody. Zničené boli mnohé dôležité komunikácie (mosty, železnice, cesty) a najdôležitejšie továrne. Dopravné prostriedky boli vo vojne tiež z veľkej časti zničené alebo ukradnuté. V poľnohospodárstve sa prejavoval nedostatok hospodárskych zvierat a mechanizácie. Po skončení vojny sa typickým spôsobom prejavila aktivita obyvateľstva a v pomerne krátkom čase sa odstránili vojnové škody. Chod hospodárstva sa prakticky obnovil a po dvoch rokoch prekonal svojou produkciou predvojnový stav. Ďalšie prelomové obdobie rozvoja hospodárstva nastáva od roku 1948, keď sa dostala k moci komunistická strana. Štát (komunisti) znárodnil prakticky všetky odvetvia hospodárstva -priemysel, bankovníctvo, obchod, dopravu. Poľnohospodárstvo sa znárodnilo neskôr, a to formou jednotných roľníckych družstiev (JRD) a štátnych majetkov. Plánované hospodárstvo (päťročnice) predurčovalo do najmenších detailov etapy rozvoja hospodárstva. Konkurencia bola de facto zlikvidovaná. V rámci spolupráce s ostatnými socialistickými krajinami v Rade vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) boli diktované aj podmienky rozvoja jednotlivých odvetví a ich proporcie v celom východnom bloku. Táto deľba práce ovplyvnila povojnový rozvoj hospodárstva a obzvlášť priemyslu na Slovensku. Prioritou určenou pre Slovensko bolo budovať najmä továrne: hutnícke, strojárske (so silným zastúpením zbrojárskej výroby), chemické a prevádzky na výrobu stavebných látok. Celkovo prispeli ku kvantitatívnej industrializácii našej vlasti. Vznikla však nepriaznivá odvetvová štruktúra priemyslu a veľkostné kategórie závodov. Prevahu mala stále výroba polotovarov. Odvetvia, ku ktorým patrili novovybudované závody, sa vo veľkej miere podieľali na zhoršení kvality životného prostredia. Pre Slovensko, ako aj pre ostatné socialistické krajiny bola typickým znakom výroby ich nižšia technická úroveň a celkove nižšia kvalita, a tým aj menšia možnosť konkurovať na trhoch mimo RVHP. Výrobky často zapĺňali sklady, mali malú perspektívu predaja. Veľa závodov bolo nerentabilných. Na druhej strane bol veľký nedostatok výrobkov, ktorých množstvo nebolo správne odhadnuté a na trhu jednoducho chýbali. Obchod aj doprava dlhodobo stagnovali a ich kvalita bola nízka. Dôsledky týchto javov možno pozorovať u nás dodnes. Pre hospodárstvo bola významná orientácia na Prahu. Často to spôsobovalo preorientovanie najvýznamnejších dopravných ťahov smerom z východu na západ. Bratislava bola centrom iba nižšej hierarchickej úrovne. 184 5 HOSPODÁRSTVO Sústava socialistických krajín sa po roku 1989 rozpadla. Spôsobili to nahromadené sociálne, ale aj hospodárske problémy. Predurčený trh v rámci RVHP zanikol. Slovensko podobne ako ostatné postkomunistické krajiny začalo zavádzať trhové hospodárstvo. Tento proces musel čeliť viacerým úskaliam a dodnes ho sprevádzajú mnohé problémy (výrobné programy závodov sa zásadne menia, zbrojársky priemysel sa tlmí a transformuje, privatizácia je základom novej vrstvy podnikateľov, nezamestnanosť je celkovo vysoká, legislatíva sa prispôsobuje európskym normám, zahraničný kapitál a jeho prílev, dane a pod.). Hospodárstvo Slovenska postupne prekonáva spomínané problémy. Spočiatku sa prechod na trhové hospodárstvo prejavil v dočasnom znížení celkovej priemyselnej a poľnohospodárskej výroby i v poklese dopravných výkonov. Postupne hospodárstvo nabralo dynamický rast a patrí nárastom HDP aj zahraničnými investíciami smerujúcimi do štátu medzi progresívne krajiny (tab. 44). Ako členská krajina Európskej únie sa podieľa na celkových transformačných procesoch v Európe. Súčasťou týchto premien je aj reštrukturalizácia slovenského hospodárstva a postupné odstraňovanie regionálnych rozdielov. Dominancia západnej časti Slovenska kontrastuje s pomalším rozvojom východu a juhu našej vlasti. Tabuľka 44: HDP (na 1 obyvateľa v USD) - parita kúpnej sily a rast HDP v % v Slovenskej republike a vo vybraných štátoch sveta_ Názov štátu Slovenská republika Albánska republika Belgické kráľovstvo Bieloruská republika Bosna a Hercegovina *HDP 13 300 4 500 29 000 6 000 6 100 HDP rast v % 3,9 7 0,8 6,1 3,8 Názov štátu Bulharská republika Česká republika Dánske kráľovstvo Estónska republika Fínska republika *HDP 7 600 15 700 31 200 12 300 27 300 HDP rast v % 4,4 2,5 0,3 4,8 1,5 Názov štátu Francúzska republika Grécka republika Holandské kráľovstvo Chorvátska republika Írsko *HDP 27 500 19 900 28 600 10 700 29 800 HDP rast v % 0,1 4 -0,7 4,5 2,1 Názov štátu Islandská republika Litovská republika Lotyšská republika Luxembursko Macedónska republika *HDP 30 900 11 200 10 100 55 100 6 700 HDP rast v % 2,6 7,1 6,8 1,2 2,8 Názov štátu Maďarská republika Maltská republika Moldavská republika Nemecká spolková republika Nórske kráľovstvo *HDP 13 900 17 700 1 800 27 600 37 700 HDP rast v % 2,8 0,8 6,3 -0,1 0,5 Názov štátu Poľská republika Portugalská republika Rakúska republika Rumunsko Ruská federácia *HDP 11 000 18 000 30 000 6 900 8 900 HDP rast v % 3,6 -1 0,8 4,5 7,3 Názov štátu Slovinská republika Spojené kráľovstvo Srbsko a Čierna hora Španielske kráľovstvo Švajčiarska konfederácia *HDP 18 300 27 700 2 300 22 000 32 800 HDP rast v % 2,5 2,1 2 2,4 -0,3 Názov štátu Švédske kráľovstvo Talianska republika Ukrajina Japonsko USA *HDP 26 800 26 800 5 300 28 000 37 800 HDP rast v % 1,6 0,5 8,2 2,3 3,1 Zdroj: World Almanach, 2005 5.2 Odvetvová štruktúra hospodárstva Historický vývoj hospodárstva v jednotlivých obdobiach od čias vzniku prvých manufaktúr sa líšil aj výraznými zmenami v odvetvovej štruktúre hospodárstva. Iniciálne obdobie od vzniku prvých manufaktúr až po 20. roky 20. storočia sa vyznačovalo prevahou poľnohospodárstva aj v zamestnanosti, aj v produkcii. Druhé obdobie od 20. rokov 20. storočia do roku 1945 znamenalo vyrovnanú bilanciu poľnohospodárstva a priemyslu. Po roku 1945 až do roku 1948 sa v krátkom prechodnom období hospodárstvo rýchlo obnovuje po 2. svetovej vojne a predznamenáva vývoj priemyslu po roku 1948. 185 5 HOSPODÁRSTVO Tretia etapa (1948-1989) je výrazne priemyselnou etapou s plánovaným komunistickým režimom rozvoja hospodárstva. Až na jeho konci sa pomaly prejavuje zvýšeným tempom rozvoj služieb a obchodu (ale nepostačujúcim). Štvrtá etapa po roku 1989 sa nesie v znamení nárastu zastúpenia terciárnej sféry na odvetvovej štruktúre spolu so stále výraznejšou úlohou bankovníctva. Odvetvovú štruktúru hospodárstva Slovenska v súčasnosti výstižne charakterizujú údaje o tvorbe hrubého domáceho produktu. Po roku 2000 sa na tvorbe hrubého domáceho produktu čím ďalej, tým viac podieľa terciárny sektor (okolo 40 %), z toho obchod s podielom okolo 15 %, doprava a telekomunikácie s približne 10 %. Podiel priemyslu sa blíži k jednej štvrtine. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa znížil podiel poľnohospodárstva na úroveň okolo 4 % a stavebníctva na približne 5 %. Pri porovnaní podielu (celkovo v hospodárstve) priemyslu na zamestnanosti prevyšuje jeho podiel na tvorbe HDP. Zastúpenie priemyslu na zamestnanosti v hospodárstve klesal v období 1997 - 2000 z 29,8 %, na 27,8 %. Postupne sa ustálil okolo 27,6 %. Počet zamestnaných v priemysle sa v rozmedzí 1997 až 2000 znížil o takmer 61 000 osôb (z celkového úbytku zamestnaných v hospodárstve to predstavuje 90 %). Zamestnanosť v priemysle (aj celkovo v hospodárstve) sa od roku 2000 (výnimkou je rok 2003) postupne zvyšuje. 5.3 Priestorová štruktúra hospodárstva Zmenila sa „tradičná" priestorová štruktúra hospodárstva. Umelo a formálne udržiavaná vyrovnanosť z obdobia komunizmu sa liberalizáciou trhu a podnikania po roku 1989 úplne rozpadla. Rozdiely v regiónoch zapríčinil v prvom rade agresívny nástup trhového hospodárstva. Najviac postihol regióny (sídla) s jedným dominantným, príp. viacerými väčšími podnikmi, kde výrobu zastavili, alebo sa pokúsili o zmenu, niekedy aj radikálnu, výrobného programu. Sprievodným javom tohto procesu bola narastajúca nezamestnanosť a celkovo obťažné zamestnanie sa. Najčastejšia príčina je neexistencia alternatívneho zamestnania, zriedkavejšie prílišná špecializácia. Nedostatok domáceho kapitálu, pomalý príchod zahraničných investícií a zvýšený konkurenčný boj podnikov (medzinárodná konkurencia) podmienili definitívnu transformáciu priestorovej štruktúry hospodárstva. Iniciálne nehomogenity a socializmom tlmené predpoklady určitých oblastí sa naplno prejavujú začiatkom 90. rokov 20. storočia. Po týchto zmenách najlepšie hospodárske ukazovatele vykazujú Bratislava a Košice (s blízkym okolím), pričom v ich zázemí sú aj naše najvýznamnejšie poľnohospodárske oblasti. Silné sústredenie hospodárskych aktivít vykazujú niektoré kotliny, predovšetkým na strednom Považí. Slabá industrializácia je v Juhoslovenskej kotline a vo vybratých oblastiach na východe a severe Slovenska. Medzi novšie tendencie, pre Slovensko veľmi výhodné, patria príchod veľkých zahraničných firiem a veľkých investícií. Často sa tým začína synergický efekt rozvoja hospodárstva, ktorého vplyvy možno pozorovať až po niekoľkých rokoch. Slovensko v súčasnosti zaostáva za priemerom hospodárskej produkcie Európskej únie Analýza priestorového rozloženia tvorby HDP poukazuje na nízku ekonomickú výkonnosť všetkých regiónov okrem Bratislavského. Jeho výkonnosť dosahuje priemer štátov EÚ (v roku 2001 predstavovala 101% priemeru). Ostatné regióny majú hospodársku produktivitu na úrovni 40-46 % priemeru EÚ. 5.4 Poľnohospodárstvo Poľnohospodárska výroba je základnou hospodárskou činnosťou človeka, s ňou sú spojené rozhodujúce etapy rozvoja ľudskej spoločnosti. Poľnohospodárska výroba predstavuje vedomé a systematické využívanie prírodných zdrojov na zabezpečovanie potravín a surovín na uspokojovanie najzákladnejších existenčných potrieb človeka. Základným výrobným prostriedkom je pôda. Poľnohospodárstvo v súčasnosti popri základnej produkčnej funkcii plní stále viac mimoprodukčné funkcie, ako sú napr.: krajinotvorná, sociálna, rekreačná. 5.4.1 Historický vývoj poľnohospodárstva Poľnohospodárstvo, vodné a lesné hospodárstvo závisia od prírodných predpokladov oveľa viac ako iné odvetvia hospodárstva. Vyplýva to priamo z ich podstaty. Táto závislosť bola výraznejšia v minulosti, keď neexistovali spôsoby umelého zvýšenia úrodnosti pôd a ani 186 5 HOSPODÁRSTVO šľachtiteľské práce nezasiahli do zvýšenia produkcie. Až do obdobia rozmachu priemyslu tvorilo poľnohospodárstvo základ hospodárstva v Rakúsko - Uhorsku. Feudálne väzby na pôdu úplne ovplyvňovali život človeka. Postoj k obrábaniu pôdy sa postupne menil po zavedení urbára v roku 1768. V poľnohospodárskej výrobe sa začali uplatňovať nové osvetárske a neskôr technické opatrenia (trojpoľný osevný systém, úprava vodného režimu pôd, mechanizácia a i.). Rozmach priemyslu, ktorý nastal koncom 19. storočia a najmä v 20. storočí, mal vplyv aj na intenzifikáciu poľnohospodárstva. Na začiatku 20. storočia sa viac ako tri pätiny obyvateľov Slovenska živili poľnohospodárskou výrobou. Výmery pozemkov a kvalita pôdy najmä v členitých horských územiach nezabezpečovali obživu na poľnohospodárstvo viazaného obyvateľstva. Výrazným sprievodným javom bolo preto vysťahovalectvo a odchody na sezónne práce. V roku 1919 parlament prijal pozemkovú reformu. V praxi znamenala zabratie poľnohospodárskej pôdy nad 150 ha. Reforma však problém nezamestnanosti a hladu nevyriešila. V roku 1949 bol vyhlásený plán združstevňovania poľnohospodárskej výroby. Jeho faktickú náplň tvorila kolektivizácia poľnohospodárstva, odovzdávanie pôdy, agrotechniky a hospodárskych zvierat družstvám. Zaniklo súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Poľnohospodárstvo prešlo pod správu štátu a bolo direktívne riadené. Kolektivizácia (združstevňovanie, resp. sceľovanie pôdy) priniesla novú formu hospodárenia na pôde, tzv. jednotné roľnícke družstvá (JRD). V 60. - 70. rokoch 20. storočia sa pôvodné jednotné roľnícke družstvá (obhospodarujúce väčšinou kataster jednej dediny) spájali do väčších aglomerovaných družstiev so spoločným vedením, pôdou, strojovým parkom a i. Okrem zlučovania družstiev dochádzalo aj k prevodom slabších družstiev do štátnych majetkov. Postupne dochádzalo k centralizácii výrobných kapacít a koncentrácii pôdneho fondu. Bola vypracovaná rajonizácia poľnohospodárskej výroby, ktorá konkrétne určila, ktoré plodiny možno účelne pestovať v jednotlivých oblastiach. Nastala pomerne vysoká špecializácia poľnohospodárskej výroby. Centrálne bol zabezpečovaný odbyt poľnohospodárskej produkcie, hlavne vo vlastnom štáte. Agrárny sektor v regiónoch s nedostatočne vybudovanou ekonomickou štruktúrou veľakrát zamestnával tzv. marginálne sociálne skupiny, ktoré nemali iné možnosti lokálneho zamestnania. Tým v tomto odvetví hospodárstva vznikla skrytá zamestnanosť. Na zvýšenú zamestnanosť v poľnohospodárstve sa do značnej miery podpísala i nepoľnohospodárska výrobná činnosť (tzv. pridružená výroba), ktorú poľnohospodárske družstvá realizovali. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali, podarilo sa mechanizáciou a intenzifikáciou výroby zvýšiť hektárové výnosy na trojnásobok v porovnaní s obdobím pred 2. svetovou vojnou. Pri trvalom poklese pracovníkov v poľnohospodárstve (celosvetový trend) sa naša republika stala sebestačnou vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme. Po roku 1989 nastali v celom našom hospodárstve výrazné zmeny súvisiace s decentralizáciou výroby, ktoré sa prejavili aj v poľnohospodárstve. Tieto zmeny vyplývali z transformácie poľnohospodárstva na trhovú ekonomiku. Transformačný proces zahŕňal 1. majetkové reštitúcie, teda navrátenie majetku pôvodným vlastníkom, 2. transformáciu družstiev, privatizáciu štátnych majetkov a zmenu štruktúry podnikateľských subjektov, 3. zmenu agrárnej politiky. To znamená, že systém štátnych a družstevných hospodárstiev sa začal rozpadať. Družstvá sa pretransformovali na podielnické družstvá (pôda a majetok družstva sa rozdelili členom družstva alebo odpredali). Štátne majetky sa privatizovali na nové formy podnikania, ale ešte predtým museli prejsť procesom odštátnenia. Proces reštitúcií priniesol vznik súkromného vlastníctva a s ním súvisel aj vznik samostatne hospodáriacich roľníkov (SHR). Prevažná väčšina poľnohospodárskej pôdy zostala v užívaní veľkých podnikov - právnických osôb, teda družstiev a obchodných spoločností, ktoré si túto pôdu prenajímajú od Slovenského pozemkového fondu alebo od identických vlastníkov za veľmi nízky nájom 1-2 % z úradnej ceny pôdy. Vstupom SR do EÚ (r. 2004) je poľnohospodárstvo stále viac ovplyvňované Európskou agrárnou politikou. 5.4.2 Súčasný stav poľnohospodárstva Počas transformačného procesu sa znižoval podiel poľnohospodárstva na hrubom domácom produkte (HDP) a tým aj jeho postavenie v rámci národného hospodárstva (pokles HDP z 9,3 % r. 1990 na 4,2 % r. 2005). 187 5 HOSPODÁRSTVO S transformačnými zmenami súvisela aj zmena štruktúry subjektov hospodáriacich v poľnohospodárstve. Postupne po roku 1990 sa zvyšovali počty podnikateľských štruktúr, rozšírili sa formy podnikania a zmenila sa forma vlastníctva subjektov (v súčasnosti prevládajú subjekty so súkromným vlastníctvom), (tab. 45). V roku 2005 sa poľnohospodárskou výrobou v SR zaoberalo 16 366 subjektov, podľa vlastníctva je najviac súkromných subjektov 14 792, družstevných subjektov je 1 341 a štátnych subjektov je 38. V roku 2005 v skupine právnických osôb dominujú obchodné spoločnosti, najmä spoločnosti s ručením obmedzeným, ale poľnohospodárske družstvá si aj napriek pokračujúcemu poklesu počtu subjektov zachovávajú najväčšie, približne 43,5 % zastúpenie na obhospodarovanej poľnohospodárskej pôde a dosahujú najvyššiu priemernú výmeru (1 357 ha poľnohospodárskej pôdy). Obchodné spoločnosti obhospodarujú 37,3 % a fyzické osoby 18,2 % poľnohospodárskej pôdy. Zmeny v počte subjektov sa prejavili v zmene ich veľkostnej štruktúry. V poľnohospodárskej výrobe klesol podiel veľkých subjektov Tabuľka 45: Vývoj počtu poľnohospodárskych Počet subjektov z toho Rok štátne družstevné súkromné subjekty subjekty subjekty 1970 - 404 1 993 - 1975 - 364 1 039 - 1980 9 671 329 675 8 667 1985 6 073 365 713 4 995 1986 1 163 375 788 - 1987 1 105 416 689 - 1988 1 096 411 685 - 1989 2 932 422 692 1 818 1990 1 187 448 739 - 1991 1 352 469 884 - 1992 20 247 331 956 18 950 1993 21 136 211 1 025 19 823 1994 23 192 225 1 084 21 818 1995 21 711 219 1 136 20 274 1996 23 510 198 1 228 21 997 1997 23 045 136 1 278 21 537 1998 21 743 120 1 312 20 209 1999 20 099 98 1 337 18 582 2000 17 974 87 1 354 16 442 2001 16 362 83 1 367 14 802 2002 16 712 73 1 382 15 133 2003 16 111 58 1 380 14 521 2004 16 470 43 1 367 14 886 2005 16 366 38 1 341 14 792 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970-2005), 2006 s výmerou nad 1000 ha, ale naďalej táto skupina subjektov obhospodaruje asi 75 % výmery pôdy. V rámci fyzických osôb najvyšší podiel na výmere (41 %) dosahovali subjekty s výmerou 100 - 500 ha, pričom v intervale nad 1000 ha zastúpenie fyzických osôb na obhospodarovanej pôde klesalo. Podľa výsledkov štrukturálneho zisťovania fariem 2005 v skupine právnických osôb prevažujú subjekty, resp. farmy špecializované na pestovanie poľných plodín (34 %), za nimi nasledujú farmy špecializované na pasúci sa dobytok (34 %) a farmy so zmiešanou výrobou (22 %). V skupine fyzických osôb prevládalo zastúpenie fariem v špecializácii na poľné plodiny s podielom 50 % na počte fariem (Zelená správa, 2007). Dominancia špecializácie na poľné plodiny súvisela s ekonomikou výroby vo väzbe na dotačnú politiku, speňažovanie produkcie, materiálne zabezpečenie výroby a pod. Širšia diverzifikácia výroby a vyššie zastúpenie fariem so zmiešanou rastlinnou a živočíšnou výrobou je charakteristické najmä pre farmy s vyššou výmerou obhospodarovanej poľnohospodárskej pôdy. V súčasnosti schopnejšie subjekty, prevažne hospodáriace na väčšej výmere pôdy, pružnejšie reagujú na dopyt po výrobkoch a často sa presadzujú aj na zahraničnom trhu. Po roku 1990 sa znížil aj počet pracovných síl v poľnohospodárstve na celkovom počte pracovníkov v NH (pokles z 13,3 % r. 1990 na 4,6 % r. 2005). Po rapídnom poklese pracovných síl po roku 1990 v súčasnosti dochádza len k miernemu poklesu pracovníkov v poľnohospodárstve (tab. 46), zlepšuje sa aj ich vzdelanostná úroveň i veková štruktúra. V súčasnosti pracuje v poľnohospodárstve približne 77,4 tis. pracujúcich. V štruktúre pracovníkov z hľadiska veku má prevahu skupina pracovníkov vo veku 35 - 49 rokov (43,8 %), za nimi nasleduje veková skupina 50 - 59 ročných 32,8 %. Z hľadiska vzdelania prevládajú pracovníci vyučení v odbore (52,1 %) a pracovníci s úplným stredným vzdelaním (24,8 %). Vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov je 7,7 % (Zelená správa, 2007). Z hľadiska právnych foriem hospodárenia najvyšší podiel agrárnej zamestnanosti vytvárajú poľnohospodárske družstvá zhruba 65 %. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo v roku 2006 z celkového počtu 159,1 tisíc odvetvovo identifikovaných uchádzačov o zamestnanie 16,1 tisíc tzn.10,1 % s posledným zamestnaním v pôdohospodárstve. 188 5 HOSPODÁRSTVO Tabuľka 46: Vývoj počtu pracujúcich v poľnohospodárstve (r. 1970 - 2006) v tis. roky 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 počet pracujúcich 458,7 335,9 301,5 178,7 177,0 169,5 153,3 134,8 roky 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 počet pracujúcich 130,1 111,9 99,3 96,2 95,2 92,8 88,3 77,4 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007 Pri sledovaní podielu pracujúcich v poľnohospodárstve z celkovej zamestnanosti v krajoch SR môžeme pozorovať značné regionálne rozdiely (tab. 47). Najvyššie hodnoty ukazovateľa vykazujú kraje: Nitriansky (7,00 %), Banskobystrický (6,82 %), Prešovský (6,18) a Trnavský (6,15 %). Ich hodnoty sú nad priemerom SR (4,62 %). Vyššia zamestnanosť je na západnom Slovensku (5,47 %), oblasť je tvorená Trnavským, Trenčianskym a Nitrianskym krajom. Veľmi nízka zamestnanosť je v Bratislavskom kraji (1,16 %). Podiel rovnaký vo všetkých krajoch. Hodnoty Tabuľka 47: Zamestnanosť v poľnohospodárstve v krajoch SR (r. Územie podiel pracujúcich v poľnohospodárstve (v %) podiel žien (v %) Bratislavský 1,16 29,41 Trnavský 6,15 27,85 Trenčiansky 4,09 28,87 Nitriansky 7,00 27,55 Žilinský 4,04 28,42 Banskobystrický 6,82 26,44 Prešovský 6,18 26,44 Košický 4,27 25,02 SR 4,62 27,26 Západné Slovensko 5,47 27,97 Stredné Slovensko 5,31 27,26 Východné Slovensko 5,17 25,82 Zdroj: Zelená správa, 2007 žien na zamestnanosti v poľnohospodárstve je v podstate sa pohybujú od 25 do 29,5 %. Dôležitým ukazovateľom zamestnanosti v poľnohospodárstve je tzv. relatívna zamestnanosť, ktorá nám vyjadruje počet pracovných síl v poľnohospodárstve na 100 ha poľnohospodárskej pôdy. V roku 1989 mal uvedený ukazovateľ hodnotu 14,7 pracovníka/100 ha p. p., v roku 1999 (3,8 pracovníka) a v ďalších rokoch 2003 (4,4 pracovníka) a 2005 (4,5 pracovníka). Môžeme pozorovať mierny nárast ukazovateľa, ktorý súvisí s poklesom poľnohospodárskej pôdy v roku 2004 a 2005. Pokles pracovníkov spôsobila vysoká prezamestnanosť v poľnohospodárstve pred rokom 1990. Redukcia pracovných síl súvisela aj so zvyšujúcou produktivitou práce v poľnohospodárstve po jeho transformácii. V súčasnosti sa produktivita práce zvyšuje najmä nárastom výroby. Priestorovo zamestnanosť v pôdohospodárstve na úrovni okresov zobrazuje mapa 27. Najvyššia zamestnanosť v pôdohospodárstve sa nachádza v okresoch juhozápadného Slovenska napr. Dunajská Streda, Komárno, južného (Krupina, Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Poltár, Detva, Brezno) a juhovýchodného Slovenska (Sobrance, Gelnica, Košice). 189 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 27: Zamestnanosť obyvateľstva v pôdohospodárstve v okresoch SR (r. 2006) Autori: J. Ntmslhsv?, V, Gr«o ; 2007 Zdroj: SU SR, 2007 Po roku 1989 sa postupne menil aj objem výroby. Na vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcii v SR poukazuje tab. 48 a graf 19. Od roku 1990 po rok 2006 môžeme pozorovať mierne výkyvy poklesu, resp. nárastu tohto ukazovateľa V tab. 48 môžeme pozorovať aj vývoj hrubej rastlinnej produkcie a hrubej živočíšnej produkcie. V SR prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou, napr. v roku 1990 sa rastlinná výroba podieľala 45,3 % a živočíšna výroba 54,7 % a v roku 2006 sa podieľala rastlinná výroba 49,1 % a živočíšna výroba 50,9 % podielom. Tabuľka 48: Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie v SR (r. 1970 - 2006) v mil. Sk roky 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 HPP 25 180 36 331 54 238 52 547 55 530 59 693 62 381 58 520 HRP 12 520 17 743 24 593 22 976 23 632 27 702 27 258 25 470 HŽP 12 660 18 588 29 645 29 571 31 898 31 991 35 123 33 050 roky 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 HPP 56 039 52 684 62 439 62 934 58 481 63 029 57 639 58 051 HRP 25 853 20 213 28 003 28 745 25 999 31 960 27 534 28 503 HZP 30 186 32 471 34 436 34 189 32 482 31 069 30 105 29 548 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007 HPP - hrubá poľnohospodárska produkcia HRP - hrubá rastlinná produkcia HŽP - hrubá živočíšna produkcia 190 5 HOSPODÁRSTVO Graf 19: Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcii v SR (r. 1970-2006) HPP v mil. Sk 70 000 60 000 50 000 ■]■ 40 000 30 000 20 000 J 10 000 0 IHPP iTfhnfhn 1« * oP oř c? # í o!> o? c? ftN * ó1 ŕ (? ď rnk N$> N<£> N<£> N<£> N<£> N<£> N<£> N<£> j§> j§> j§> j§> j§> j§> j§> rok Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Vývoj využitia pôdy na Slovensku možno charakterizovať postupným úbytkom poľnohospodárskej pôdy, resp. ornej pôdy, ktorá prechádza väčšinou do kategórie zastavaných plôch (tab. 49). Na úbytku poľnohospodárskej pôdy sa podieľa aj výstavba komunikácií. Opodstatnené boli preto zákony na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Trend poklesu poľnohospodárskej pôdy bude pokračovať aj v budúcnosti. V súčasnosti sa obmedzuje obhospodarovanie pôdy na pozemkoch s nepriaznivými prírodnými podmienkami (veľká sklonitost', vysoká nadmorská výška a pod.). Tabuľka 49: Vývoj pôdneho fondu podľa hlavných kategórií (r. 1970 - 2006) v tis, ha Kategória/rok 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 Celková výmera 4 898 4 989 4 903 4 904 4 904 4 904 4 903 4 903 Vodné plochy 84 89 93 94 94 94 93 93 Lesná plocha 1 850 1 912 1 986 1 991 1 992 1 992 1 993 1 996 Poľnohospodárska pôda 2 631 2 530 2 453 2 446 2 446 2 446 2 444 2 445 vtom orná pôda 1 690 1 551 1 509 1 483 1 483 1 479 1 475 1 472 trvalé kultúry 112 128 131 128 128 127 127 127 trvalé trávne porasty 829 851 813 835 835 840 846 846 úhor - - - - - - - - Ostatná plocha 333 367 371 372 372 372 369 369 Kategória/rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Celková výmera 4 904 4 904 4 903 4 903 4 903 4 903 4 903 4 903 Vodné plochy 93 93 93 93 93 93 93 93 Lesná plocha 1 998 2 000 2 001 2 002 2 003 2 004 2 005 2 007 Poľnohospodárska pôda 2 444 2 442 2 212 2 236 2 236 1 935 1 941 1 939 vtom orná pôda 1 469 1 461 1 356 1 377 1 379 1 361 1 357 1 344 trvalé kultúry 126 125 29 28 28 27 26 25 trvalé trávne porasty 848 856 788 799 795 514 524 536 úhor - - 32 32 34 33 34 34 Ostatná plocha - - 7 4 5 11 10 - Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007 Najväčšiu plochu poľnohospodárskej pôdy zaberá orná pôda. Podiel ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy (stupeň zornenia) v roku 1990 mal hodnotu 61,5 % a v roku 2006 sa 191 5 HOSPODÁRSTVO zvýšil na 69,3 %. Je to spôsobené aj zmenami štruktúry poľnohospodárskej pôdy, a to výrazným poklesom trvalých kultúr v roku 2001 o 23,2 % v porovnaní s rokom 2000 a tiež podstatnejším poklesom trvalých trávnych porastov v roku 2004 o 64,7 % v porovnaní s rokom 2003. Vnútornú štruktúru poľnohospodárskeho pôdneho fondu v SR v roku 2006 zobrazuje graf 20. Popri ornej pôde druhou najrozšírenejšou formou poľnohospodárskej pôdy sú trvalé trávne porasty s podielom 27,6 %. Graf 20: Štruktúra poľnohospodárskeho pôdneho fondu SR (r. 2006) 2% ■ orná pôda ■ trvalé kultúry □ trvalé trávne porasty □ úhor Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 V roku 1990 z celkovej výmery pôdy 4 903 tis. ha bolo využitej poľnohospodárskej pôdy 2 453 tis. ha, čo predstavuje až 50,0 %, ale v roku 2006 pri zníženej poľnohospodárskej pôde (1 939 tis. ha) bolo využitej len 39,5 % poľnohospodárskej pôdy. Priemerná výmera poľnohospodárskej pôdy na 1 obyvateľa je 0,46 ha a priemerná výmera lesnej pôdy činí 0,37 ha. Spolu pripadá na 1 obyvateľa 0,83 ha pôdy. Výmerou 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy a z toho výmerou 0,27 ha ornej pôdy na 1 obyvateľa sa SR zaraďuje medzi krajiny s nižším potenciálom poľnohospodárskych pôd (napr. výmera ornej pôdy na 1 obyv. v ČR - 0,31 ha, v Poľsku - 0,36 ha, Maďarsku - 0,47 ha a pod.)_ Produkčný potenciál pôd SR sa hodnotí bodovými hodnotami relatívnej bonity (index produktivity). Je v rozpätí od 1 do 100 bodov, pričom lepšie pôdy majú vyššiu bodovú hodnotu. Bodová hodnota sa určuje na základe BPEJ (bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek) príslušnej pôdy, ktorá sa odvodzuje z hodnotenia klímy, pôdneho typu, pôdotvorného substrátu, zrnitosti, obsahu skeletu, hĺbky, svahovitosti a expozície svahu. Priemerný produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd v bodoch je nasledovný: Bratislavský kraj (62,2), Nitriansky kraj (68,6), Trnavský kraj (69,6), Trenčiansky kraj (35,2), Žilinský kraj (25,7), Banskobystrický kraj (32,9), Prešovský kraj (26,7) a Košický kraj (37,5). Priemer za Slovensko predstavuje 44,4 bodov. Produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd SR má nasledovnú štruktúru: vysoko produkčné pôdy (9,2 %), veľmi produkčné pôdy (19,6 %), produkčné pôdy (20,0 %), stredne produkčné pôdy (7,9 %), menej produkčné pôdy (13,0 %), málo produkčné pôdy (13,5 %), veľmi málo produkčné pôdy (9,6 %), menej vhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu (5,2 %) a nevhodné pôdy pre poľnohospodársku výrobu (2,0 %) (Jubilejná správa o pôde SR a činnosti, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000)._ 5.4.3 Priestorová diferenciácia a regionalizácia poľnohospodárstva Najdôležitejším výrobným prostriedkom v poľnohospodárstve je pôda, ktorej kvalita vo veľkej miere ovplyvňuje rozvoj tohto odvetvia národného hospodárstva. Spôsob využitia pôdy závisí predovšetkým od prírodných podmienok. Tie sú na Slovensku veľmi pestré. Mení sa nadmorská výška a reliéf a v súvislosti s tým pôdy a klimatické činitele, ktoré najviac vplývajú na úrodnosť pôd. Vcelku najlepšie podmienky pre poľnohospodársku výrobu majú naše nížiny: Podunajská, Východoslovenská a Juhoslovenská nížina. V nich je teplá klíma (často však nedostatok zrážok) a úrodné pôdy (predovšetkým černozeme, hnedozeme, čiernice, fluvizeme). Menej úrodná je Borská nížina, kde na viatych pieskoch vznikli pôdy menej úrodné. Úrodné sú aj nízko a stredne vysoko položené kotliny, kde je teplá až mierne teplá klíma, avšak trochu viac zrážok a z pôdnych 192 5 HOSPODÁRSTVO typov dominujú luvizeme a pseudogleje. Smerom do vyšších kotlín a do pohorí sa klíma ochladzuje, začínajú prevažovať menej úrodné pôdy, hlavne kambizeme, rendziny, pararendziny a podzoly. Zastúpenie hlavných pôdnych typov v jednotlivých krajoch SR je nasledovné (tab. 50). Tabuľka 50: Štruktúra pôdnych typov v krajoch SR Kraje pôdne typy v (ha) litozeme rankre regozeme rendziny černozeme hnedozeme luvizeme Bratislavský 40 888 18 928 22 040 16 207 70 Nitriansky 8 355 8 811 181 966 178 314 13 353 Trnavský 21 604 23 744 95 532 62 936 13 427 Trenčiansky 135 108 25 390 17 168 Banskobystrický 529 141 98 617 3 015 60 432 38 102 Žilinský 10 681 161 697 4 448 Košický 3 501 82 550 17 283 31 882 2 375 Prešovský 14 553 54 438 5 500 1 684 Kraje pôdne ty py v (ha) kambizeme podzoly pseudogleje fluvizeme čiernice organozeme Bratislavský 43 511 423 30 639 36 480 1 598 Nitriansky 64 683 2 989 3 606 64 423 99 928 Trnavský 13 792 130 65 743 111 740 1 648 Trenčiansky 202 947 2 498 23 121 38 194 4 688 Banskobystrický 552 235 47 404 87 310 45 339 7 983 Žilinský 366 285 50 961 23 784 37 404 5 787 1 477 Košický 277 845 18 906 80 222 145 785 11 139 167 Prešovský 664 753 35 447 66 974 45 218 6 698 120 Zdroj: Jubilejná správa o pôde SR a činnosti Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000 Z tab. 50 vyplýva, že najkvalitnejšie pôdne typy, akými sú čiernice sa najviac vyskytujú v Trnavskom kraji (111 740 ha) a černozeme sa vyskytujú najmä v Nitrianskom kraji (181 966 ha). Hnedozeme prevládajú v Nitrianskom kraji (178 314 ha). Produkčný potenciál poľnohospodárskych pôd SR môžeme vyjadriť začlenením poľnohospodárskych pôd do 3 základných kategórií: vysoko produkčné pôdy 23,3 %, stredne produkčné pôdy 50,3 % a nízko produkčné pôdy 24,6 %. Štruktúru produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd podľa krajov SR vyjadruje tab. 51. Najviac vysoko produkčných pôd je v Trenčianskom kraji (239 472 ha), stredne produkčných pôd je v Banskobystrickom kraji (270 877 ha) a nízko produkčných pôd je najviac v Prešovskom kraji (144 922 ha) (Jubilejná správa o pôde SR a činnosti, Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000). Tabuľka 51: Štruktúra produkčného potenciálu poľnohospodárskych pôd podľa krajov SR Pôdy Kraje vysoko stredne nízko produkčné produkčné produkčné Bratislavský 36 799 36 616 8 087 Nitriansky 26 553 97 387 54 531 Trnavský 178 576 84 004 7 521 Trenčiansky 239 472 156 962 14 202 Banskobystrický 5 172 270 877 138 218 Žilinský 329 115 405 73 774 Košický 1 648 246 529 84 105 Prešovský 213 216 330 144 922 Zdroj: Jubilejná správa o pôde SR a činnosti Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave, 2000 Ďalší možný spôsob hodnotenia územnej diferenciácie podmienok pre poľnohospodársku výrobu je úradná cena poľnohospodárskej pôdy, ktorá bola stanovená pre všetky katastrálne územia v SR. Úradná cena poľnohospodárskej pôdy bola stanovená pre potreby riešenia majetkoprávnych vzťahov k pôde (daň z nehnuteľnosti a pozemku) a líši sa od trhovej ceny, v ktorej sa odráža pôsobenie trhového prostredia ako sú faktory polohy pozemku (vzdialenosť od spracovateľských podnikov, od skladovacích priestorov, od miesta spotreby), faktory súvisiace 193 5 HOSPODÁRSTVO s dopytom a ponukou na trhu s pôdou a pod. Hodnota úradnej ceny poľnohospodárskej pôdy bola stanovená na základe BPEJ a odráža kvalitu poľnohospodárskej pôdy z hľadiska prírodných pomerov. Pre poľnohospodársku výrobu má význam orná pôda (obr. 32). Priestorové rozmiestnenie priemernej ceny ornej pôdy v okresoch SR znázorňuje mapa 28. Najdrahšia cena ornej pôdy nad 5,50 Sk/m2 sa prevažne nachádza v okresoch juhozápadného Slovenska. Najdrahšiu pôdu nad 7,01 Sk/m2 majú napr. okresy: Šaľa, Komárno, Nové Zámky, Komárno, Dunajská Streda a Galanta. Mapa 28: Úradná cena ornej pôdy v okresoch SR k 30.6. 2004._ Autori: J. Nemettiova . V. Gr«2o : 2007 Zdroj: Priemerná úradná cena poľnohospodárskej pôdy v katastrálnych územiach sr k 30.6.2004 (v skza štvorcový meter). Pravda/V, 18.7.2005 Priestorovú diferenciáciu poľnohospodárskej pôdy v okresoch SR v roku 2006 zobrazuje mapa 29. Uvedený jav vyjadruje podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery pôdy v každom okrese. Na úrovní krajov najviac poľnohospodárskej pôdy (p. p.) z celkovej výmery kraja má Nitriansky kraj (74,0 %), na druhom mieste s hodnotou 70,7 % je Trnavský kraj, potom nasleduje Košický kraj (50,0 %). Naopak najmenej p.p. majú kraje Žilinský (36,1 %), Trenčiansky (41,4 %), Prešovský (42,9 %), Bratislavský (46,3 %) a Banskobystrický (44,3 %). Na úrovní okresov najvyššie hodnoty ukazovateľa dosahujú okresy Šaľa (83,3 %), Galanta (81,7 %), Senec (80,7 %) a Nové Zámky (80,4 %). Nad 60 % p.p. z celkovej výmery pôdy majú napr. okresy Komárno, 194 5 HOSPODÁRSTVO Levice, Nitra, Dunajská Streda, Hlohovec, Trnava, Piešťany, Skalica, Topoľčany, Trebišov a Michalovce. Z toho vyplýva, že najviac p.p. majú okresy južného, resp. juhozápadného Slovenska a okresy na juhu východného Slovenska. Najmenej poľnohospodárskej pôdy od 10-30 % sa nachádza v okresoch napr. Bratislava, Gelnica, Poprad, Považská Bystrica, Ružomberok. Okrem okresov Bratislavy sú to regióny severného, stredného a severovýchodného Slovenska. V týchto oblastiach je výraznejšie zastúpenie lesnej pôdy z celkovej výmery pôdy. Z toho vyplýva, že región Západné Slovensko (Trnavský, Trenčiansky a Nitriansky kraj) má pomerne vysoký podiel poľnohospodárskej z celkovej výmery (63,3 %), za ním nasleduje Východné Slovensko (Prešovský a Košický kraj) s podielom 45,9 % a Stredné Slovensko (Žilinský a Banskobystrický kraj) podielom 40,9 %. Mapa 29: Priestorová diferenciácia poľnohospodárskej pôdy v okresoch SR (r. 2006)_ Autori: J. Nemerhova . V. Grezo : 2007 Zdroj: SU SR, 2007 Stupeň zornenia (podiel ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy) v krajoch SR zobrazuje graf 21. Stupeň zornenia v SR má hodnotu (58,7 %). S najvyššími hodnotami ukazovateľa sa vyznačujú kraje Trnavský (89,8 %), Nitriansky (86,7 %) a Bratislavský (79,0 %). Nízke hodnoty stupňa zornenia dosahujú ostatné kraje: Košický (60,5 %), Trenčiansky (52,8 %), Banskobystrický (39,8 %), Prešovský (38,9 %) a Žilinský (25,7 %). 195 5 HOSPODÁRSTVO Graf 21: Podiel ornej pôdy z poľnohospodárskej pôdy v krajoch SR (r. 2006) Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Rozmiestnenie ornej pôdy na úrovni okresov znázorňuje mapa 30. Na úrovni okresov najvyššie hodnoty ukazovateľa majú okresy južného a západného Slovenska. Mapa 30: Stupeň zornenia v okresoch SR (r. 2006)_ Autori: J. Nemethova . V. Grežo : 2007 0 36 Ti 108 —-■ >Km Zdroj: SU SR, 2007 Nad 90 % podielom ornej pôdy sa vyznačujú napr. okresy Senec, Dunajská Streda, Galanta, Trnava, Šaľa. Hodnoty nad 80 % dosahujú napr. okresy Hlohovec, Piešťany, Senica, Skalica, Komárno, Levice, Nitra, Nové Zámky a Topoľčany. Najnižšie hodnoty zornenia majú okresy napr. Bratislava I, Gelnica, Dolný Kubín, Brezno, Tvrdošín, Žarnovica, Čadca, Medzilaborce. Najmenej 196 5 HOSPODÁRSTVO ornej pôdy sa nachádza v okresoch severného, stredného a severovýchodného Slovenska. V týchto okresoch majú prevahu trvalé trávne porasty, sú to tiež územia s vyšším výskytom lesnej pôdy. Región Západné Slovensko dosahuje stupeň zornenia 81,0 %, Východné Slovensko 49,0 % a Stredné Slovensko 34,6 %. Spôsob využitia pôdy závisí nielen od miestnych prírodných podmienok, ale ovplyvňujú ho viaceré iné činitele, napr. vzdialenosť od trhu (časová dostupnosť, vzdialenosť v km a i.), mechanizácia a automatizácia výroby, použitie hnojív a pesticídov a i. To sa prejavuje v ďalšej špecializácii poľnohospodárskej výroby. Iným typom využitia pôdy sú vinohradnícke a chmeliarske oblasti. Viniču hroznorodému sa darí v nižších polohách slnečných pahorkatín a rovín a na úpätiach vrchov, napr. v Malých Karpatoch, Slánských vrchoch, Podunajskej nížine, Východoslovenskej nížine a i. Chmeľ sa pestuje predovšetkým v okolí Nového Mesta nad Váhom, Trenčína a Topoľčian. Úroda poľnohospodárskych plodín, resp. ich produkcia je výsledkom jednak prírodného prostredia, ale aj zásahu človeka do poľnohospodárskej krajiny. Človek neustálym obrábaním pôdy, používaním vhodných osevných postupov a agrotechniky, hnojením a pod. stále mení produkčnú schopnosť poľnohospodárskych pôd. Produkčná schopnosť pôd je tým vyššia, čím sú pre väčší počet poľnohospodárskych plodín v danej krajine vyhovujúce agroekologické podmienky (Zelenský, 1996). Na základe hodnotenia agroekologických podmienok v poľnohospodárskej krajine Slovenska Zelenský vymedzuje 8 poľnohospodárskych produkčných oblastí Slovenska. 1. Najprodukčnejšia oblasť - je to plošne neveľká oblasť, ale z hľadiska veľkosti produkcie je to najvýznamnejšia produkčná oblasť Slovenska. Rozkladá sa na Podunajskej rovine a Trnavskej sprašovej tabuli. Krajina je plochá, miestami mierne zvlnená na Trnavskej sprašovej tabuli. Z hľadiska kvality klimatických pomerov a pôd je územie na poľnohospodárske účely najpozitívnejšie hodnotené. Je to územie začlenené prevažne do klimatického typu s najdlhšou vegetačnou dobou (nad 240 vegetačných dní). 2. Oblasť veľmi produkčná - jej jadro tvoria černozemné sprašové pahorkatiny. Okrem nich do oblastí patrí časť Podunajskej roviny, a to dolné Považie, dolné Ponitrie a dolné Pohronie, ako aj časť hnedozemných sprašových pahorkatín. Krajina je mierne zvlnená a sklonitá, ale ešte nepodmieňuje vodnú eróziu. Podunajskú rovinu a černozemné pahorkatiny patria do klimatického typu s najdlhšou vegetačnou dobou (nad 240 vegetačných dní), kým hnedozemné pahorkatiny patria do klimatického typu s veľmi dlhou vegetačnou dobou (237 vegetačných dní). 3. Oblasť produkčná - je to malá oblasť, vyskytuje sa prevažne na hnedozemných pahorkatinách, ale aj na Podunajskej rovine, kde je podmienená pôdnym typom. Územie oblasti sa rozkladá na dvoch klimatických typoch. Podunajská rovina patrí do typu s najdlhšou vegetačnou dobou (nad 240 vegetačných dní) a hnedozemné pahorkatiny sú zaradené do klimatického s veľmi dlhou vegetačnou dobou (237 vegetačných dní). 4. Oblasť stredne produkčná - vytvára najmenšiu produkčnú oblasť Slovenska. Vyskytuje sa na podhorských pahorkatinách Podunajskej nížiny, ale aj na nízko položených kotlinách. Pahorkatiny presahujú výšku 200 m n. m. Prevláda tu klimatický typ s dlhou vegetačnou dobou (230 vegetačných dní). 5. Oblasť s podpriemernou produkčnou schopnosťou - jej jadro tvoria dve slovenské nížiny, ktoré sú takmer súvislé spojené podhorskými pahorkatinami a nízko položenými kotlinami. Produkčná schopnosť krajiny je silne ovplyvnená nielen klímou, ale aj reliéfotvornými procesmi. V nížinách na produkčnú schopnosť silne vplýva eolická činnosť, hlavne akumulačné formy. Na plošinách predhorí, ako aj v nízko položených kotlinách produkčná schopnosť je už ovplyvňovaná svahovou modeláciou. Zelenský v tejto oblasti vyčlenil tri klimatické typy. Klimatický typ s veľmi dlhou vegetačnou dobou prevládajúci na Záhorskej nížine a na juhu Východoslovenskej nížine. V dôsledku kontinentality krajiny každá nížina má iný charakter zimného obdobia. V kotlinách intravulkanickej brázdy a v severnej časti Východoslovenskej nížiny prevláda klimatický typ s dlhou vegetačnou dobou a na Myjavskej pahorkatine prevláda klimatický typ s pomerne dlhou vegetačnou dobou (221 vegetačných dní) s pomerne miernou zimou. 6. Oblasť s malou produkčnou schopnosťou - jej jadro tvoria vysoko položené kotliny: aluviálna niva Žilinskej kotliny, celá Turčianska a Hornádska kotlina (obr. 33) a aluviálna 197 5 HOSPODÁRSTVO niva Žilinskej kotliny, celá Turčianska a Hornádska kotlina a aluviálna niva Liptovskej kotliny. Do tejto oblasti Zelenský priraďuje územia nízko položených kotlín, Cerovú vrchovinu a časť Východoslovenskej nížiny. Produkčná schopnosť pahorkatín a Cerovej vrchoviny je podmienená vodnou eróziou pôd. Oblasť je klimatický rozmanitá. Vyskytuje sa tu klimatický typ s veľmi dlhou vegetačnou dobou až po klimatický typ s krátkou vegetačnou dobou (212 vegetačných dní). 7. Oblasť s veľmi malou produkčnou schopnosťou - vytvára dva regióny: zvolensko-žiarsky a šarišský s výbežkami do Košickej kotliny, Podbeskydského predhoria a do Východoslovenskej nížiny. Je to územie členité a prejavuje sa značnou vodnou eróziou. Územie patrí do troch klimatických typov. Typ so stredne dlhou vegetačnou dobou (227 vegetačných dní) - Žiarska kotlina. Typ s pomerne dlhou vegetačnou (221 vegetačných dní) - Zvolenská kotlina a Šarišská vrchovina. Posledný typ je typ s krátkou vegetačnou dobou (212 vegetačných dní) - Popradská kotlina. 8. Oblasť s najmenšou produkčnou schopnosťou - je to oblasť s najmenšou produkčnou schopnosťou, ale plošne najväčšia. Oblasť sa rozkladá vo vyššie položených, stredne vysoko položených, vysoko položených a najvyššie položených kotlinách, na predhoriach, vrchovinách a hornatinách. Takmer celé územie patrí do klimatického Obrázok 33: Hornádska kotlina typu s veľmi krátkou (206 vegetačných dní) až najkratšou vegetačnou dobou (191 vegetačných dní). Vplyvom pôsobenia rozmanitých fyzicko-geografických činiteľov sa územie Slovenska podľa Zelenského (2002) z hľadiska poľnohospodárstva člení na 2 typy poľnohospodárskej krajiny: typ poľnohospodárskej krajiny s prevahou oráčin a typ poľnohospodárskej krajiny s prevahou trvalých trávnych porastov (mapa 31). j _ „ . m r a . a .. Autor: Lauko, 2007 1. Typ poľnohospodárskej krajiny s prevahou oráčin sa rozkladá v nížinách a nižšie položených kotlinách Slovenska, kde orná pôda, čo do rozlohy a percentuálneho zastúpenia poľnohospodárskej pôdy, prevláda nad trvalými trávnymi porastmi. Orná pôda v type predstavuje 77,30 % z poľnohospodárskej pôdy a trvalé trávne porasty len 19,42 %. Typ poľnohospodárskej krajiny s prevahou oráčin je hlavnou pestovateľskou oblasťou obilnín, okopanín a vinohradov. Obilniny v type zaberajú zhruba 44 % ornej pôdy. Typ je najväčšou oblasťou pestovania kukurice a cukrovej repy. V rámci typu existujú 3 podtypy: podtyp kukuričný, repársky a obilninársky. podtyp kukuričný - sa vyskytuje na najteplejších a najnižšie položených rovinách a mierne členitých sprašových pahorkatinách. Je plošne najväčší spomedzi ostatných podtypov. Najviac sa v tomto podtype pestuje kukurica na zrno a pšenica. Okrem nich sa v tomto podtype darí aj cukrovej repe, jačmeňu a vinohradom. I napriek tomu, že územie podtypu je homogénne z hľadiska klímy i reliéfu, je diferencované z hľadiska pôd, čo podmieňuje rôznu diferenciáciu typov štruktúr rastlinnej výroby. podtyp repársky - sa rozkladá na mierne členitých sprašových pahorkatinách Chvojnickej a v severných častiach sprašových pahorkatín Podunajskej nížiny. Tento podtyp sa vyskytuje aj v Trenčianskej, llavskej a v Juhoslovenskej kotline. V podtype sa pestujú hlavne pšenica a cukrová repa. podtyp obilninársky - sa rozprestiera v nížinách a v stredne vysokých kotlinách. Vytvára prechodné pásmo medzi typmi nížinnými a horskými, ako aj medzi vysokoprodukčnými a máloprodukčnými oblasťami. V podtype sa pestuje hlavne pšenica, jačmeň, raž a v podhoriach zemiaky. 198 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 31: Typy poľnohospodárskej krajiny Zdroj: Geografia - časopis pre základné, stredné a vysoké školy, 2002 2. Typ poľnohospodárskej krajiny s prevahou trvalých trávnych porastov sa rozkladá vo vyšších až vysoko položených kotlinách, na vrchovinách a sčasti aj v hornatinách. Jeho územie je silne členité a je postihnuté vodnou eróziou. Orná pôda predstavuje 34,83 % z plochy poľnohospodárskej pôdy typu a trvalé trávne porasty 64,59 %. Typ je charakteristický pestovaním jačmeňa, raže, pšenice a zemiakov. Typ predstavuje najväčšiu zemiakarskú oblasť Slovenska. Je aj najväčšou pestovateľskou oblasťou pestovania raži. V rámci tohto typu je vyčlenený zemiakarský podtyp. Typy štruktúr rastlinnej výroby zodpovedajú prírodným podmienkam. Teplé nížiny s hlbokými pôdami sú repársko-kukuričné. Mierne členité sprašové pahorkatiny a teplé kotliny sú repárske. Stredne vysoké kotliny sú obilninárske. Mierne svahy pohorí sú obilninársko-zemiakarské. Výnimku tvorí iba Borská nížina s piesčitými pôdami, ktoré podmienili vznik súvislého ražného podtypu. 5.4.4 Rastlinná výroba Rastlinná výroba je základným odvetvím poľnohospodárstva. Okrem plodín určených na priamu spotrebu obyvateľstva, zabezpečuje i krmovinovú základňu pre hospodárske zvieratá a produkuje suroviny pre potravinársky a ďalší spracovateľský priemysel. V roku 2006 sa rastlinná výroba podieľala na hrubej poľnohospodárskej produkcii SR zhruba 49,1 %. Vývoj podielu rastlinnej výroby celkovej poľnohospodárskej produkcie znázorňuje graf 22. Do roku 1990 dochádzalo k postupnému zvyšovaniu hodnoty hrubej rastlinnej produkcie, ale po roku 1990 dochádza k znižovaniu tejto hodnoty. Je to dôsledok agrárnej politiky nášho štátu po roku 1989, keď sa začala transformácia slovenského poľnohospodárstva na trhové podmienky. V súčasnosti môžeme pozorovať striedavé poklesy a nárasty podielu hrubej rastlinnej produkcie z hrubej poľnohospodárskej produkcie. Graf 22 znázorňuje aj podiel hrubej živočíšnej produkcie z celkovej hrubej poľnohospodárskej produkcie. V sledovanom období môžeme pozorovať prevahu živočíšnej výroby nad rastlinnou. 199 5 HOSPODÁRSTVO Graf 22: Vývoj percentuálneho podielu hrubej rastlinnej produkcie na poľnohospodárskej produkcie (r. 1970-2006) celkovej hodnote hrubej Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 V súčasnosti r. 2006 ako aj v minulom období r. 1970 najvyšší podiel v štruktúre osevných plôch SR zaujímali obilniny (grafy 23 a 24). V roku 1970 obilniny zaberali 54 % z osevných plôch všetkých plodín a v roku 2006 až 60 %. Graf 23: Štruktúra osevných plôch plodín SR (r. 1970) Viacročné krmoviny 22% Jednoročné krmoviny 10% Zelenina 1% Olejniny ^Cukrová repa 1% 3% Zemiaky 7% Strukoviny 1% Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, spracovanie Némethová, 2008 V roku 2006 (r. 1970 - 100 %) obilniny zaznamenali pokles o 11,5 %, strukoviny bez zmeny, zemiaky rapídny pokles o 82,4 %, cukrová repa pokles o 31,3 %, olejniny výrazný nárast o 170,6 % (vysoký dopyt po olejninách zo strany spracovateľov, hlavne po roku 1990, preto je zaznamenané každoročne ich zvyšovanie), zelenina pokles o 52,4 %, jednoročné krmoviny pokles o 52,6 % a viacročné krmoviny pokles o 62,7 % (dôsledok znižovania stavov hospodárskych zvierat po roku 1990). 200 5 HOSPODÁRSTVO Graf 24: Štruktúra osevných plôch plodín SR (r. 2006) . . - . Viacročné Jednoročné . krmoviny Hrozno krmoviny 1Q% Zelenina Olejniny 16% Cukrová repa 2% Zemiaky 1% Strukoviny 1% Obilniny 60% Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, spracovanie Némethová, 2008 Na ornej pôde, ktorá zaberá zhruba 59 % poľnohospodárskej pôdy, sa pestujú predovšetkým obilniny s podielom približne 56 - 60 %. Na druhom mieste s podielom 18 % sa na ornej pôde pestujú objemové krmoviny a na treťom mieste s podielom 17 % priemyselné plodiny. Podiel ostatných plodín na ornej pôde je menší ako 5 % (r. 2006). Vývoj osevných plôch najvýznamnejších plodín (1970 - 2006) zobrazuje tab. 52. Z obilnín je na prvom mieste pestovanie pšenice (27 %), potom nasleduje pestovanie jačmeňa (15 %) a kukurice na zrno (11 %). Veľký podiel osevných plôch zaberajú olejniny (16 %), z nich najmä repka olejná (9 %) a slnečnica (8 %). Pestovanie krmovín na ornej pôde svedčí o intenzívnej živočíšnej výrobe. Jednoročné krmoviny zaberajú 8 % a viacročné krmoviny 10 % osevných plôch, z toho kukurica na zeleno a na siláž 7 %. Relatívne malé osevné plochy zaberajú v súčasnosti zemiaky (1,4 %) a zelenina (0,7 %). Cukrová repa sa pestuje približne na 2,1 % osevnej plochy a na pestovanie hrozna pripadá 1,3 %. Tabuľka 52: Vývoj osevných plôch dôležitých plodín (r. 1970 - 2006) v tis, ha Plodina 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Obilniny 904 877 825 874 857 834 858 870 739 838 851 820 800 819 800 733 Strukoviny 17 43 45 53 51 44 35 35 32 21 16 13 17 15 17 16 Zemiaky 108 69 55 41 41 41 33 29 27 27 24 26 26 24 19 18 Cukrová repa 48 61 51 33 35 43 49 38 35 32 31 30 32 35 33 28 Olejniny 17 55 72 88 125 136 140 142 230 178 181 204 213 199 216 250 Zelenina 21 28 30 34 36 39 40 41 48 45 45 14 14 12 10 9 Hrozno 17 25 24 22 23 23 20 23 23 23 17 18 18 17 18 90 Jednoročné krmoviny 157 172 228 188 175 174 166 162 172 135 131 124 124 114 108 107 Viacročné krmoviny 357 225 205 177 166 158 152 152 160 156 146 133 137 123 133 132 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa, 2007 Pestovanie poľnohospodárskych plodín je silne závislé od trhovej ekonomiky. Poukazujú na to výrazné zmeny v osevných plochách, ktoré nastávajú na Slovensku v posledných rokoch a najmä po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Vzhľadom na zatváranie cukrovarov a problémy s predajom cukru sa znižujú osevné plochy cukrovej repy. Veľké problémy s konkurenciou po vstupe do EÚ majú pestovatelia zeleniny, ktorí rapídne zmenšujú osevné plochy. Zmenšenie osevných plôch krmovín je dôsledkom neustáleho znižovania stavov hospodárskych zvierat. Naproti tomu prudko vzrastajú osevné plochy plodín, ktoré sa výhodnejšie predávajú. Sú to predovšetkým olejniny._ V roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 sa opäť znížila výmera osevných plôch viacerých poľnohospodárskych plodín. Liberalizácia trhu a vplyv zahraničnej konkurencie sa prejavili na redukcii osevných plôch, napr. jačmeňa (10,1%), pšenice (6,6 %), zeleniny (8 %), zemiakov (5,2 %), cukrovej repy (16,3 %) a lucerny (9,8 %) (Zelená správa, 2007). V roku 2006 pokračuje trend rozširovania pestovania olejnín, najmä repky olejnej a slnečnice, čiže plodín s dobrým trhovým 201 5 HOSPODÁRSTVO charakterom. Pretrvávajúci dopyt po olejninách na domácom a zahraničných trhoch bol spojený s ich spracovaním na energetické účely. Zo zeleniny sa najviac pestujú rajčiny (1 147 ha), kapusta (biela) 810 ha, cibuľa (718 ha), paprika (601 ha), mrkva a karotka (438 ha), uhorky nakladačky (359 ha), petržlen (334 ha), a karfiol (220 ha), (r. 2005). Na pestovanie zeleniny sú najvhodnejšie nivy riek v teplých nížinách. Kvôli trhu sa pestuje zelenina aj v blízkosti miest. K základným poľnohospodárskym produktom v SR, ale aj vo svete patria obilniny. Regionálne rozdiely podielu zberových plôch obilnín na výmere ornej pôdy v okresoch SR v roku 2006 zachytáva mapa 32. Podielom obilnín na ornej pôde nad 50 % sa vyznačujú okresy juhozápadného a južného Slovenska. Najviac obilnín sa pestuje v okresoch Komárno, Dunajská Streda, Levice, Nové Zámky, Nitra, Topoľčany a Trnava. Produkcia obilnín v jednotlivých krajoch SR v roku 2006 je znázornená v grafe 25 a v tab. 53. Z grafu vyplýva, že Nitriansky kraj je najväčšou obilnicou Slovenska. Graf 25: Produkcia obilnín v krajoch SR (r. 2006) □ Bratislavský ■ Trnavský □ Trenčiansky □ Nitriansky ■Žilinský □ Banskobystrický ■ Prešovský □ Košický Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Tabuľka 53: Vývoj produkcie obilnín v krajoch SR (r. 2002 -2006) Kraj/SR Produkcia v tonách 2002 2003 2004 2005 2006 Bratislavský 160 422 134 779 198 408 182 290 151 112 Trnavský 731 700 636 580 895 014 901 695 716 028 Trenčiansky 185 677 162 417 238 192 204 037 166 438 Nitriansky 1 180 098 850 644 1 424 114 1 418 287 1 167 111 Žilinský 73 537 63 797 82 994 57 589 54 363 Banskobystrický 272 115 201 607 344 280 309 099 234 793 Prešovský 210 432 169 332 189 700 152 767 138 007 Košický 379 622 271 096 420 535 3 596 127 300 952 SR 3 193 603 2 490 252 3 793 238 3 585 391 2 928 804 Zdroj: Statistická ročenka regiónov Slovenska, 2007 202 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 32: Pestovanie obilnín v okresoch SR (r. 2006)_ MMII J.Nmw«»v4.V.C«*to:2007 1:1300 000 Zdroj: SU SR, 2007 Produkciu vybraných poľnohospodárskych plodín (obilnín, olejnín, zemiakov a cukrovej repy) v okresoch SR v roku 2006 zobrazuje mapa 33. Produkcia poľnohospodárskych plodín je ovplyvnená najmä veľkosťou osevných plôch plodín. Vo všetkých okresoch SR sa vyprodukuje najviac obilnín. Vyššie hodnoty produkcie olejnín dosahujú okresy juhozápadného, južného a juhovýchodného Slovenska. Najviac cukrovej repy vyprodukujú okresy juhozápadného Slovenska. V produkcií zemiakov výrazne vyššie hodnoty dosahujú okresy severného a severovýchodného Slovenska. Vhodnejšie predpoklady na pestovanie obilnín (vyššie hektárové úrody) sú na Podunajskej nížine (nad 5,0 t/ha), ktorú charakterizujú vhodné pôdno-klimatické pomery (obr. 34). Hektárové výnosy najpestovanejšej skupiny poľnohospodárskych plodín - obilnín v okresoch SR zobrazuje mapa 33. Vývoj hektárových úrod najvýznamnejších plodín (r. 1970 -2006) dokumentuje tab. 54 a graf 26 sa zameriava na vývoj hektárových výnosov obilnín v rokoch 1970 - 2006. Tabuľka 54: Vývoj hektárových úrod dôležitých plodín (r. 1970 - 2006) v t/ha 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Obilniny 2,78 4,48 4,66 4,30 4,12 4,01 4,39 4,06 3,86 2,71 3,89 3,90 3,14 4,65 4,51 4,00 Strukoviny 1,54 2,00 2,16 2,91 2,17 2,09 2,03 2,14 1,92 1,19 2,28 2,40 1,48 2,54 2,13 1,94 Zemiaky 8,50 11,48 14,12 9,67 11,07 19,02 15,52 14,33 14,33 15,47 12,35 18,59 15,27 15,76 15,77 14,31 Cukrová repa 38,01 36,94 30,82 34,53 34,26 40,68 35,37 38,21 40,77 30,37 40,80 43,63 36,62 45,03 52,16 49,46 Olejniny 1,54 1,73 1,98 1,78 1,90 1,88 1,93 1,67 1,67 1,49 2,06 1,96 1,56 2,43 2,12 2,11 Hrozno 5,41 5,64 5,88 4,49 2,55 4,15 3,70 3,99 3,49 3,50 5,45 3,47 5,22 4,71 4,12 4,47 Jednoročné krmoviny 21,13 29,28 22,02 18,69 22,10 24,25 24,47 23,33 21,96 15,07 23,07 25,00 19,16 23,60 24,23 21,44 Viacročné krmoviny 5,03 7,94 8,06 6,73 6,15 6,30 6,13 6,00 5,75 4,32 6,64 5,66 4,01 5,92 5,14 4,78 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa 2007 203 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 33: Rastlinná výroba v okresoch SR (r. 2006) Autori: J. Nímettiova . V. Gr«žo : 2007 Q obilniny Ô olojniny 0 zemiaky O cukrová ropa Zdroj: SU SR, 2007 Priemerné hektárové úrody obilnín sa u nás pohybujú od 3,8 - 4,0 tony z ha (tab. 55), kukurica dosahuje vyše 5,0 t/ha, pšenica zhruba 4,0 t/ha, jačmeň len asi 3,5 t/ha a raž len 2,5 t/ha. Západné Slovensko dosahuje najvyššiu priemernú výšku hektárových úrod obilnín (4,5 t/ha), regióny Stredného Slovenska 3,1 t/ha a Východného Slovenska 3,0 t/ha. Hektárové výnosy cukrovej repy v posledných rokoch presahujú 40,0 t/ha a zemiakov sú značne kolísavé 12,0 - 19,0 t/ha. Priemerná výška hektárových úrod poľnohospodárskych plodín stále zaostáva za priemerom krajín strednej Európy. obilniny (p Územie hektárová úroda (t/ha) Bratislavský 3,82 Trnavský 4,55 Trenčiansky 3,79 Nitriansky 4,60 Žilinský 3,08 Banskobystrický 3,15 Prešovský 2,79 Košický 3,11 SR 4,00 Západné Slovensko 4,50 Stredné Slovensko 3,14 Východné Slovensko 3,00 Zdroj: Zelená správa, 2007 204 5 HOSPODÁRSTVO Graf 26: Vývoj hektárových úrod obilnín (r.1970-2006) Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa 2007, spracovanie Némethová, 2008 Z ovocných stromov majú absolútnu prevahu jablone (7 690 tis. kusov stromov) a slivky (893 tis. ks), ktoré sa pestujú okrem najchladnejších oblastí všade. Na ďalších miestach podľa počtu ovocných stromov sú broskyne (723 tis. ks), hrušky (631 tis. ks), marhule (392 tis. ks), čerešne (365 tis. ks), orechy (238 tis. ks) a višne (163 tis. ha). Celková plocha ovocných stromov a kríkov predstavovala v roku 2005 hodnotu zhruba 16 tis. hektárov. Na území Slovenska sú dve ovocinárske oblasti. Jedna sa tiahne od Skalice cez Myjavskú pahorkatinu do doliny Váhu a na dolné výbežky vrchov stredného Považia a horné okraje Podunajskej pahorkatiny a odtiaľ do kotliny Hornej Nitry, pokračujúc do južnej časti Slovenského stredohoria, cez Ipeľskú kotlinu na južné úpätie Slovenského rudohoria a do Spišsko-šarišského medzihoria na úpätie Slánských vrchov, Vihorlatu a odtiaľ do dolín Nízkych Beskýd. Druhá ovocinárska oblasť je v najteplejších a suchých častiach našich nížin, kde prevládajú marhule a broskyne. Celková plocha vinohradov sa oproti roku 1990 (24 tis. ha) znížila približne o štvrtinu a v roku 2005 mala zhruba 17 tis. ha, z toho rodiace vinohrady predstavovali 13 429 ha a nerodiace 3 343 ha. Vo vinohradoch rodiacich sa pestujú hlavne odrody muštové (12 059 ha), menej odrody stolové (288 ha) a hybridy všetkých odrôd (1 082 ha). Vinohradnícke regióny Slovenska sa členia na 6 vinohradníckych oblastí so 40 vinohradníckymi rajónmi. Takmer 80 % vinohradov sa nachádza v regióne západného Slovenska, 13 % v stredoslovenskom a 7 % vo východoslovenskom regióne. Vinohradnícke oblasti Slovenska (mapa 34) 1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť (12 vinohradníckych rajónov, 119 vinohradníckych obcí). 2. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť (8 vinohradníckych rajónov, 114 vinohradníckych obcí). 3. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť (7 vinohradníckych rajónov, 107 vinohradníckych obcí). 4. Nitrianska vinohradnícka oblasť (9 vinohradníckych rajónov, 158 vinohradníckych obcí). 5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť (4 vinohradnícke rajóny, 88 vinohradníckych obcí). 6. Tokajská vinohradnícka oblasť (7 obcí). 205 5 HOSPODÁRSTVO Regióny vinohradníckych oblastí 1 Skalický Záhorský Stupavský Bratislavský Pezinský Modranský Doľanský Orešanský Senecký Trnavský 2 3 Samorinský Ipeľský Dunajskostredský Hontiansky Galantský Vinický Palárikovský Modrokamenský Komárťíanský Fiľakovský Hurbanovský Gemerský Strekovský Tornaľský Štúrovský Šintavský Nitriansky Radošinský Zlatomoravecký Vrábeľský Žitavský Želiezovský Tekovský Pukanecký Moldavský Sobranecký Michalovský Kráľovskochlmecký Bara Čerhov Černochov Malá Tŕňa Slovenské Nové Mesto Veľká Tŕňa Viničky Mapa 34: Vinohradnícke oblasti Slovenska H-.i- t .i... 75 km Malokarpatská vinohradnícka oblasť Južnoslovenská vinohradnícka oblasť Stredoslovenská vinohradnícka oblasť Nitrianska vinohradnícka oblasť Východoslovenská vinohradnícka oblasť Tokajská vinohradnícka oblasť Zdroj: Vinič hroznorodý (CD), UVTIP Nitra, 2001 1. Malokarpatská vinohradnícka oblasť zaberá plochu 5 359,2 ha, nachádza sa v juhozápadnej časti Slovenska a skladá sa troch podoblasti, ktoré sa odlišujú z hľadiska klimatických, ale najmä pôdno-geologických podmienok. Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie medzi riekou Morava a severozápadným okrajom Malých Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov sa nachádza v okolí mesta Skalice, známeho najmä červenými vinami. Najznámejší producent je VÍNO-MASARYK, s.r.o. Skalica. Malokarpatské vinohrady sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Patrí k najvýznamnejším vinohradníckym regiónom v SR. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii. Od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína, najmä rizlingy, kým južný a severný okraj Malých Karpát je naopak známy produkciou červených vín (frankovka z Rače a portugal modrý z Orešian). V regióne sa nachádza viacero výrobcov, napr. Vitis, s.r.o., Pezinok, Víno Matyšák, s.r.o., Pezinok, Karpatská perla, s.r.o., Šenkvice, Vinohradnícka spoločnosť Modra, s.r.o., Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. Vinohrady na nížinách a pahorkatinách východne od Malých Karpát. Tieto vinohrady sú v porovnaní s predošlými podoblasťami podstatne mladšie. Z podnikov, ktoré sa zaoberajú produkciou vín v tejto oblasti, najznámejším producentom je MRVA & STANKO, s.r.o., Trnava. 2. Južnoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá územie nachádzajúce sa v najjužnejšej časti Slovenska severne od rieky Dunaj. Má celkovú plochu 5 345,6 ha. Rozdeľuje sa na 206 5 HOSPODÁRSTVO dve odlišné podoblasti, líšiace sa vhodnosťou prírodných podmienok na pestovanie viniča. Západná časť je lokalizovaná v okolí mesta Dunajská Streda, poskytuje podmienky predovšetkým na produkciu vín nižšej kvality. Východná časť, hlavne severne, resp. severozápadne a severovýchodne od mesta Štúrovo, poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročnejších na teplo a slnečný svit. Ide o najteplejšiu oblasť Slovenska a vinohrady sú vysadené na kvalitných sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. V oblasti v súčasnosti nesídli žiadny významnejší výrobca vín. Jednou z výrobných činností Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou je aj produkcia vín. V oblasti sa dopestujú odrody hrozna na výrobu vysokokvalitných červených vín napr. Cabernet sauvignon, ktorá si vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie. 3. Nitrianska vinohradnícka oblasť sa nachádza v severnej časti Nitrianskeho kraja a v malej časti Trnavského kraja (obr. 35). Zo všetkých vinohradníckych oblastí Slovenska sa vyznačuje najrôznorodejšími prírodnými podmienkami. Obrázok 35: Pestovanie trvalých kultúr na južných svahoch Vinohrady sú vysadené na pohoria Tríbeč - vinohradníctvo juhovýchodných svahoch Považského Inovca, Tríbeča a tiež na sprašových pahorkatinách Podunajskej nížiny. Celková výmera vinohradov predstavuje 3 903 ha. História vinárstva v tejto oblasti siaha hlboko do minulosti. Z oblasti Nitry sa zachovali najstaršie historické dôkazy o existencii vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Ide o tri staroslovienske modlitby pochádzajúce z obdobia Veľkej Moravy. Predpokladá sa, že základy vinohradníctva v tejto oblasti položili benediktínski mnísi zoborského kláštora v 9. storočí. Chýr o tunajšom víne sa začal šíriť po Európe v 18. a najmä v 19. storočí, keď mešťania mesta Nitra predávali víno aj do okolitých krajín. V oblasti sa pestujú vysokokvalitné odrody, napr. rulandské, rizling rýnsky, dievčie hrozno a v okolí Vrábeľ aj sauvignon a semillon ako špecifiká tejto oblasti. Najvýznamnejšími výrobcami vína sú Víno Nitra, s.r.o., Vinárstvo Vinanza, s.r.o., Vráble, Hubert J. E., s.r.o., Sereď, Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o. 4. Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je oblasť na juhu stredného Slovenska pri hraniciach s Maďarskom. Tiahne sa od Hontu až po Gemer. Plocha vinohradov dosahuje 2 502 ha. Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasti pochádza z roku 1135, keď kráľ Belo II. daroval dve vinice benediktinskému kláštoru v Bzovíku. Najkvalitnejšie vinohradnícke plochy sa nachádzajú na južných svahoch Krupinskej planiny a v Ipeľskej kotline. Centrom výroby vín v tejto oblasti je Veľký Krtíš, kde sídlia podniky AGRO-MOVINO, s.r.o. aVINOKURČÍK, s.r.o. Vynikajúce vína pochádzajú najmä z odrôd: tramín červený, rizling rýnsky, frankovka, cabernet sauvignon, svatovavřinecké, veltlínské zelené. 5. Východoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá tri oddelené územia na juhu a na východe Košického kraja, vrátane dvoch obcí Prešovského kraja. Zasahuje na územie troch historických regiónov: Zemplín, Abov a Turňa. Vinohradnícka oblasť sa rozprestiera na 1 074,1 ha. Zvlášť významné postavenie majú tibavské vína vyrobené z hrozna viníc na Tibave a v Sobranciach na južných svahoch Vihorlatských vrchov. Nachádzajú sa tu najsevernejšie situované vinohrady na Slovensku a to v obci Brekov. Spracovateľské podniky sú lokalizované prevažne v Tibave, spoločnosť Vino-vin Slovensko, s.r.o. a v Orechovej Regia tt, s.r.o. 6. Tokajská vinohradnícka oblasť je historickou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku oblasť zaberá 907 ha. Leží na južných svahoch Zemplínskych vrchov, v Rožňavskej bráne, v južnej časti okresu Trebišov. Je plošne najmenšou vinohradníckou oblasťou. Oblasť je Autor: Némethová. 2007 207 5 HOSPODÁRSTVO jedinečná z hľadiska odrodového zloženia (odrody furmint, lipovina, muškát žltý) a technológie výroby vín (pomalá oxidácia v drevených sudoch). V tejto oblasti hrozno spracovávajú podniky napr. Chateau Viničky, a.s., Košice, Galafruit & Co., s.r.o., Malá Tŕňa, J. & J. Ostrožovič, Veľká Tma, Tokaj vín spol. s r.o., Trebišov. V každej krajine na svete, kde sa darí pestovaniu hrozna a výrobe vína, prosperuje tzv. vinársky cestovný ruch. Každá významnejšia vinohradnícka oblasť má svoju vínnu cestu, ktorá vedie cez jednotlivé obce, a tým obohacuje vidiecky turizmus a aj jednotlivé regióny danej krajiny. Na Slovensku je vinársky turizmus zatiaľ v začiatkoch, ale vínne cesty už existujú aj u nás. Najstaršia a najznámejšia z nich je Malokarpatská vínna cesta. Na Záhorí je Vínna cesta Záhorie, cez štyri kraje prechádza Nitrianska kráľovská vínna cesta (je najrozsiahlejšia), v Hokovciach má sídlo Hontianska vínna cesta a na východe Slovenska Tokajská vínna cesta. Po vstupe Slovenska do EU v roku 2004 sú výhody čerpania európskych finančných fondov viac podmieňované hľadiskami ochrany životného prostredia, ochrany krajiny, životných podmienok zvierat a zachovaním kultúrneho dedičstva vidieka v každej členskej krajine. Definitívne končí obdobie pohľadu na poľnohospodárstvo iba z hľadiska produkcie potravín. Do popredia začínajú vystupovať nielen mimoprodukčné funkcie poľnohospodárstva, ale aj poskytovanie poľnohospodárskych surovín na netradičné využitie, ako napr. pestovanie plodín na energetické účely, výroba bionafty a bioplynu alebo produkcia obilnín na výrobu bioetanolu ako prímesi do pohonných hmôt a pod._ V súčasnom období sa dostáva do popredia alternatívne poľnohospodárstvo, ktoré je založené na prirodzenejšom vzťahu človeka k prírode s preferovaním biologických technológií a vylučovaním chémie a technických prostriedkov. Jeho cieľom nie je zlikvidovať, resp. nahradiť intenzívne poľnohospodárstvo (konvenčné poľnohospodárstvo) v plnom rozsahu, lebo nedokáže plne zabezpečiť výživu ľudstva. Výroba bioproduktov rastlinného pôvodu v podnikateľských subjektoch sa začala v SR v roku 1991 v 37 subjektoch s rozlohou približne 15 000 ha poľnohospodárskej pôdy. V roku 2004 bolo registrovaných v systéme ekologického poľnohospodárstva v SR 127 subjektov, z toho 10 spracovateľov s výmerou ekologicky obhospodarovanej pôdy 53 091 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 14 960 ha ornej pôdy, 37 801 ha trvalých trávnych porastov, 252 ha ovocných sadov a 78 ha vinohradov (Zelená správa, 2005). Vstupom SR do EÚ sa zvýšil záujem poľnohospodárov o ekologické poľnohospodárstvo. V roku 2005 dochádza k značnému nárastu plôch na ekologické poľnohospodárstvo až na 92 191 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho je 26 796 ha ornej pôdy, 64 749 ha trvalých trávnych porastov, 55 ha ovocných sadov a 91 ha vinohradov (Zelená správa, 2006). V roku 2006 sa výmera ekologicky obhospodarovanej pôdy zvýšila na 121 956 ha, čo predstavuje 5,81 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy Slovenska. Z toho bolo v rámci ekologického poľnohospodárstva evidovaných 36 715 ha ornej pôdy, 84 455 ha trvalých trávnych porastov, 733 ha ovocných sadov a 53 ha vinohradov (Zelená správa, 2007). Oproti roku 2005 sa zvýšila výmera ekologicky obhospodarovane pôdy o 29 765 ha. V roku 2006 bolo v evidencií 298 držiteľov registrácie v systéme ekologického poľnohospodárstva, z toho bolo 265 farmárov. S narastajúcim počtom subjektov v systéme ekologického poľnohospodárstva, vrátane počtu výrobcov biopotravín, sa rozširuje sortiment biopotravín a tiež ich odbyt na domácom trhu. V roku 2006 bolo evidovaných 33 držiteľov registrácie, ktorí vyrábali biopotraviny (v roku 2005 ich bolo 23). Pomaly sa rozvíja aj infrastruktura spracovania bioprodukcie na potraviny. Ku koncu roku 2006 bolo registrovaných zhruba 120 tisíc kusov ekologicky chovaných zvierat (vrátane 390 včelstiev), a to 28 922 ks hovädzieho dobytka, 312 ks ošípaných, 87 607 ks oviec, 1 408 ks kôz, 440 ks koní a i., ktoré boli chované na ekologicky čistých krmivách, bez podávania rastových stimulátorov či liečiv s prihliadnutím na welfare hospodárskych zvierat (Zelená správa, 2007). Rozsah výroby produktov živočíšnej výroby je zanedbateľný pre nedostatok spracovateľských kapacít, ale aj nezáujem o certifikáciu produkcie zo strany producentov. U producentov bioproduktov rastlinnej výroby sa prejavuje vyššia závislosť na prírodné podmienky u väčšiny plodín. Najviac je zastúpené pestovanie obilnín, zeleniny, zemiakov a ovocia. Ich výroba si vyžaduje vyššiu potrebu pracovných síl ako u konvenčných výrobkov. Ceny certifikovaných bioproduktov sú vyššie oproti rovnakým konvenčným výrobkom, preto narážajú na domácom trhu na malý záujem spotrebiteľov. Okrem kúpyschopnosti obyvateľstva ďalším problémom je aj odbyt bioprodukcie a biopotravín na vnútornom trhu, ktorý súvisí s nedostatočnou spracovateľskou 208 5 HOSPODÁRSTVO základňou bioprodukcie až na potraviny, ale tiež s osvetou a informovanosťou obyvateľstva, propagáciou nových výrobkov až po maloobchodnú sieť a pod. V roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 sa zvýšila aj cerifikácia bioproduktov. Certifikované bioprodukty a biopotraviny sa nachádzajú v zozname organizácie Naturalis SK. Spoločnosť Naturalis SK, s.r.o. je inšpekčná a certifikačná organizácia s prideleným kódom SK-02-BIO, ktorá kontroluje držiteľov registrácie a následné aj vydáva certifikáty na bioprodukty a biopotraviny v SR. V roku 2006 spoločnosť vydala 654 certifikátov (r. 2005 - 325 certifikátov). Pri certifikovanej produkcii z rastlinnej výroby prevládali hlavne: čaje, obilniny, cestoviny, mlynské výrobky, brezová šťava, ovocie a lesné ovocie, víno, zelenina, olejniny. V živočíšnej výrobe nie je sortiment bioproduktov ešte taký rozvinutý ako v rastlinnej výrobe. V živočíšnej výrobe boli certifikované nasledovné produkty: surové a sušené kozie bio-mlieko, bryndza, syry, surové kravské a ovčie mlieko, hovädzí jatočný dobytok, med. Stále chýba napr. biomäso a mäsové výrobky (Zelená správa, 2007). Význam ekologického poľnohospodárstva, najmä pre jeho environmentálnu hodnotu, je podporovaný v rámci viacerých európskych a národných programov. Na Slovensku sa podpora ekologického poľnohospodárstva v rokoch 2004 - 2006 realizovala prostredníctvom Plánu rozvoja vidieka v SR na roky 2004 - 2006, opatrenia č. 5: „Agroenvironment a životné podmienky zvierať, z podopatrenia č. 10: „Ekologické poľnohospodárstvo." Ekologicky hospodáriaci poľnohospodári mohli využiť aj iné podporné možnosti v rámci opatrení SOP „Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka" a Plánu rozvoja vidieka v SR na roky 2004 - 2006. Na programovacie obdobie 2007 - 2013 MP SR pripravuje „Návrh Programu rozvoja vidieka (2007-2013) , bol schválený 21. marca 2007 uznesením vlády SR č. 291/2007. V „Návrhu PRV" sa plánuje podporovať popri iných oblastiach aj ekologické poľnohospodárstvo v rámci Osi 2 - „Zlepšenie životného prostredia krajiny" opatrenie „Agroenvironmentálne platby", podopatrenie: „Ekologické poľnohospodárstvo" (Zelená správa, 2007). Z potenciálu obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku (biomasa, geotermálna, vodná, slnečná a veterná energia) predstavuje najväčší podiel biomasa (42,7 %). Z hľadiska energetického využitia možno poľnohospodársku biomasu rozdeliť do 3 základných skupín: biomasu vhodnú na spaľovanie (výrobu energie tepelnej, elektrickej) - zvyšky rastlín (slama hustosiatych obilnín, kukurice, repky, slnečnice), špeciálne pestované energetické rastliny (štiav, láskavec, slez, komonica, cirok), rýchlorastúce dreviny (vŕba, topoľ, jelša), odpad z viníc, sadov, nálet z trvalých trávnych porastov, biomasu vhodnú na výrobu biopalív (biomazív) - repka olejná, hustosiate obilniny, kukurica, slnečnica, cukrová repa, biomasu vhodnú na výrobu bioplynu - zelené rastliny, siláž, exkrementy hospodárskych zvierat, biologicky rozložiteľné rastlinné a živočíšne zvyšky, odpad. V máji 2006 nadobudlo platnosť nariadenie vlády SR o minimálnom množstve pohonných látok vyrobených z obnoviteľných zdrojov, ktoré predstavuje referenčnú hodnotu 2 %. Do roku 2010 by sa táto hodnota mala zvýšiť na 5,7 %. Slovensko disponuje dostatočným pôdnym fondom aj surovinovou základňou na výrobu biopalív. Odhaduje sa, že 100 000 ha pôdy postačujú na výrobu 100 000 t metyl-esterov alebo 300 0001 bioetanolu. Nedostačujúce sú výrobné kapacity na biopalivá, ktoré bude treba dobudovať. Na výrobu bioplynu je možné v poľnohospodárstve využiť rastlinný a živočíšny materiál. Ak by sa na tento účel využil celý potenciál hnojovice hospodárskych zvierat, produkcia bioplynu by na Slovensku predstavovala 2 770 000 m3 ročne. Zatiaľ jedinú bioplynovú stanicu n a rastlinnú biomasu na Slovensku prevádzkujú v Hurbanove. Odpady zo živočíšnej výroby na výrobu bioenergie využíva viac subjektov, napr. VPP Kolíňany, PPD Brezov, PPD Kapušany, Agros, s.r.o. Bátka. Poľnohospodárska výroba má veľký potenciál v produkcii a využití biomasy na energetické účely (tab. 56). Tento by sa mohol v budúcnosti ešte zvýšiť využívaním ďalších plôch (pôdy v marginálnych oblastiach, kontaminované pôdy, enklávy, prírodných 209 Tabuľka 56: Odhad ročnej produkcie poľnohospodárskej biomasy vhodnej na spaľovanie a jej energetický potenciál Druh biomasy Ročná produkcia (v tis. t) Energetický ekvivakent (TWh) Obilná slama 729 2,80 Kukurica 668 2,61 Slnečnica 220 0,81 Repka 206 0,82 Drevný odpad (sady, vinice, nálet) 208 0,90 Spolu 2 031 7,94 Zdroj: MP a VUEPP, 2007 in Zelená správa, 2007 5 HOSPODÁRSTVO rezervácií a národných parkov a tzv. biele plochy) na pestovanie rastlín na energetické účely. Zatiaľ je v prevádzke iba 5 bioplynových staníc. Ministerstvo pôdohospodárstva predpokladá, že ročne by sa mohlo vybudovať 15 bioplynových staníc a celkom by ich mohlo byť až 500. V poľnohospodárskych podnikoch by sa každoročne malo na inštalovať aspoň 30 tepelných zariadení na spaľovanie biomasy. Dôležité bude monitorovanie využívania biomasy a ďalších obnoviteľných zdrojov energie ministerstvami pôdohospodárstva, hospodárstva a životného prostredia (Zelená správa 2007). 5.4.5 Živočíšna výroba Živočíšna výroba na svoju produkciu spotrebuje veľkú časť rastlinnej výroby, čiže je energeticky náročnejšia. Zmenou stravovacích návykov obyvateľstva (racionálnejšou výživou) by sa znížila ekonomická i ekologická náročnosť poľnohospodárskej výroby. Živočíšna výroba tvorí spolu s rastlinnou výrobou dve rovnocenné zložky hrubej poľnohospodárskej produkcie. Preto je najvýhodnejší stav, keď by obe výroby boli v rovnováhe. Živočíšna výroba má stále miernu prevahu nad rastlinou výrobou. To znamená, že jej podiel z hrubej poľnohospodárskej produkcie je vyšší i napriek tomu, že sa v posledných rokoch mierne znižuje. Na vývoj stavov hospodárskych zvierat od roku 1970 až po súčasnosť poukazuje tab. 57 a grafy 27, 28. Hovädzí dobytok sa chová na produkciu mäsa, mlieka a kože. Chov hovädzieho dobytka je najviac zo všetkých hospodárskych zvierat v úzkom vzťahu s poľnohospodárskou pôdou. Je konzumentom objemových krmovín a producentom maštaľného hnoja, čo zvyšuje úrodnosť pôdy. Veľa hovädzieho dobytka sa chová na Podunajskej nížine, najmä v jej južnej časti, v Košickej kotline, na Liptove a Orave. V posledných rokoch sa stavy hovädzieho dobytka veľmi znížili (graf 27). Tabuľka 57: Vývoj stavov hospodárskych zvierat (r. 1970 - 2006) v tis, ks Druh 1970 1980 1990 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Hovädzí dobytok 1 330 1 503 1 563 916 929 892 803 705 665 646 625 608 593 540 528 508 Ošípané 2 107 2 788 2 521 2 037 2 076 1 985 1 810 1 593 1 562 1 488 1 517 1 554 1 443 1 149 1 108 1 105 Ovce, kozy 752 611 611 425 453 445 444 326 391 399 357 356 365 360 360 333 Kone 578 585 14 11 10 10 10 10 9 10 8 8 8 8 8 7 Hydina 13 196 15811 16 478 14 246 13 382 14 147 14 222 13 117 12 247 13 580 15 590 13 959 14217 12 713 14 084 13 038 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa 2007 Kým v roku 1990 sa chovalo na Slovensku 1 563 tis. kusov v roku 2006 už len asi tretina (508 tis. kusov). Priemerná ročná dojivosť na 1 kravu sa v posledných rokoch zvyšovala. Kým v roku 1989 bola iba 3 538 litrov, v roku 2006 dosiahla viac ako 5 083 litrov. Pred niekoľkými rokmi bola živočíšna výroba charakteristická vyššími stavmi hovädzieho dobytka, pretože chov bol viac dotovaný zo strany štátu. V dôsledku reštrukturalizačných zmien súvisiacich aj s poklesom dotácií dochádza k prudkému nárastu nákladov na výrobu, ktoré sa premietli do nárastu cien produktov hovädzieho dobytka a s tým súvisiaci aj znížený dopyt spotrebiteľa po hovädzom mase a po mlieku. Preto bolo nevyhnutné počty hovädzieho dobytka redukovať. V súčasnosti sa vyrovnal dopyt s ponukou najmä pri produkcii hovädzieho mäsa. Pri mlieku môžeme pozorovať miernu nadprodukciu, ktorá vyvolá pravdepodobne mierne znižovanie stavov dojníc. Ošípané sú tiež tradičným hospodárskym zvieraťom na Slovensku. Najviac sa ich chová v nížinách, kde je najviac krmovín na ornej pôde (Podunajská nížina, Východoslovenská nížina, Košická kotlina, Juhoslovenská kotlina). Počet ošípaných tiež výrazne poklesol z 2 521 tis. v roku 1990 na 1 105 tis. v roku 2006 (graf 27). Podobne ako pri chove hovädzieho dobytka aj stavy ošípaných sa za posledných desať rokov znižovali v dôsledku zníženého dopytu po bravčovom mase a prudkom náraste dopytu po hydinovom mase. Ovce na rozdiel od ošípaných sa pri svojom chove uskromnia s pasienkami. Preto je ich chov na Slovensku tradične sústredený do oblastí s menej úrodnými pôdami. Je to Zvolenská kotlina, Krupinská planina, Gemer, Horehronie, Liptov, Orava a juh Východoslovenskej nížiny. Chov oviec sa realizuje na pastvinách, kde chov hovädzieho dobytka už nie je možný (strmé svahy, podmáčané lúky a pod.). Naša ovčia vlna nie je až taká kvalitná, preto sa u nás viac 210 5 HOSPODÁRSTVO zameriavame na chov na mäso a mlieko. Stavy oviec a kôz poklesli od roku 1990 asi o polovicu zo 611 tis. na 333 tis. v roku 2006 (graf 27). Graf 27: Vývoj stavov hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec a kôz (r. 1970 - 2006) v tis. ks 3 000 2 500 2 000 -h 1 500 --1 000 -500 \ 0 Hovädzí dobytok □ Ošípané □ Ovce, kozy OJJ rjJLi & NQ* & ^> Nc? N# N# N# ^> ^> ^ rok Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 - 2005), 2006, Zelená správa 2007, spracovanie Némethová, 2008 Počet kusov hydiny nezaznamenal taký pokles ako iné hospodárske zvieratá. V roku 1990 sa u nás chovalo 16 478 tis. hydiny, v roku 2006 to bolo 13 038 tis. kusov (graf 28). Veľké chovné stanice hydiny sú v Cíferi, Šalgovíku pri Prešove, Ivanke pri Dunaji a i. Priemerná znáška vajec na jednu sliepku v roku 2006 bola 202 kusov. Chov hydiny je najmenej viazaný na pôdu (nízka spotreba krmív), viac závisí od lokalizácie spracovateľského priemyslu a rozmiestnenia obyvateľstva. Graf 28: Vývoj stavov hydiny (r. 1970 - 2006) v tis. ks 18 16 14 12 a 10 000 000 000 000 +-000 ■- 000 ll I—| |—| 000 000 000 o □ Hydina # J? K& Ktf & & JS- o> éť c?> cí* á3 c?3 Zdroj: Poľnohospodárstvo v SR (vybrané ukazovatele v rokoch 1970 -2005), 2006, Zelená správa 2007, spracovanie Némethová, 2008 Kone prestali plniť funkciu hospodárskeho, resp. ťažného zvieraťa, ako to bolo pred rokom 1970, v súčasnosti sa chov koni orientuje na športové účely. Po roku 1980 nastáva rapídny pokles ich počtu a v roku 1990 sa ich chovalo 14 tis. kusov a v súčasnosti, v roku 2006, už len 7 tis. kusov. Najviac koni sa chová na východnom a strednom Slovensku. Hlavnou príčinou poklesu stavov hospodárskych zvierat bolo zvýšenie nákladov na ich chov, nižšia rentabilita, resp. nerentabilita poľnohospodárskych subjektov a vysoká konkurencia zahraničných predajcov. 211 5 HOSPODÁRSTVO Úroveň poľnohospodárskej výroby je hodnotená aj podľa ukazovateľa vyjadrujúceho intenzitu živočíšnej výroby (tab. 58). Tabuľka 58: Intenzita chovu hospodárskych zvierat v krajoch SR (r. 2006) Územie Hovädzí dobytok/100 ha p.p. Ovce/100 ha p.p. Ošípané/100 ha o.p. Hydina/100 ha o.p. Bratislavský 19,6 1,2 29,8 654,8 Trnavský 31,5 0,7 114,7 553,7 Trenčiansky 35,7 18,8 121,1 2 053,8 Nitriansky 18,7 2,5 81,3 1 054,7 Žilinský 39,8 45,1 61,2 1 793,7 Banskobystrický 25,0 34,0 91,1 961,3 Prešovský 28,2 24,7 59,3 844,7 Košický 17,7 14,8 53,5 776,2 SR 26,2 17,1 82,2 970,3 Západné Slovensko 25,7 4,7 97,5 1 006,9 Stredné Slovensko 30,3 38,0 83,5 1 173,0 Východné Slovensko 23,0 19,8 55,8 803,4 Zdroj: Zelená správa, 2007 Na 100 ha poľnohospodárskej pôdy v roku 2000 pripadalo 26,8 kusov hovädzieho dobytka a v roku 2006 hodnota ukazovateľa je v podstate nezmenená (26,2 ks). V rámci krajov SR najvyššiu hodnotu ukazovateľa vykazuje Žilinský kraj (39,8 ks/100 ha p.p.). Oviec pripadalo v roku 2000 (14,4 ks/100 ha p.p.) a v roku 2006 (17,1 ks/100 ha p.p.). To znamená, že dochádza k miernemu nárastu, čo môže spôsobiť aj úbytok poľnohospodárskej pôdy v danom období. Najvyššia hodnota ukazovateľa je v Žilinskom kraji (45,1 ks). Počet koni vyjadrených pomocou sledovaného ukazovateľa vykazuje stále hodnotu 0,4 ks/100 ha poľnohospodárskej pôdy. Na 100 ha ornej pôdy pripadalo ošípaných v roku 2000 (102,8 ks) a v súčasnosti v roku 2006 (82,2 ks), ich stavy sa stále mierne znižujú. Vysoko nad priemerom SR je Trenčiansky kraj s najvyššou hodnotou (121,1 ks/100 ha o.p.). Pri hydine môžeme pozorovať mierny nárast počtu kusov. V roku 2000 pripadalo 938,3 ks/100 ha ornej pôdy a v roku 2006 už má ukazovateľ hodnotu 970,3 kusov. V tomto ukazovateli najvyššiu hodnotu má Trenčiansky kraj (2 053,8 kusov). Iným ukazovateľom je počet dobytčích jednotiek (DJ) na 100 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý sa v podstate nemení a má kolísavý priebeh, v roku 2000 mal hodnotu 32,5, v roku 2001 (34,9), v roku 2003 (31,1) a v roku 2006 (32,2). Chov hospodárskych zvierat závisí od rozvoja rastlinnej výroby v jednotlivých regiónoch Slovenska. Rastlinná výroba je ovplyvňovaná najmä prírodnými pomermi, od ktorých závisí jej priestorové rozmiestnenie v krajoch Slovenska. Podrobnejšie údaje o regionálnych rozdieloch v počte stavov hovädzieho dobytka, ošípaných a hydiny v SR uvádzajú grafy 29 a 30. Najviac kusov hovädzieho dobytka je v Trnavskom (86 168 ks) a Nitrianskom kraji (80 902 ks). To znamená, že najviac kusov hovädzieho dobytka je na Západnom Slovensku (218 842 ks). V ostatných oblastiach SR je početnosť stavov hovädzieho dobytka nasledovná: Stredné Slovensko (144 408 ks) a Východné Slovensko (128 784 ks). 212 5 HOSPODÁRSTVO Graf 29: Počty stavov hovädzieho dobytka a ošípaných v krajoch SR (r. 2006) 350000 -/— □ hovädzí dobytok Došípané 300 ooo # / / ^ J? Q$ M ^ *č JP ^ & ŕ <ŕ & Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Graf 30: Počty stavov hydiny v krajoch SR (r. 2006) 4 500 000 4 000 000 3 500 000- j= 3 000 000- o o S 2 500 000 ■2 2 000 000->o n. 1 500 000 1 ooo ooo-j 500 000 o 4 233 457 1 878 179 1 404 451 753 ■ hydina 1 494 835 1 526 744 951 455 ^Tll 097 776 / #A / & ..^ jí* ^kraj Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Ošípaných je najviac v kraji Nitrianskom (326 188 ks) a Trnavskom (290 892 ks). Poradie oblastí SR z hľadiska početnosti kusov ošípaných je nasledovné: Západné Slovensko (727 852 ks), Východné Slovensko (182 250 ks) a Stredné Slovensko (174 190 ks). Najpočetnejšie stavy hydiny majú kraje Nitriansky (4 233 457 ks) a Trenčiansky (1 878 179 ks). Najviac kusov hydiny je na Západnom Slovensku (7 515 740 ks), za ním nasleduje Východné Slovensko s počtom 2 624 520 ks a Stredné Slovensko s počtom 2 446 290 ks. 213 5 HOSPODÁRSTVO Stavy hospodárskych zvierat v okresoch SR vyjadrené v dobytčích jednotkách zobrazuje mapa 35. Najvyššie stavy ošípaných v DJ vykazujú okresy juhozápadného Slovenska, napr. Dunajská Streda, Komárno, Nitra a Nové Zámky. Pri vyjadrení ošípaných na 100 ha ornej pôdy najvyššie hodnoty ukazovateľa dosahovali okresy Trenčín, Považská Bystrica, Bánovce nad Bebravou a Dunajská Streda. Stavy hovädzieho dobytka sú rozmiestnené rovnomerne vo všetkých okresoch Slovenska, pričom vyššie sú v okresoch severného a stredného Slovenska. Najviac hydiny sa chová v okresoch juhozápadného a východného Slovenska. Celkový vývoj počtu hospodárskych zvierat, ich úžitkovosti, ale hlavne pokles domáceho dopytu v dôsledku nízkej kúpnej sily obyvateľstva, sa prejavujú znižovaním produkcie väčšiny produktov živočíšnej výroby. Tento jav má svoj odraz v predaji živočíšnych výrobkov a v ich tržbách. Mapa 35: Živočíšna výroba v okresoch SR (r. 2006)_ Autori: J. Nem ctil o , V. Gtttů ; 20*7 O HJ*" | | ůd^ n.Zl*»ný 0 OVit Zdroj: ŠÚ SR, 2007 5.5 Lesné hospodárstvo Lesné hospodárstvo v súčasnosti poskytuje hospodárske, ekologické, sociálne a kultúrne prínosy. Dodáva obnoviteľné a pre životné prostredie neškodlivé suroviny a zohráva významnú úlohu v hospodárskom rozvoji, zamestnanosti a prosperite, najmä vidieckych oblastí. Lesy sú dôležité pre zachovanie biologickej rozmanitosti, pre rovnováhu kolobehu vody a globálny uhlíkový cyklus. Lesy tiež pozitívne vplývajú na kvalitu života poskytovaním príjemného životného prostredia, príležitostí na rekreáciu a preventívnu zdravotnú starostlivosť, pričom sa zachovávajú prírodné krásy prostredia a zvyšujú ekologické hodnoty. 5.5.1 Historický vývoj lesného hospodárstva Vplyv človeka na les bol dlhý čas negatívny. Les bol odstraňovaný za účelom získavania ornej pôdy, pasienkov, dreva pre banícku a inú činnosť a často bol vypaľovaný v období vojen. 214 5 HOSPODÁRSTVO Zvýšený vplyv na les bol od mladšej doby železnej (latén). V 4. storočí pr. n. I. k nám prišli Kelti. Mali rozvinutú poľnohospodársku kultúru, a preto lesy odstraňovali najmä v úrodných nížinách južného Slovenska a v Potisí, v Poiplí, miestami prenikali aj do nižších pohorí. Na prelome letopočtov obsadili juhozápadnú časť nášho územia Rimania, ktorí vo veľkej miere ťažili drevo. Rimania z nášho územia vozili vo veľkom množstve drevo do veľkých rímskych sídiel, ako napr. Carnuntum v dnešnom Rakúsku. Na rozdiel od predchádzajúcich obyvateľov nášho územia už poznali železné píly, ktorými spracovali veľké množstvo dreva. Okrem Rimanov zasahovali do lesnej pokrývky v tomto období i "barbarské kmene", a to predovšetkým Kvádi a Kotíni, ktorí boli keltského pôvodu. Kvádi na úrodnej pôde pozdĺž riečnych tokov zakladali polia a pasienky. Kotíni boli utiahnutí do hôr, kde vyrábali železo a rôzne predmety z neho, pričom spotrebovali na energiu veľa dreva. Slovania, ktorí prišli na naše územie v 5. storočí, boli poľnohospodári. Novú poľnohospodársku pôdu získavali tiež klčovaním a žiarením (vypaľovaním) lesov. V 9. storočí, v období Veľkomoravskej ríše bolo drevo potrebné i pre rozvinuté sídla a remeslá. V lesoch, najmä nížinatých, boli spôsobované škody pasením hospodárskych zvierat, najmä ošípaných, ktoré požierali žalude a rozrývali pôdu. Tieto škody možno predpokladať zrejme aj v 10. storočí, keď na naše územie prišiel pastiersky ľud ugromaďarských kmeňov. Tatári v 13. stor. (1241-1242) vypaľovali celé dediny a okolité lesy. Obyvatelia i so svojím dobytkom pred nimi hľadali záchranu v lesoch, kde spôsobovali tiež značné škody. Kolonizátori, ktorí prišli na naše územie v 12. a 13. stor. najmä z Nemecka potrebovali drevo z lesa na banícku činnosť. Drevo bolo potrebné na výdřevu banských chodieb. Vyťaženú rudu tavili v hutách, na čo potrebovali tiež veľa dreva. V 15. - 16. stor. kolonizovali naše horské chrbty Valasi. Pásli ovce a kozy, odstraňovali lesné porasty, aby získali pasienky a malé polia. S ďalším rozširovaním osídlenia Slovenska a rozvojom hospodárskej aktivity sa zvyšoval aj tlak na lesné porasty. Niekde sa už pociťoval nedostatok dreva, a preto vznikla potreba znovu zalesňovania. Pritom však boli pôvodné porasty obyčajne nahrádzané monokultúrami, prevažne smrekovými. Kráľ Žigmund vydal už v r. 1426 nariadenie o obnove lesa pre okolie banských miest Zvolenskej stolice. To možno považovať za prvý uvedomelý lesohospodársky zásah v našich končinách. Veľký význam pre hospodárenie s lesom mal Tereziánsky lesný poriadok z r. 1789, ktorý určoval poriadok na ťažbu a obnovu lesa. Celá plocha lesov sa podľa neho má rozdeliť na niekoľko dielov. Každý rok sa má ťažiť jeden diel, aby v ostatných mohol les dorastať. Na rozhraní 19. a 20. storočia sa v lesnom hospodárstve začínajú uplatňovať aj biologické princípy. Zanechalo sa schematické rozdeľovanie lesa a prešlo sa na rozdelenie lesa podľa porastov, ktoré sa líšia najmä podľa veku a drevín - porastové hospodárstvo. Neskôr sa došlo na skutočnosť, že les okrem produkcie dreva má aj pôdoochrannú funkciu. Túto skutočnosť legalizoval článok Uhorského lesného zákona v r. 1879, ktorý popri hospodárskych lesoch určil aj kategóriu ochranných lesov. Cieľom hospodárenia v nich je zabezpečovať trvalé plnenie príslušných ekologických funkcií. S dvoma kategóriami lesov pracovalo naše lesné hospodárstvo až do päťdesiatych rokov 20. storočia. Vtedy sa vytvorila tretia kategória lesov - účelové lesy (alebo lesy osobitného určenia). Lesy osobitného určenia majú osobitné poslanie, ktoré vyplýva z plnenia špecificky spoločensky dôležitých potrieb, ktorými sa riadi aj spôsob hospodárenia. 5.5.2 Súčasný stav lesného hospodárstva V súčasnosti máme na Slovensku (r. 2006) podľa kategorizácie lesov 1 304 760 ha hospodárskych lesov (67,5 %), 328 524 ha lesov ochranných (17,0 %) a 298 763 ha lesov osobitného určenia (15,5 %). V minulosti lesy plnili najmä produkčné funkcie (ťažba dreva), les ako zdroj dreva. V súčasnosti do popredia sa dostávajú najmä mimoprodukčné funkcie lesa, ktoré súvisia s tvorbou lesa a jeho ochranou. Popritom les zabezpečuje aj ochranu pôdy na svojom stanovišti, a tak plní aj pôdoochranné funkcie, rekreačné a pod. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčně, ktoré plnia okrem produkčnej aj ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie, napr. protierózno-produkčný typ lesa (34,7 %), vodohospodársko-produkčný typ lesa (6,0 %), protiimisno-produkčný typ lesa (17,0 %). Ekologické funkcie plnia všetky lesy. Lesy, v ktorých sú tieto funkcie prvoradé, sa vyhlasujú za ochranné. Ich 215 5 HOSPODÁRSTVO funkčné zameranie vyplýva z prírodných podmienok. Ide o lesy s vysokým spoločenským významom, ktoré plnia najmä protierózne funkcie (12,8 %), vodohospodárske funkcie (3,8 %), protilavínové (0,2 %), protideflačné (0,2 %) a brehoochranné funkcie (0,01 %). Sociálne funkcie sú prvoradé v lesoch, ktoré boli z dôvodu špecifických celospoločenských alebo skupinových potrieb orgánom štátnej správy lesného hospodárstva vyhlásené za lesy osobitného určenia. Zabezpečovanie týchto potrieb významne ovplyvňuje - obmedzuje spôsob hospodárenia v nich. Uplatňujú sa tu tzv. funkčne diferencované hospodárenie so zámerným posilňovaním jednej alebo viacerých vybraných funkcií: vodoochrannej (0,7 %), rekreačnej (1,5 %), prírodno-ochrannej (2,4 %), kúpeľno-liečebnej (0,1 %), výchovno-výskumnej (3,8 ), protiimisnej (5,8 %), poľovnej (1,1 %), (Zelená správa, 2007). Na vývoj jednotlivých kategórií lesa poukazuje tab. 59. Podiel hospodárskych lesov sa z dôvodu narastajúcich požiadaviek spoločnosti na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií v porovnaní so stavom v minulosti znižuje. Na druhej strane sa zvyšuje výmera lesov ochranných a osobitného určenia. Tabuľka 59: Vývoj kategorizácie lesa na Slovensku (v r. 1920 - 2006) v % Kategória lesa roky 1920 1934 1946 1953 1960 1970 1980 1985 1990 1995 2000 2005 2006 hospodárske lesy 99,6 97,4 96,4 94,3 86,4 79,1 80,9 77,3 74,3 71,0 66,3 67,7 67,5 lesy osobitného určenia - - - - 7,9 9,1 7,1 9,4 11,6 14,8 17,7 15,3 15,5 ochranné lesy 0,4 2,6 3,6 5,7 5,7 11,8 12,0 13,3 14,1 14,2 16,0 17,0 17,0 Zdroj : Oszlányi, J. a i. 1996 in Spišiak, P., 2000, Zelená správa, 2006, 2007 Výmera lesných pozemkov sa nepretržite zvyšuje. V súčasnosti zaberá 2 007 ha. Zvyšuje sa aj výmera porastovej pôdy, t.j. výmera lesných porastov vrátane holín určených na zalesnenie. V roku 2006 má porastová pôda výmeru 1 932 ha, čo predstavuje 40,9 % z celkovej rozlohy Slovenska. Tým sa Tabuľka 60: Vývoj porastovej pôdy v (ha) 1970 1980 1990 2000 2004 2005 2006 1 826 564 1 861 642 1 921 705 1 921 414 1 930 692 1 931 645 1 932 049 Zdroj: Zelená správa, 2006, 2007 Slovensko zaraďuje medzi významné krajiny z hľadiska výmery a bohatstva lesov. V susednej Českej republike je výmera lesov len 33,4 %, v alpskej krajine - v Rakúsku 47 %. Plocha lesov sa každoročne zvyšuje (napr. zalesňovaním vyššie položených území, ktoré sú pre poľnohospodárstvo nevhodné a i.). Na vývoj porastovej pôdy poukazuje tab. 60. Najnižšia lesnatosť na Slovensku je v nížinách a v kotlinách. Na juhozápadnom Slovensku, a to v Nitrianskom a v Trnavskom kraji nedosahuje lesnatosť ani 16 %. Na regionálne rozdiely lesnej pôdy (podiel lesnej pôdy z celkovej výmery kraja) poukazuje tab. 61 a graf 31. Najvyššia lesnatosť je v Žilinskom kraji (55,8 %). V rámci oblastí SR najviac lesov z celkovej výmery územia je na strednom Slovensku (51,8 %) a najmenej na západnom Slovensku (25,5 %). Pri sledovaní podielu krajov z hľadiska lesnatosti na celkovej výmere lesov v SR môžeme pozorovať nasledovné rozdiely. Najvyššia lesnatosť je v kraji: Banskobystrickom (23 %), Prešovskom (22 %) a Žilinskom (19 %). Kraje s najnižšou lesnatosťou sú: Nitriansky (5 %), Bratislavský (4 %) a Trnavský (3 %). Územie Lesná pôda abs. % Bratislavský 75 249 36,7 Trnavský 65 315 15,8 Trenčiansky 220 580 49,0 Nitriansky 96 136 15,2 Žilinský 379 925 55,8 Banskobystrický 462 479 48,9 Prešovský 440 629 49,1 Košický 266 619 39,5 SR 2 006 932 40,9 Západné Slovensko 382 039 25,5 Stredné Slovensko 842 404 51,8 Východné Slovensko 707 248 45,0 Zdroj: Zelená správa, 2007 216 5 HOSPODÁRSTVO Graf 31: Podiel lesnej pôdy v krajoch SR (r. 2006) Bratislavský kraj 4% Košický kraj 13% / Trnavský kraj / Trenčiansky kraj r-A 11% Prešovský kraj 22% V^r^ É Nitriansky kraj —5% Žilinský kraj r Banskobystrický 19% kraj 23% Zdroj: Zelená správa, 2007, spracovanie Némethová, 2008 Podiel lesnej pôdy z celkovej výmery pôdy v okresoch SR (r. 2006) znázorňuje mapa 36. Vyššou lesnatosť nad 50 % sa vyznačujú okresy severného a stredného Slovenska (obr. 35). Najviac lesnej pôdy sa nachádza v okresoch napr. Považská Bystrica, Bytča, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, ^ . , oc ^ ,, J u . „ , ,, V o o-- /->!■ Obrázok 35: S ovenske rudohorie - Vo lovske vrchy Žarnovica, Brezno, Rožňava, Gelnica -— a Snina. Z hľadiska štruktúry vlastníckych vzťahov, resp. podľa druhu užívania vyše 97 % lesov bolo v roku 1989 v štátnom vlastníctve. V súčasnosti (r. 2006) je 58,5 % lesov štátnych, s výmerou porastovej pôdy 1 131 tis. a 41,5 % neštátnych, s výmerou porastovej pôdy 801 tis. ha. Z nich je 6,3 % v individuálnom súkromnom vlastníctve, 23,8 % v podielnickom spoluvlastníctve (vlastníctvo pozemkových spoločenstiev), 8,7 % vo vlastníctve územnej samosprávy, 2,5 % v cirkevnom vlastníctve a 0,2 % vo vlastníctve poľnohospodárskych družstiev. V roku 2005 - 2006 obhospodarovalo les 12 651 podnikov (s výmerou lesných pozemkov 1 932 tis. ha), z toho v štátnom vlastníctve 6 podnikov (s výmerou 808 tis. ha) a v súkromnom vlastníctve 12 645 podnikov (s výmerou 1 124 tis. ha). Priemerná výmera lesných podnikov predstavuje hodnotu 153 ha. Priemerná výmera podnikov vo vlastníctve štátu je 134 667 ha a v súkromnom vlastníctve 89 ha. Autor: Lauko,2007 217 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 36: Priestorová diferenciácia lesnej pôdy v okresoch SR (r. 2006) Autori: J. Németľiová , V. Grežo ; 2007 | | > 60,1 Zdroj: SU SR, 2007 Priemerná zásoba dreva na hektár je 231 m3, ročný prírastok priemerne 6,14 m3 na hektár. Zásoba dreva sa zvyšuje v roku 2006 dosiahla 443,8 mil. m3, z toho ihličnatá tvorí 209,8 mil. m3 a listnatá 240,0 mil. m3. Dřevinné zastúpenie lesov Slovenska najviac ovplyvňuje nadmorská výška. Rozlišujeme 8 výškových zón - lesných vegetačných stupňov. Z celkovej výmery lesov majú jednotlivé vegetačné stupne nasledovný podiel z celkovej výmery: dubový (100 - 150 m n. m.) 7,3 %, bukovo-dubový (150 - 400 m n. m.) 13,7 %, dubovo-bukový 23,7 %, bukový (400 - 1000 m n. m.) 20,8 %, jedľovo-bukový (400 - 1000 m n. m.) 21,7 %, smrekovo-bukovo-jedľový (800 -1500 m n. m.) 9,6 %, smrekový 2,1 % a kosodrevinový (1400 - 1750) 1,1 % (tab. 62). Tabuľka 62: Rozdelenie lesov podľa vegetačných stupňov Vegetačné stupne, výmera (ha, %) dubový bukovo-dubový dubovo-bukový bukový jedľovo-bukový smrekovo-bukovo-jedľový smrekový kosodrevinový spolu 140 167 265 246 457 480 401 880 419 337 186 365 41 323 20 251 1 932 049 7,3 13,7 23,7 20,8 21,7 9,6 2,1 1,1 100,0 Zdroj: Zelená správa, 2007 Vegetačné stupne vyjadrujú prírodné podmienky pre jednotlivé lesy. Skutočné zastúpenie lesných porastov je však dnes značne odlišné. V histórii došlo najmä k úbytku jedľových porastov a pri celkovom dlhodobom vývoji vzrastá podiel smreka. Zastúpenie hlavných porastových typov aj z hľadiska zmiešania a kombinácií drevín na Slovensku je nasledovné: bučiny 20,8 %, smrečiny 17,3 %, smrekovo-jedľové bučiny 14,1 %, bukovo-jedľové smrečiny 12,1 %, dubové bučiny 6,6 % bukové dubiny 4,7 %, agátiny 1,8 %, kosodreviny 1,1 %, ostatné 14,2 %. V minulosti sa pri voľbe drevinového zloženia v lesoch presadzovala tendencia zvyšovania produkcie dreva vyšším zastúpením smreka, prípadne borovice. Približne od polovice minulého 218 5 HOSPODÁRSTVO storočia sa zastúpenie drevín začalo viac prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam i spoločenským požiadavkám, tak aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Presadzuje sa požiadavka biologickej rozmanitosti, ktorá postupne zvyšuje ekologickú stabilitu lesov. Súčasné zastúpenie jednotlivých drevín na Slovensku odzrkadľuje prírodné podmienky aj zásahy človeka. Celkovo prevládajú listnaté lesy s podielom 59,2 % nad ihličnatými 40,8 %. Z ihličnatých drevín je najviac rozšírený smrek 26,1 %, borovica 7,2 %, jedľa 4,0 %, smrekovec 2,4 % a kosodrevina 1,1 %. Z listnatých drevín má najväčšie rozšírenie buk 31,2 %, dub 10,9 %, dub cerový 2,5 a hrab 5,7 %. Ostatné listnaté stromy majú oveľa menšie rozšírenie: agát 1,7 %, javor 2,0 %, breza 1,4 %, jaseň 1,4 %. Pod 1% plôch sa nachádzajú: jelša 0,8 %, lipa 0,4 %, topoľ šľachtený 0,5 %, topoľ domáci 0,4 %, ostatné listnaté stromy 0,3 % (Zelená správa, 2007). V lesoch Slovenska sa vyskytujú aj zdomácněné introdukované dreviny. Niektoré z nich najmä duglaská tisolistá, jedľa obrovská, dub červený, borovica čierna, euroamerické topole, gaštan jedlý, pagaštan konský, javor jaseňolistý preukázali v našich prírodných podmienkach mimoriadne rastové schopnosti. S výnimkou expanzívneho agáta bieleho (podiel 1,71 %), ktorý sa šíri aj na nelesných pozemkoch, sa výmera porastov introdukovaných drevín nezvyšuje._ Veľmi dôležitou činnosťou v lesnom hospodárstve je zalesňovanie. V roku 2005 bolo zalesnených 8 972 ha, z toho 4 127 ha ihličnatými (najviac smrek - 2 243 ha) a 4 845 ha listnatými drevinami (najviac buk - 2 063 ha, topole a osika - 1 077 ha). Ťažba dreva v roku 2005 bola 10,2 mil. m3 drevnej hmoty bez kôry. Z toho 6,9 mil. m3 predstavovalo ihličnaté drevo (smrek, borovica a jedľa) a 3,3 mil. m3 listnaté drevo (buk, dub, topole a osika, hrab, agát). Tretinu (2,9 mil. m3) z vyťaženého dreva predstavovala kalamitná ťažba (živelná - 5 311 m3, exhalačná - 116 m3, hmyzová - 875 m3 a ostatná - 231 m3). Nárast o takmer 3 mil. m3 oproti roku 2004 bol spôsobený veternou kalamitou z novembra 2004, v dôsledku ktorej tvorili náhodné ťažby 64 % z celkovej ťažby dreva. Objem realizovaných náhodných ťažieb zapríčinených abiotickými škodlivými činiteľmi (v dôsledku mechanického pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha, záplavy a pod.) bol v roku 2006 (2 296 tis. m3). Najčastejšou príčinou kalamít a poškodenia lesa je vietor (v r. 2006 poškodil 2 003 tis. m3 lesných porastov). Spolu bolo napadnutých vetrom a inými abiotickými prvkami 2 657 tis. m3 lesných porastov. V roku 2006 zostáva spracovať ešte 361 tis. m3 poškodených lesných porastov (Zelená správa, 2007). Najviac vetrom poškodených lesných porastov je v okresoch Čadca, Námestovo, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok, Brezno, Zvolen, Detva, Poltár a Revúca. V oveľa menšej miere poškodzujú les biotické škodlivé činitele - podkôrny a drevokazný hmyz, napr. lykožrút smrekový, lykožrút lesklý, drevokaz čiarkovaný, podkôrnik dubový, tvrdoň smrekový. V roku 2006 bolo napadnutých 1 344 tis. m3 lesných porastov biotickými škodlivými činiteľmi, z toho sa spracovalo 1 185 tis. m3 a zostáva spracovať 159 tis. m3 drevnej hmoty. Najzávažnejším škodcom z tejto skupiny je lykožrút smrekový. Množstvo ponechaného dreva z veternej kalamity (r. 2004) v bezzásahových zónach je do budúcnosti zásobárňou podkôrneho hmyzu. Najrizikovejšie budú lokality v Tichej doline a Kôprovej doline. V roku 2006 hubovými patogénmi (hniloby, tracheomykózy, sypavky, podpňovka a iné) bolo napadnutých 388 tis. m3 lesných porastov. Škody spôsobené lesnou zverou (ohrýzanie najmä mladých drevín v zimných mesiacoch) majú rastúci trend v dôsledku premnoženia jelenej, muflonej a danielej zveri. Z antropogénnych činiteľov poškodzujúcich lesné porasty sú už niekoľko rokov najvýznamnejšie imisie. V roku 2006 napadli 214 tis. m3 drevnej hmoty, najmä smrek. Poškodenie sa sústredilo predovšetkým do okresu Gelnica - 46 %. V roku 2006 bolo evidovaných 237 lesných požiarov. Príčinou vzniku požiarov bola v 55 % manipulácia s otvoreným ohňom a až 20 % tvorilo úmyselné zapálenie. Ďalším antropogénnym škodlivým činiteľom sú krádeže dreva, najmä v niektorých regiónoch východného Slovenska. 5.6 Rybné hospodárstvo Na Slovensku sa ročne vyprodukuje približne 650 - 700 ton lososovitých rýb (ustálená produkcia zabezpečujúca sebestačnosť Slovenska v tomto druhu rýb) a 500 ton nížinných druhov rýb (produkcia z plochy 2000 ha rybníkov pokrýva asi 40 % celkovej spotreby SR lososovitých rýb a zvyšok musí byť dovážaný). Chovné zariadenia druhov rýb sú úžitkovými parametrami porovnateľné so zahraničím, majú však vysokú mieru opotrebovania a nízku úroveň mechanizácie. Príčiny nízkej produkcie nížinných druhov rýb sú napr. malá veľkosť rybničného fondu v SR, ako aj nízka produkcia (výlov) z hektára 219 5 HOSPODÁRSTVO rybničnej plochy. Ďalším faktorom limitujúcim produkciu slovenského rybárstva je celkovo zlý technický stav rybníkov. Príčinou tohto stavu je nedostatok financií, ako aj celková nákladnosť projektov zameraných na rekultiváciu, odbahňovanie lovísk, opravy a údržbu přítokových a odtokových zariadení a hrádzových systémov. Revitalizácia rybochovných zariadení by pomohla zvýšiť produkciu rýb v akvakultúre na Slovensku a takisto by podporila multifunkčné využívanie vodných plôch, ktoré priaznivo ovplyvňujú krajinotvorbu a životné prostredie. Na ďalšom rozvoji rybárstva by sa mohlo podieľať aj jeho širšie zapojenie do agroturistických aktivít, napr. výstavbou rybníkov pri agroturistických zariadeniach. Od roku 1998 vydáva MP SR chovateľom osvedčenie na výkon chovu rýb, ktoré sa týka chovu generačných rýb a ich reprodukcie, produkcie násadového materiálu a produkcie trhových rýb. Podľa platnej legislatívy SR je v chove rýb možné používať len násadový materiál vyprodukovaný vo vlastných uznaných chovoch, čím sa zabezpečuje zachovanie čistoty genofondu chovaných rýb. Toto opatrenie zároveň napomáha dlhodobo udržiavať beznákazový stav v intenzívnom chove rýb. V súčasnosti je na Slovensku zaregistrovaných 52 právnických a fyzických osôb zaoberajúcich sa chovom rýb, z ktorých je len 41 oprávnených na základe osvedčenia na výkon chovu rýb realizovať svoju produkciu na trhu. Ide prevažne o drobných chovateľov, z ktorých 26 subjektov využíva na chov rýb rybníky, 12 subjektov využíva špeciálne zariadenia a 14 subjektov realizuje chov rýb v rybníkoch aj v špeciálnych zariadeniach. Tab č. 63 zachytáva vývoj výlovu rýb vo vnútrozemských vodách v SR v tonách. Najviac rýb sa vylovilo v roku 2004 (2 783 ton) a v roku 2005 sa vylovilo už iba 2 652 ton rýb. Z hľadiska druhov rýb najviac sa lovia kapry (1 281 ton), pstruhy (800 ton) a pleskáče (106 ton). Podľa materiálov Štatistického úradu SR bolo v roku 2002 v rybárstve na Slovensku zamestnaných 713 osôb. Z tohto celkového počtu malo ako hlavný pracovný pomer 267 osôb a 353 osôb pracovalo na dohodu. Zvyšnú časť pracovnej sily tvorili sezónni zamestnanci, resp. rodinní príslušníci majiteľov, bez zamestnaneckého pomeru. V oblasti spracovania rýb na Slovensku je v prevádzke 5 spracovateľských podnikov, ktoré sa zameriavajú na spracovanie sladkovodných druhov rýb s ročnou výrobnou kapacitou cca 855 ton, ale priemerný ročný objem spracovaných sladkovodných rýb sa pohybuje na úrovni 500 ton. Jestvujúce spracovateľské kapacity viacmenej postačujú na spracovanie domácej produkcie sladkovodných rýb. Avšak v blízkej budúcnosti je možné očakávať záujem zo strany niektorých menších, resp. nových chovateľov rýb vybudovať si vlastné spracovateľské kapacity najmä s orientáciou na regionálny trh. Dovážané morské ryby sa na Slovensku spracovávajú v 16 spracovniach s ročnou kapacitou cca 22 000 t. Avšak priemerný ročný objem spracovaných morských rýb sa pohybuje okolo 15 000 t. 5.7 Priemysel Priemysel je dôležitou zložkou národného hospodárstva Slovenskej republiky. Zahŕňa všetky činnosti spojené s ťažbou nerastných surovín a ich pretvárania na hotové produkty, ktoré slúžia potrebám spoločnosti. Ako jediný producent výrobných prostriedkov má vplyv na rozvoj celého hospodárstva Slovenska. Súčasný stav priemyslu je výsledkom dlhodobého vývoja spoločnosti. Tabuľka 63: Výlov rýb vo vnútrozemských vodách v r. 2000 -2005 v tonách 2000 2001 2002 2003 2004 2005 Ryby spolu 2 202 2 399 2 577 2 528 2 783 2 652 kapor 928 1 093 1 320 1 186 1 360 1 281 pstruhy 808 757 699 743 878 800 karasy 23 90 81 101 80 76 amur biely 16 11 20 36 28 33 tolstolobiky 29 30 20 10 8 12 sumec 22 29 30 36 36 37 šťuka 77 74 65 59 66 74 zubáče 56 62 79 78 78 83 lipeň 13 17 18 12 9 13 hlavátka 1 1 1 1 1 1 pleskáče 94 95 103 99 98 106 s i vo ň 14 10 6 1 0 9 jalce 33 31 25 27 21 16 ostatné druhy 88 99 111 139 120 111 Zdroj: Statistická ročenka Slovenskej republiky, 2006 220 5 HOSPODÁRSTVO 5.7.1 Z histórie vývoja priemyslu Vznik priemyselnej výroby na Slovensku sa datuje začiatkom 19. storočia, keď sa remeselné dielne a manufaktúry pomaly transformovali na továrne. Charakteristickým sprievodným znakom vzniku a rozvoja tovární bolo zavedenie strojovej výroby - prevádzku parného stroja spustili vsúkenke v Haliči pri Lučenci v roku 1832. Strojová technika postupne prenikala aj do väčšiny ostatných odvetví hospodárstva a tak podnietila ich ďalší rozvoj. Na našom území sa ako prvé odvetvie priemyslu začal rozvíjať ťažobný priemysel, ktorý bol dlho naším tradičným priemyselným odvetvím. Ťažisko výroby železa bolo v oblasti Gemera a horného Pohronia, kde významné postavenie mal tzv. „hrončiarsky železiarsky komplex" s centrom v Hronci. Oblasť Kremnice, Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Smolníka ešte v prvej polovici 19. storočia produkovala v rámci Uhorska !4 zlata, !4 striebra, !4 medi a asi 2/3 surového železa. Výroba surového železa dosahuje vrchol v Gemeri, najmä v údolí Štítnika, Muráňa, Rimavy a Rimavice, na Spiši v údolí Hnilca a Hornádu, v okolí Košíc a na Pohroní. Z lesov bolo dodávané nielen potrebné palivo (drevné uhlie) na rozvoj hutníctva, drevo na výstuž baní a pre drevársky priemysel. Vodná energia v podhorských oblastiach sa využívala pri zakladaní sklární a papierní. V Slovenskom rudohorí, najmä na území medzi Detvou, Kokavou a Lučencom, rozvinul sa sklársky priemysel. Prvá skláreň na území Slovenska vznikla v roku 1350 v Sklených Tepliciach. Ďalšie sa zakladali najmä v 17. a v 18. storočí, keď pracovalo na Slovensku okolo 100 sklárskych hút. Oblasť Spiša a Gemera vytvárala dobré podmienky na rozvoj papierenského a textilného priemyslu. V úrodných nížinatých oblastiach bolo samozrejmé spracovanie poľnohospodárskych výrobkov v potravinárskom priemysle. Vznikali a rozvíjali sa predovšetkým mlyny, cukrovary, sladovne, pivovary. Neskôr sa významnou postupne stáva aj výroba sladkostí a čokolády. Až koncom 19. storočia sa začína rýchlejšie rozvíjať chemický priemysel. V Bratislave s vhodnými lokalizačnými predpokladmi (dovoz surovín po Dunaji, pracovná sila, dostupnosť trhov) vznikla rafinéria ropy (Apollo) a výroba dynamitu (Nobel). Intenzívnejšie zavádzanie strojov do výroby a dynamický rozvoj dopravy (osobitne železničnej koncom 19. storočia) podmienil zakladanie predovšetkým strojárskych tovární a opravárenských podnikov. Najväčším z nich bola železničná opravárenská dielňa vo Vrútkach. Začiatkom 20. storočia sa začala priemyselná ťažba hnedého uhlia na Hornej Nitre v Handlovej. Hoci do roku 1918 (pred vznikom ČSR) bolo územie Slovenska hneď po regióne Budapešti najpriemyselnejšou oblasťou Uhorska, celkovo však za poprednými európskymi priemyselnými krajinami, ako Anglicko, Nemecko, Francúzsko, Rakúsko či Česko výrazne zaostávalo. Príčin bolo viac, dominujúcou však bola neochota a slabá iniciatíva vládnucej šľachty. Tá nevenovala rozvoju priemyslu dostatočnú pozornosť (teda ani investície) a podcenila jeho význam. Hospodárske zaostávanie Slovenska začína od druhej polovice 18. storočia, keď sa rakúsko-uhorská vláda snaží z neho vytvoriť surovinovú základňu pre rozvíjajúce sa České krajiny a Rakúsko. Na to slúžil v rokoch 1754 a 1755 vydaný colný sadzobník a colná tarifa, ktoré otvorili cestu českým a rakúskym výrobkom na uhorské trhy a obmedzili vývoz z Uhorska. Nedostatok kapitálu domácich podnikateľov a obmedzený prístup jeho získania, vzdialenosť od hlavných obchodných oblastí a ťažký prístup na ne viedol k oneskorenému nástupu priemyselného kapitalizmu. Významnejšie podniky tohto obdobia vznikajú hlavne na základe nemeckého, rakúskeho či českého kapitálu. Ani po vzniku ČSR sa situácia nezlepšila. Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov, Slovensko sa stávalo „kolóniou českých krajín". Zlikvidoval sa metalurgický priemysel. Výroba železa poklesla štvornásobne. Najmä v ťažkých časoch hospodárskej krízy 30-tych rokov 20. storočia bola výrazná tendencia činnosť konkurenčných podnikov na Slovensku utlmiť, a preto v tom období vzniklo nových tovární pomerne málo. Iná bola situácia v zbrojárskej výrobe, ktorá sa rozvíjala najdynamickejšie. Začiatkom 40. rokov, keď sa schyľuje k druhej svetovej vojne, Slovensko sa stáva zaujímavým pre niektoré odvetvia z hľadiska obrany štátu dôležité. Dochádza tiež k premiestňovaniu niektorých podnikov strojárskeho a chemického priemyslu z českého pohraničia na Slovensko. Na strednom Považí, výhodne položenom voči ostravskej metalurgickej základni, zakladajú sa strojárske závody. Spolok pre chemickú a hutnú výrobu v Ústi nad Labem zakladá chemické závody na Hornej Nitre v Handlovej, ktoré pre nedostatok vody neskôr boli premiestnené do Novák. Baťa tiež buduje moderné závody v Baťovanoch (Partizánske) a vo Svite. 221 5 HOSPODÁRSTVO Po skončení 2. svetovej vojny, keď sa pomerne rýchlo podarilo odstrániť vojnové škody, položili sa základy ďalšieho rozvoja priemyslu. Základný obrat v konkurenčnom rozvoji jednotlivých priemyselných odvetví nastáva v roku 1948, keď sa priemyselná výroba začína plánovité „rozvíjať" v rámci štátov RVHP. Na našom území došlo k extenzívnemu rozvoju ťažkého strojárstva so zameraním na špeciálnu (zbrojársku), hutnícku, a chemickú výrobu, ako aj výrobu stavebných materiálov. Vznikali veľké závody s vysokým počtom zamestnancov (priemyselná štruktúra takého typu je však veľmi zraniteľná). Povojnový vývoj priemyslu Slovenska možno rozdeliť do niekoľkých vývojových etáp, v ktorých sa uplatňovali rozdielne faktory a ciele lokalizácie priemyslu, čo sa prejavilo aj v priestorovom rozmiestnení priemyselnej výroby. Prvá etapa je charakteristická obnovou vojnou zničeného hospodárstva, presunom viacerých malých závodov z českého pohraničia na Slovensko a hlavne znárodnením hospodárstva a nástupom socialistickej industrializácie. Koniec tejto etapy nastáva koncom 60-tych rokov. Socialistická industrializácia vychádzala z nových spoločensko-ekonomických podmienok a z orientácie na trhy RVHP. Z hľadiska rozmiestnenia vyznačuje sa osobitnými črtami, ktoré sa začali v prvej etape a prejavili sa najmä v druhej etape, zameranej na priestorový rovnomerný rozvoj priemyslu, ktorý sa realizoval výstavbou veľkých priemyselných podnikov. Slovensko pri socialistickej industrializácii vychádzalo: • z polohy Slovenska k štátom RVHP a najmä k ZSSR - vhodná poloha pre odvetvia, ktoré spracovávajú suroviny zo ZSSR, podunajských štátov a Poľska, napr. na báze dovozu železnej rudy z Krivoj Rogu v Košickej kotline bol postavený hutnícky kombinát -Východoslovenské železiarne (VSŽ) Košice, na dovoze čierneho uhlia - Elektráreň Vojany alebo na dovoze bauxitu z Maďarska boli postavené Závody SNP v Žiari nad Hronom a ďalšie. Poloha je významná i pre odvetvia realizujúce export do týchto území; • z využívania metalurgickej základne Ostravska - výstavba strojárenských podnikov na Považí, Kysuciach a Orave Kovohuty Istebné, ZŤS Kysucké Nové mesto, Martin, Nové mesto nad Váhom a iné; • z využitia voľných pracovných síl uvoľňovaných kolektivizáciou v poľnohospodárstve a priaznivým demografickým vývojom - Drôtovňa Hlohovec, Elektrosvit Nové Zámky, Vihorlat Snina, Tesla Piešťany, Liptovský Hrádok, Nové Zámky, Mostáreň Brezno, Niklová huta Sereď, ZŤS Detva, JAS Bardejov a iné; • z nových druhov výrob prichádzajúcich s vědeckotechnickým pokrokom - chemizácia poľnohospodárstva - Duslo Šaľa, výroba umelých vlákien Chemko Strážske, Slovenský Hodváb Senica, ako i zvyšovaním životnej úrovne - výroba televízorov Tesla Orava v Nižnej na Orave, výroba chladničiek v Calexe Zlaté Morave, práčok v Tatramate v Poprade atď.; • z využitia surovinovej základne - drevnej hmoty - drevokombináty Smrečina Banská Bystrica, Bučina Zvolen, Juhoslovenské celulózky a papierne Štúrovo .., poľnohospodárstva -mäsokombináty, pivovary Šariš, Hurbanovo, Topoľčany, veľkopekárne ... , nerastné suroviny Cementáreň Bystré, Rohožník a iné. Táto etapa je charakteristická extenzívnym rastom najmä odvetví strojárenského, hutníckeho, chemického a elektrotechnického priemyslu. Priemysel, reprezentovaný často jedným nosným priemyselným závodom, stáva sa bázou rozvoja jednotlivých miest. Novovybudovaný priemyselný závod sa stal do určitej miery synonymom mesta, resp. jeho širšieho regiónu. Príkladov možno uviesť viac: Šaľa - Duslo, Zlaté Moravce - Calex atď. Vybudované priemyselné závody napomáhali rastu počtu obyvateľov jednotlivých miest a industrializácia sa stala významným predpokladom urbanizácie Slovenska (Korec, 2005). Tretia etapa začínajúca koncom 70-tych rokov a začiatkom 80-tych rokov je zameraná skôr na kvalitatívny rozvoj, ktorý vznikol ako dôsledok vyčerpania pôvodných zdrojov extenzívneho rozvoja. Zvyšuje sa naliehavosť intenzifikácie výrob, predovšetkým zavádzaním výsledkov vedecko-technického rozvoja, medzinárodnej spolupráce, zvyšovaním úrovne riadenia. Prednostne sa mali rozvíjať progresívne odvetvia, schopné indukovať požadovaný rozvoj ostatných priemyselných odvetví, resp. národného hospodárstva (Mládek, 1990). Štvrtá etapa poukázala na nesmiernu náročnosť programov na intenzívnych faktoroch jeho rozvoja. Napriek uvedeným skutočnostiam, napriek zníženiu absolútnej spotreby viacerých 222 5 HOSPODÁRSTVO surovín, zníženiu spotreby energetických zdrojov, zníženiu prepravnej náročnosti, neuskutočnili sa všetky možnosti intenzifikácie priemyselného rozvoja. Na Slovensku sa vytvorila nie veľmi výhodná odvetvová štruktúra priemyslu. Dominujúce odvetvia boli energeticky veľmi náročné. V roku 1990 Slovensko pokrývalo len 70 % svojej spotreby energie, spotreba energie na jednotku HDP bola trikrát vyššia ako v krajinách EU. Ceny energie boli na Slovensku regulované štátom a boli výrazne nižšie ako v krajinách západnej Európy. Z toho vyplývala cenová netransparentnosť ceny a konkurencieschopnosť priemyslu Slovenska. Nízka úroveň sofistikovanej produkcie, ako dôsledok dominancie základných priemyselných odvetví, odvetví ťažkého priemyslu, mala za následok, že približne polovica slovenského exportu pozostávala z výrobkov vysokej cenovej citlivosti. V priemysle Slovenska mali významnú pozíciu hutníctvo železa, hutníctvo neželezných kovov, špeciálna strojárenská výroba a petrochémia, všetko odvetvia „pracujúce" na importovaných surovinách. Veľký podiel mali odvetvia priemyselnej prvovýroby, odvetvia s malou pridanou hodnotou a na druhej strane tradičné odvetvia priemyslu Slovenska (tradičné historicky aj zdrojmi surovín), ako drevospracujúci priemysel, priemysel papierenský a celulózový, priemysel potravín a pochutín, priemysel stavebných hmôt zostali pod rozvinuté (Korec 2005). V porovnaní s vývojom priemyslu v západnej Európe bol však vývoj priemyselnej výroby na Slovensku málo dynamický a efektívny. Tieto trendy sa ostro prejavili hlavne po politickoekonomických zmenách v roku 1989, keď sa začala transformácia centrálne riadenej ekonomiky hospodárstva na trhové hospodárstvo. Proces transformácie nie je jednoduchý, zahŕňa v sebe množstvo vzájomne súvisiacich, navzájom sa prelínajúcich a dopĺňajúcich sa zmien, ako napr. privatizáciu, reštrukturalizáciu, vstup zahraničného kapitálu atď. Odrazom privatizačného procesu bola demonopolizácia štátneho sektora a jeho transformácia na súkromný sektor, resp. neštátny sektor, čím sa vytvárali nové ekonomické podmienky rozvoja trhového hospodárstva. Pre samotné závody privatizácia priniesla nielen zmenu vlastníckych vzťahov, ale i reštrukturalizáciu výrobných programov, ktorej cieľom bolo zlepšiť odbyt výrobkov a obstáť v konkurencii na domácom i zahraničnom trhu. Reštrukturalizáciou výroby a konverziou zbrojárskej výroby došlo v priemysle k značnému zníženiu počtu pracovníkov. Konverzia zbrojárskej výroby, ktorá postihla najmä odvetvia strojárenskej a elektrotechnickej výroby, prejavila sa prudkým znížením výroby v pomerne krátkom období (z 19 miliárd Sk v roku 1990 na 1,6 miliárd Sk v roku 1993). Náhradné nové výrobné programy však v mnohých veľkých podnikoch neviedli k reštrukturalizácii výrob, ale naopak, podniky sa im nevedeli prispôsobiť a postupne sa dostali do konkurzu. Inou formou reštrukturalizácie odvetvovej priemyselnej štruktúry sú útlmové programy, dotýkajúce sa najmä neefektívnych a energeticky náročných výrob (napr. ťažba hnedého uhlia). Priemyselné podniky totiž na reštrukturalizačný proces potrebujú na jednej strane kapitál a na druhej strane schopný manažment. Popri domácich podnikateľoch, ktorí majú obmedzené možnosti investovania kapitálu, stále väčší význam zohráva v tomto procese zahraničný kapitál. Prináša nielen nové technológie výroby, nové výrobné programy, ale veľakrát otvára a zabezpečuje aj nové odbytové trhy. V podnikovej oblasti prebieha tendencia posilňovania pozícií nadnárodných korporatívnych spoločností, ktoré sa objavili na území Slovenska po r. 1989 a významne sa presadili pri transfere kapitálu a pracovných miest. V súčasnosti sa Slovensko ako členský štát EÚ vo svojej priemyselnej politike snaží implementovat' medzinárodné dokumenty, ktoré predurčujú vývoj EÚ. Medzi tieto dokumenty patrí aj „Priemyselná politika v rozšírenej Európe". Jej ústredným motívom je konkurencieschopnosť na báze rozvoja vedomostí, inovácií a podnikavosti. Priemyselná politika Slovenska sa premieta do základných problémových okruhov celkovej hospodárskej politiky: • makroekonomická stabilita a rovnováha, • reforma inštitucionálneho prostredia, • rast konkurenčnej schopnosti na základe horizontálnych prierezových oblastí. Jedným (v západnej Európe už klasickým) z trendov rozvoja hospodárstva v regiónoch je vznik priemyselných parkov (PP). Aj na Slovensku sú priemyselné parky znamením snáh odstraňovať existujúce regionálne disparity priemyselnej výroby. Zákon č. 191/2001 Zb. z. O podpore na zriadenie priemyselných parkov v SR z roku 2001 definuje a súčasne určuje podmienky podpory a podmienky zriaďovania PP. „Priemyselný park je územie, na ktorom sa sústreďuje priemyselná činnosť (výroba) alebo služby najmenej dvoch podnikateľov a ktoré je na 223 5 HOSPODÁRSTVO tento účel ustanovené plánom obce alebo územným plánom zóny". Štát na vytvorenie PP poskytuje až 70 % z investičných nákladov na zriadenie infrastruktury. Na regionálnej úrovni priemyselné parky sú magnetom pritiahnutia zahraničného kapitálu a tým i kľúčovým prvkom rozvoja územia, vybudovania jeho infrastruktury, šírenia inovácií, čo sa odráža nielen v konkurencieschopnosti, ale najmä vo zvýšení zamestnanosti územia. Firmy, lokalizované v priemyselných parkoch, využívajú spoločnú polohu, vybudovanú infrastrukturu, môžu, no nemusia mať výrobné prepojenie. Vznikajú na zelenej lúke ako „zelené parky" alebo v priestoroch bývalých priemyselných závodov ako „hnedé parky". Firmy využívajú existujúce priestory, resp. svoju výrobu tu rozširujú i výstavbou úplne nových výrobných hál. Mnohé hnedé plochy však nemajú dostatok plochy na ďalší rozvoj, preto firmy v štádiu ďalšieho expandovania využívajú skorej zelené plochy, ktoré sú aj bez environmentálnych záťaži. V priemyselných parkoch dominantné postavenie majú zahraničné firmy. Náš prvý priemyselný park vznikol vo Vrábľoch v roku 2000. Iniciátorom založenia bola United Parts (firma z USA). Základným produktom PP sú systémy riadenia automobilov. 5.7.2 Odvetvová a veľkostná štruktúra súčasného priemyslu Podľa odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ) do priemyslu patria: ťažobný priemysel, spracovateľský priemysel, výroba a rozvod elektriny, plynu a vody, ktoré sú tvorené jednotlivými oddeleniami činnosti. Priemysel sa tvorbe HDP podieľa jednou štvrtinou, podobne aj na zamestnanosti v hospodárstve. V odvetvovej štruktúre priemyslu má dominantné postavenie strojárstvo zamerané na výrobu dopravných prostriedkov, strojov, prístrojov, elektrotechniky. Jeho význam stále rastie. Najväčší podiel v priemysle SR na tržbách z priemyselnej činnosti v podnikoch s 20 a viac zamestnancami mala výroba dopravných prostriedkov (20,1 % v r. 2006). Na druhom mieste bola výroba kovov a kovových výrobkov (14,73 %). V zamestnanosti v priemysle má výrazné postavenie výroba elektrických a optických zariadení (10,47 %), výroba kovov a kovových výrobkov (16,74 %), za nimi nasleduje výroba elektrických a optických zariadení (15,18 %), textílií, odevov a kožených výrobkov (11,91 %), (tab. 64). Podiel ťažobného priemyslu na zamestnanosti v priemysle Slovenska sa prudko znižuje, od roku 2000 sa znížil takmer o jednu tretinu. K dynamickým odvetviam priemyslu, ktoré nasávajú počty zamestnancov, patria dve odvetvia - výroba dopravných prostriedkov a výroba elektrických a optických zariadení. Vzhľadom na zvyšovanie produktivity práce, podobne ako v hospodársky vyspelých štátoch, je predpoklad, že aj na Slovensku bude zamestnanosť v priemysle naďalej klesať. Tabuľka 64: Základné ukazovatele priemyslu Slovenska r. 2006 Kód Oddelenie ekonomickej činnosti (OKEČ) Priemerný evidenčný počet pracovníkov Tržby z priemyselnej činnosti osoby % v tis. Sk % Priemysel spolu 416 662 1 396 572 493 10 Ťažba uhlia, rašeliny 4 621 1,11 2 655 287 0,19 11 Ťažba ropy, plynu; služby * * 13 Ťažba a úprava rúd * * 14 Ťažba ostatných nerastov 2 445 0,59 4 002 502 0,29 15 Výroba potravín 34 237 8,22 86 281 993 6,18 16 Spracovanie tabaku * * 17 Textilná výroba 13 241 3,18 11 618 852 0,83 18 Odevná výroba 22 725 5,45 7 827 847 0,56 19 Výroba kožených výrobkov 13 648 3,28 13 825 563 0,99 20 Drevárska výroba 9 546 2,29 17 419 279 1,25 21 Výroba celulózy, papiera 7 197 1,73 36 030 875 2,58 22 Vydavateľstvo, tlač 7 092 1,70 10 750 553 0,77 23 Výroba koksu, ropných produktov 2 981 0,72 105 869 159 7,58 24 Výroba chemických výrobkov 11 684 2,80 55 827 032 4,00 25 Výroba z gumy, plastov 18 324 4,40 54 607 236 3,91 26 Výroba nekovových, minerálnych výrobkov 19 376 4,65 43 537 055 3,12 27 Výroba kovov 26 396 6,34 137 026 931 9,81 28 Výroba kov. výrobkov 27 778 6,67 53 642 288 3,84 224 5 HOSPODÁRSTVO Kód Oddelenie ekonomickej činnosti (OKEČ) Priemerný evidenčný počet pracovníkov Tržby z priemyselnej činnosti osoby % v tis. Sk % Priemysel spolu 416 662 1 396 572 493 29 Výroba strojov i. n. 41 940 10,07 91 132 707 6,53 30 Výroba kancelárskych strojov, počítačov 1 299 0,31 1 468 931 0,11 31 Výroba el. strojov iné. 43 637 10,47 72 570 923 5,20 32 Výroba telekomunikačných zariadení 12 450 2,99 121 004 132 8,66 33 Výroba presných prístrojov 6 115 1,47 10 545 543 0,76 34 Výroba motorových vozidiel 28 367 6,81 270 744 453 19,39 35 Výroba ostatných dopravných zariadení 6961 1,67 9 717 465 0,70 36 Výroba nábytku a iné 14 321 3,44 29 503 657 2,11 37 Recyklovanie odpadu 862 0,21 1 802 982 0,13 40 Výroba, rozvod elektrickej energie, plynu, pary 25 102 6,02 136 37 088 9,79 41 Výroba, rozvod vody 12 743 3,06 6 273 852 0,45 *údaje nie s uvedené z dôvodov ochrany dôverných dát Zdroj: Ročenka priemyslu, 2007 5.7.3 Ťažba energetických a nerastných surovín Dôležitou a nevyhnutnou podmienkou plynulého rozvoja ekonomiky SR, ako i prvotného vstupu do výrobných procesov priemyslu (hutníckeho, elektrotechnického, chemického, stavebných látok sklárskeho a keramického), sú nerastné suroviny. Podľa článku 4 Ústavy SR je domáce nerastné bohatstvo vlastníctvom štátu. Nakoľko je neobnoviteľné, musí sa chrániť a efektívne využívať (Aktualizácia surovinovej politiky Slovenskej republiky pre oblasť nerastných surovín, 2004). Ťažba nerastných surovín sa podieľa približne 0,5 % na tvorbe HDP (r. 2006). Využívanie nerastných surovín ako i zamestnanosť v tomto odvetví priemyslu je charakteristická klesajúcim trendom, čo je spôsobené objemom a kvalitou overených geologických zásob, na tom - ktorom ložisku, ako i cenami na svetovom trhu, ich dostupnosťou a možnosťami náhrady z domácich zdrojov, vrátane druhotných surovín. Ťažba nerastných surovín patrí k útlmovým odvetviam priemyslu (tab. 65) V roku 1989 bolo v odvetví ťažby a spracovania nerastných surovín zamestnaných celkom 36 950 zamestnancov (z toho 14 305 v uhoľnom baníctve, 9 959 v rudnom baníctve, 5 068 v magnezitovom priemysle, 6 309 v ťažbe nerudných surovín a surovín pre výrobu stavebných látok a 1 309 pri ťažbe ropy a zemného plynu, vrátane podzemných zásobníkov), v súčasnom období v tomto odvetví pracuje zhruba 7000 pracovníkov. Úpadok ťažby v niektorých baníckych oblastiach je riešený náhradným sociálnym programom. Celková ťažba nerastných surovín dosiahla 34,5 mil. ton (r. 2006), z toho nerudných surovín 12,4 mil. ton. Tabuľka 65: Vývoj ťažby nerastných surovín v období rokov 2002-2006 Surovina - ťažba Merná jednotka Rok 2002 2003 2004 2005 2006 hnedé uhlie kt 3072 2761 2523 2268 2016 Lignit kt 327 304 289 35 6 Ropa kt 50 47 42 35 30 zemný plyn mil. m^/Mm3 206 202 179 211 135 Zlato kt 8 12 21 19 19 železná ruda kt 611 630 653 534 583 Baryt kt 11 6 12 13 16 bentonit kt 84 98 98 97 136 tavný čadič kt 104 99 85 100 79 dekoračný kameň tis. m3 / '000 3 13 14 10 9 10 diatomit kt 1 0 0 0 0 Dolomit kt 1307 1416 1302 1380 1474 kamenná soľ kt 103 105 104 105 123 Kaolín kt 33 31 46 31 58 keramické íly kt 55 66 69 39 58 kremenec kt 4 3 5 2 2 225 5 HOSPODÁRSTVO Surovina - ťažba Merná jednotka Rok 2002 2003 2004 2005 2006 Magnezit kt 1168 1292 1290 1430 1384 Mastenec kt 1 2 3 0 0 Perlit kt 19 16 16 13 16 sadrovec a anhydrit kt 125 94 125 107 126 vysoko percentný vápenec Mt 2,7 2,5 2 2 2,2 ostatný vápenec Mt 4,4 4,5 5 6,4 6,7 Slieň kt 438 371 382 352 511 sialitická surovina kt 194 342 236 306 194 Zeolit kt 28 28 37 42 48 zlievárenské a sklárske piesky kt 600 560 436 533 524 žiaruvzdorné íly kt 0 1 0 2 0 živec a náhrady živcov kt 4 4 3 3 3 stavebný kameň tis. m3 / '000 3 3277 3412 3599 5124 5218 Štrkopiesky tis. m3 / '000 3 1399 1642 1984 2035 1788 tehliarske suroviny tis. m3 / '000 3 413 477 621 517 504 Bridlice tis. t 0 0 0 0 0,5 flotačné piesky tis. m3 28,3 18,6 19,4 0 0 stavebný kameň tis. m3 895,1 674,6 392 528,5 634,8 Štrkopiesky tis. m3 881,3 872,6 1652,4 2288,7 3238,4 tehliarske suroviny tis. m3 6,6 13,9 2 3,2 0 vysušené kaly - brucit tis. t 0 0 0 20,8 17,2 Zdroj: Nerastné suroviny SR, 2007 (upravené) Nerastné suroviny podľa ich charakteru a vlastností možno rozdeliť do 5 základných skupín: • energetické (palivovo-energetické), • rudné, • nerudné, • stavebné, • ostatné. Na území SR je evidovaných celkom 642 výhradných ložísk nerastných surovín s objemom geologických zásob 16,4 mld. ton (r. 2006). Z toho na nerudné suroviny pripadá 301 ložísk so zásobami 12,4 mld. ton (76 % z celkového objemu zásob). Výhradných ložísk palivo-energetických surovín je evidovaných celkom 90 s geologickými zásobami 1 158 mil. ton, z čoho na bilančné zásoby pripadá 540 mil. ton (47 %). Z overených geologických zásob priemyselne využiteľné, podľa súčasných ekonomických kritérií, sú len zásoby bilančné, voľné a aj z nich je technologicky možné vyťažiť podľa charakteru jednotlivých ložísk cca 47 % palivo-energetických surovín, avšak až 90 % nerudných surovín. Ťažba rudných surovín s výnimkou ložísk Nižná Slaná a Hodruša-Hámre bola vrakoch 1990-1992 úplne zastavená (útlmový program, uznesenie vlády SR č. 246/1991). Ťažba nerudných surovín a surovín na výrobu stavebných látok má 206 dobývacích priestorov, v hraniciach ktorých sa ložiská nevyhradených nerastov považujú za výhradné ložiská (Nerastné suroviny SR, 2007). V palivo-energetických surovinách (uhlie, najmä čierne uhlie, ropa, zemný plyn) a v rudných surovinách Slovenská republika má obmedzené zásoby a je trvalo odkázaná na dovoz. Naopak ťažba niektorých druhov stavebných surovín (stavebný kameň, štrkopiesky, piesky, tehliarske suroviny) pre priemysel a stavebníctvo poukazuje na dostatočné zásoby, ktoré majú pozitívny vplyv na vývoj ich spracovateľských odvetví, pokrývajú takmer celú domácu ich spotrebu. Ložiská niektorých nerudných nerastných surovín pre nízky ekonomický význam nie sú využívané (ložiská azbestu, čadiča, diatomitu nie sú ťažené). Ťažba palivovo - energetických surovín V rámci energetickej politiky SR sú domáce zdroje hnedého uhlia a lignitu považované za strategickú surovinovú základňu, znižujúcu závislosť na dovoze primárnych palivo-energetických surovín, za rezervu pre prípad nepredvídaných situácií a zdroj pracovných príležitostí. Ťažba hnedého uhlia a lignitu pokrýva domácu spotrebu cca na 73 % (r. 2006). Čierne uhlie a časť spotreby hnedého uhlia sú v potrebnom objeme dovážané najmä z Česka, Poľska a Ruska. Ťažba hnedého uhlia a lignitu prebieha na ložiskách Cígeľ, Handlová a Nováky, ktoré patria pod 226 5 HOSPODÁRSTVO Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza, ktoré zamestnávajú do 4200 pracovníkov (r. 2008), čím sa zaraďujú medzi 12 najväčších zamestnávateľov Slovenska. Vysoký obsah síry a iných škodlivín, nízka výhrevnosť ťaženého hnedého uhlia vedie k útlmu ťažby z dlhodobého hľadiska, hoci overovací geologický prieskum potvrdil celkové zásoby na 50 mil. ton hnedého uhlia. V novootvorenom uhoľnom sloji medzi Novákmi a obcou Koš sa ťaží lignit, jeho zásoby sú približne 12 miliónov ton, z toho vyťažiteľných je viac ako 7 miliónov. Hnedé uhlie sa ťaží i v Handlovej. Ťažbu uhlia na Hornej Nitre umožňuje vládny program podpory využívania domáceho hnedého uhlia v energetickej sústave do roku 2010. V súlade sním Hornonitrianske bane každoročne ťažia cca 2. mil. ton uhlia. Bane sú 90 % dodávateľom energetického uhlia pre Elektrárne Nováky. Hnedé uhlie je pevný fytogénný kaustobiolit v nižšom preuholňovacom štádiu (je viac preuhoľnený ako rašelina a menej ako čierne uhlie). Pri jeho vzniku doznievajú vplyvy geochemickej fázy, ktoré sa prejavujú klesaním obsahu vody a prchavých látok, zvyšovaním obsahu uhlíka, výhrevnosti a zmenou fyzikálnych vlastností - lesk, kompaktnosť atď. Obsah uhlíka je menej ako 73,5 %, obsah prchavej horľaviny je nad 50 % a výhrevnosť pod 24 MJ/kg. Lignit je hnedé uhlie s nízkym stupňom preuhoľnenia. Obsah uhlíka nepresahuje v lignite 69 %. V lignite sú zachované kmene drevín a ich úlomky. Z petrografického hľadiska ide o hnedouhoľný hemityp. Výhrevnosť lignitu je menej ako 17 MJ/kg. Hranica medzi lignitom a hnedým uhlím nieje medzinárodne definovaná, preto sa vo svetovej praxi lignit zahŕňa pod hnedé uhlie (Michaeli, 2007)._ Lignit sa ťaží i v oblasti Modrého Kameňa, kde v bani Dolina, a.s., Veľký Krtíš je od roku 2002 realizovaný útlmový program (uznesenie vlády SR č. 1037/2001). Po trojročnej odstávke (2005-2008) je ťažba opäť realizovaná v prevádzke v Bani Čáry, a.s., Čáry (predtým Baňa Záhorie). Na území Slovenka sú overené viaceré menšie geologické zásoby hnedého uhlia (na ložiskách Obid, Horné Strháre, Ľuboriečka, Liešť, Žihľava, Čereňany a i.) a lignitu (Pukanec, Beladice, Kosorín, Kúty, Gbely, Štefanov, a. i), ktoré pre nízku kvalitu, zložité bansko-geologické podmienky a nízku ekonomickú efektívnosť nie sú využívané. Objavenie nových ložísk hnedého uhlia a lignitu, vhodných na ťažbu v nových ekonomických podmienkach, vzhľadom na značnú preskúmanosť územia Slovenska, je málo pravdepodobné. Rovnako sa neuvažuje o ťažbe čierneho uhlia, ktorého zásoby sú malé a v obťažných geologických podmienkach. Avšak nie je vylúčené objavenie nových menších ložísk ropy a zemného plynu na území SR. Nedostatok energetických surovín vedie k dovozu i ropy (Ropovod Družba) a plynu (Plynovod Bratstvo) z Ruska. Pre rozvoj nášho hospodárstva má rozhodujúci význam práve ich dovoz. Na území Slovenska sa ťaží okolo 30 tis. ton ropy, avšak toto množstvo je nedostatočné. Ročná spotreba sa pohybuje okolo 5,9 mil. ton. Ropa sa na Slovensku začala ťažiť už v roku 1914. V hĺbke 163 až 168 metrov bolo objavené ložisko ťažkej ropy v Gbeloch. Z prvej sondy sa denne vyťažilo asi 15 ton ropy. Vyťažená ropa sa odvádzala pomocou vody drevenými žľabmi alebo kanálmi do tzv. lapačov. Tam ju čiastočne odvodnili, dopravili do odvodňovacej stanice v Gbeloch a po úplnom odvodnení ju expedovali železnicou do rafinérie v Pardubiciach. Pohon pre vrtnú a ťažobnú techniku zabezpečovali parné stroje, ku ktorým sa uhlie privážalo úzkokoľajnou železnicou ťahanou koňmi. Najvyššia ťažba 84 500 ton ropy bola na Slovenskom území v roku 1963. Ropa sa ťažila i na ložiskách v Závode, Šaštíne, Moravskom Jáne, Kopčanoch, Holíči, Brodskom a neskôr aj vGajaroch, Lábe, Petrovej Vsi, Cuníne, Studienke. Ropovod Družba (na území SR s celkovou dĺžkou 506,6 km) bol vybudovaný v rokoch 1960 až 1965. V Mozyre v Bielorusku sa delí na dve vetvy: severnú, ktorá vedie cez Poľsko do Nemecka, a južnú, ktorá vedie cez Slovensko do Česka a Maďarska. Ročne sa prepraví týmto ropovodom cca 10 -12 miliónov ton i keď potrubie ropovodu na území Slovenska má kapacitu cca 20 mil. ton ročne. Viacero častí potrubia ropovodu Družba prekročilo plánovanú 30-ročnú životnosť, a preto je ropovod zdrojom častých ekologických havárií a dopravných výpadkov, čo sa prejavuje i na činnosti hlavného odberateľa Družby na území Slovenska - Slovnaftu, a.s., Bratislava. Súbežne s ropovodom je položený optický kábel na monitorovanie prevádzkových pomerov ropovodu a na diaľkové uzatváranie trasových armatúr. Na Ropovod Družba sa pri Šahách napája Ropovod Adria, ktorý sa začína v chorvátskom prístavnom meste Omišajl, pokračuje cez Maďarskú republiku a po prekonaní vzdialenosti 606 km sa dostáva na územie SR, kde má dĺžku 8,5 km. Jeho maximálna prepravná kapacita je 4,5 mil. ton ročne. Ropovod bol vybudovaný v roku 1980 na prepravu severoafrickej, iránskej, resp. irackej ropy do krajín bývalej 227 5 HOSPODÁRSTVO Juhoslávie, Bulharska, Maďarska a Československa. Smerom z Chorvatka sa už dlhší čas nevyužíva. Využíva sa opačným smerom, na dopravu ruskej ropy do Maďarska a Chorvátska. Na zlepšenie situácie s dodávkami ropy uvažuje sa aj o prepojení s ropovodom Transalpine (TAL) spájajúci jadranský prístav v Terste (s nemeckými rafinériami v Ingolstadte a Karlsruhe) s rakúskou rafinériu vo Schwechate. Na túto vetvu Slovensko chce nadviazať výstavbou ropovodu medzi Bratislavou a Schwechatom s dĺžkou 60 km a ropovodom Adria - Wien - Pipeline (AWP). Slovenský plynárenský priemysel, a.s. Bratislava zabezpečuje nielen nákup a distribúciu plynu, ale aj jeho tranzit cez naše územie. Transpetrol, a. s., Bratislava spravuje ropovody a tranzit plynu i ropy. Dĺžka všetkých tranzitných sietí na území Slovenska je 6 141 km. Slovensko má tranzitnú polohu i v preprave zemného plynu (z Ruska do západnej Európy), ktorá ho zvýhodňuje pri preprave plynu nielen v istote dodávok, ale i v ekonomických príjmoch z tranzitu. Jeho územím prechádza dopravný koridor, ktorý je tvorený súbežne s tranzitným plynovodom Transgas a plynovodom Bratstvo, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1967. Tranzitný plynovod sa pri Šali rozdeľuje na severnú a južnú vetvu. Po celej dĺžke je tvorený zo štyroch súbežných potrubí a z podporného, tzv. looping potrubia, ktoré je len na časti územia SR. V rámci SR je zemný plyn distribuovaný sieťou plynovodov rozličných tlakových úrovní, ktorých súčasťou sú i prepúšťacie a regulačné stanice, ako i ďalšie technologické objekty. Súčasná kapacita podzemných plynových zásobníkov na území Slovenska je cca 4,5 mld. m3 zemného plynu. Plynovod Bratstvo zásobuje plynom Rakúsko, Čechy, Nemecko, Taliansko, Francúzsko, Slovinsko a Chorvátsko. Slovensko sa tak stalo jedným z najväčších prepravcov zemného plynu v Európe, z čoho vyplýva aj významný ekonomický profit. Domáca ťažba zemného plynu sa pohybuje do 0,2 mld. m3 ročne, čo predstavuje cca 3 % celkovej spotreby. Ťažba ropy a zemného plynu sa koncentruje na Záhorí (Vysoká na Morave, Láb, Jakubov, Plavecký Štvrtok, Malacky), najproduktívnejšie sú ťažobné zariadenia pri Gajaroch a Dúbrave. Zásoby ropy a zemného plynu sú aj na Východoslovenskej nížine (Senné, Stretáva, Ptrukša), zatiaľ sa však nevyužívajú. Strategický hospodársky význam majú zásobníky zemného plynu pri Lábe neďaleko Malaciek. Boli vybudované na mieste vyťažených ložísk zemného plynu. Ich kapacita je okolo 5 mld. m3 plynu. Patria k ním najmä podzemné zásobníky v Lábe (kapacita cca 1,7 mld. m3), Gajary-Baden (cca 0,15 mld. m3), Pozagas (cca 0,7 mld. m3), Bohemia v Dolných Bojanoviciach (cca 0,6 mld. m3). Ďalší uskladňovaní zásobník zemného plynu je pri Seredi (cca 0,5 mld. m3), ktorý sa získal přečerpáním metanu do menších prázdnych ložísk.. Spotreba zemného plynu v Slovenskej republike dosahuje zhruba 6-7,5 mld. m3/rok. Zemný plyn sa vyskytuje na 33 lokalitách. Ťaží sa však na lokalitách (Dúbrava, Gajary-Báden, Suchohrad-Gajary, 3 ložiská v Závode, Jakubov, Ivanka pri Nitre, Trakonice, Bánovce nad Ondavou, Senné, Stretáva, Trhovište-Pozdišovce, Studienka. Ťažba zemného plynu na Slovensku dosahuje cca 135 mil. m3/Mm3. Zemný plyn sa u nás začal zužitkovávať oveľa neskôr ako ropa, až v 50. rokoch 20 storočia, dovtedy bol považovaný za vedľajší produkt pri ťažbe ropy. Využívať sa začal nielen na vykurovanie domácnosti, osvetľovanie železničných vagónov, ale i v chemickej výrobe. V 60. rokoch ťažba zemného plynu dosahovala 1,1 až 1,3 miliardy m3 ročne. Prieskumu a ťažbe ropy, zemného plynu a gazolínu sa na Slovensku venuje spoločnosť Nafta, a. s. Gbely. Jej vlastníci Ruhrgas a Gaz de France staré ložiská pomaly dočerpávajú a nové sa pre vysoké náklady neotvárajú. Nafta posilňuje jadro svojho podnikania - uskladňovanie zemného plynu. Ťažbu plynu realizuje aj spoločnosť Engas, s.r.o., Bratislava. K energetickým zdrojom patrí aj geotermálna energia, ktorú je možné lokálne využívať ako zdroj energie. Jej využiteľnosť ovplyvňuje najmä nedostatok kapitálu na finančne nákladné vrty do veľkých hĺbok. Súčasné využívanie geotermálnej energie neovplyvňuje celkovú energetickú bilanciu Slovenskej republiky. Na základe výskumných prác geotermálny potenciál SR je odhadnutý na 5538 MW, z toho asi polovica je technický využiteľná. V súčasnosti využíva len 130 megawattov. Geotermálna energia pri optimálnom využívaní by sa mohla podieľať asi 1 % na celkovej spotrebe primárnych energetických surovín. Na území Slovenska je evidovaných okolo 70 geotermálnych vrtov (z toho dominantná časť na Podunajskej nížine) s celkovou výdatnosťou okolo 1000 l/s, teplotou vody 20°-129°C a tepelným výkonom okolo 220 MW. Termálne vody sa prevažne využívajú na rekreáciu a oddych (Poprad, Štúrovo, Bešeňová a i.) a len v niektorých 228 5 HOSPODÁRSTVO lokalitách sa aj využívajú na vykurovanie objektov (Galanta, Komárno, Topoľníky a i.) či skleníkov (Dunajská Streda a i.) (www.enviro.gov.sk). Ťažba rudných surovín Slovensko má v ťažbe rudných nerastných surovín bohatú históriu. Nerastné suroviny, ktorými bolo známe najmä v historickej minulosti (zlato, striebro, a. i.), sú v súčasnosti prakticky vyčerpané. Overené geologické zásoby rudných surovín na 45 výhradných ložiskách dosahovali k 1.1. 2006 celkom 186 mil. ton, z toho 90 % sú nebilančné zásoby. Ako bilančné, podľa súčasných ekonomických podmienok, sú hodnotené len časti geologických zásob železných rúd na ložiskách Nižná Slaná - Manó - Kobeliarovo a polymetalických (komplexných) železných rúd na ložiskách Rožňava - Mária baňa - Strieborná žila (ložisko je v etape zatápania z dôvodu nedoriešenia efektívnej technológie ťažby a spracovania tetraedritov). Overené bilančné zásoby, ktoré v dôsledku vyhlásenia útlmového programu v odvetví rudného baníctva (uznesenia vlády SR č.246/1991 a č. 252/1993) nebudú ťažené, boli preradené do zásob nebilančných. Takmer všetky rudné bane na Slovensku sú od roku 1990 v procese likvidácie. Jediným ťažobným rudným ložiskom je ložisko ťažobnej organizácie Siderit, s.r.o., Nižná Slaná. Ťažba železnej rudy v Nižnej Slanej má svoju tradíciu už od 13. storočia. Zásoby sa na základe geologického prieskumu odhadujú na 18 až 20 rokov. Finálnym výrobkom sú železiarske pelety, slúžiace ako vsádzka na výrobu surového železa. Ich rozhodujúcimi odberateľmi sú hutnícke kombináty - U.S. Steel Košice, Mittal Steel Ostrava, Oravské ferozliatinové závody Istebné. Polymetalickú rudu s obsahom zlata, striebra, medi, olova a zinku ťaží Slovenská Banská, s.r.o. Hodruša Hámre v bani Rozália. V Hodruši - Hámroch ju drvia, melú a vyrábajú z nej koncentrát, z ktorého sa zlato získava v Belgicku. Do 90. rokov 20. storočia prebiehala ťažba rúd na rôznych miestach Slovenska, napr. pri Pezinku v Malých Karpatoch sa ťažili pyrity, antimonové a zlaté rudy, v Švábovciach a v Kišovciach v Popradskej kotline mangánové rudy, zlato-strieborné rudy v Hodruši - Hámroch. Dopyt po surovinách na svetových trhoch sa odráža v záujme nadnárodných spoločnosti o rudy i na našom území. Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation má záujem o prieskum ako i ťažbu uránových rúd v Kuriškovej pri Košiciach, Novoveskej Hute pri Spišskej Novej Vsi, Kluknave pri Krompachoch a lokalite pri obci Spišská Teplica ako i rudy zlata. Spoločnosť plánuje aj povrchovú ťažbu zlata pri Kremnici. Proti povrchovej ťažbe zlata v oblasti Kremnice, ako aj proti ťažbe uránu v Novoveskej Hute a Kuriškovej, negatívne vystupuje verejnosť aj environmentálne skupiny. V Novoveskej Huti ťažba uránu bola nahradená projektom cestovného ruchu. V Novoveskej Huti pri Spišskej Novej Vsi bola realizovaná najrozsiahlejšia ťažba uránu na Slovensku. Urán sa ťažil i v Spišskom Štiavniku, v Kravanoch ako i Vikartovciach. Ťažba bola realizovaná hlbinným banským spôsobom, povrchovo sa urán ťažil len na Muráni. Na území Slovenska sa vyťažené rudy mechanicky triedili a rudy s vyššou koncentráciou rádia sa spracovali v Čechách. V súvislosti s aktuálnou cenou zlata na svetovom trhu pokračuje ťažba zostávajúcich zásob zlato-strieborných rúd na žile Svatozář v Hodruši - Hámroch, v rámci „zlatého programu" sa uvažuje s vyhľadávacím prieskumom v JZ a SV okolí ložiska. Nasledujúca tab. 66 a mapa 36 znázorňujú najvýznamnejšie podniky ťažobného priemyslu v SR v roku 2006. Tabuľka 66: Najväčšie ťažobné podniky v SR (konsolidové údaje r. 2006 ) Spoločnosť Tržby spolu (tis. Sk) 1 Nafta, a.s., Gbely 2 665 984 2 Hornonitrianske bane, a.s., Prievidza 932 058 3 Alas Slovakia, s.r.o., Bratislava 327 787 4 Baňa Dolina, a.s., Veľký Krtíš 323 841 5 Eurovia-Kameňolomy, s.r.o., Košice 304 356 6 Solivary, a.s., Prešov 254 514 7 Východoslovenské kameňolomy, a.s., Spišská Nová Ves 195 353 8 KSR-Kameňolomy SR, s.r.o., Zvolen 180 183 229 5 HOSPODÁRSTVO Spoločnosť Tržby spolu (tis. Sk) 9 Agro CS Slovakia, a.s., Lučenec 173 658 10 Štrkopiesky Batizovce, s.r.o., Batizovce 170 848 11 Kerkosand, s.r.o., Sajdíkove Humence 149 906 12 Kamenivo Slovakia, a.s., Bytča - Hrabové 127 985 13 Kameňolomy, s.r.o., Nové Mesto nad Váhom 124 192 14 Kremnická banská spoločnosť, s.r.o., Kremnica * Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 9.11.2007, TREND Poznámka: * údaj nezistený Mapa 36: Najväčšie podniky ťažobného priemyslu v SR (r. 2006) O tazba ropy a zemného plynu Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 9.11.2007, TREND, spracovanie Dubcová, 2008 Ťažba nerudných surovín V súčasnom období na území Slovenska sa ťažia najmä nerudné a stavebné suroviny. Zo 642 evidovaných výhradných ložísk v bilancii zásob 301 pripadá na ložiská nerudných surovín s overenými geologickými zásobami 12,4 mld. ton (76 % celkových geologických zásob). Podiel bilančných zásob na geologických zásobách nerudných surovín je okolo 90 % a podiel ťažby nerudných surovín na celkovej ťažbe dosahuje približne 40% (13,8 mil. 12006). K najvýznamnejším nerudným surovinám patria magnezit, mastenec, kamenná soľ, kaolín dolomit, vápenec. Na území Slovenskej republiky sa nachádza okolo 10 % celkových svetových zásob magnezitu. Magnezitový priemysel s overenými geologickými zásobami a ťažobnými a spracovateľskými kapacitami je významný výrobcom zásaditých žiaruvzdorných materiálov na svete. Väčšina ložísk magnezitu má vyšší obsah oxidov železa (brauneritický typ), a preto je využívaná hlavne na výrobu žiaruvzdorných stavív pre klasickú metalurgiu a cementársky priemysel, najmä na výrobu netvarovaných žiaruvzdorných materiálov, ktorých spotreba vo svete stúpa. Mineralogické zloženie slovenských magnezitov ich výrobe vyhovuje (nástrekové, torkrétovacie a opravárenské hmoty). Svetový trh s bázickými žiaruvzdornými materiálmi na báze MgO (periklas) je mierne presýtený, a preto správnou orientáciou na výrobu zásaditých monolitických hmôt sa konkurenčné prostredie dá eliminovať. Novým perspektívnym aspektom vo využívaní zásob magnezitu je zavedenie výroby kovového horčíka. Prvý prevádzkový pokus výroby kovového horčíka z magnezitu silikotermickou redukciou v roku 1995 úspešne uskutočnili SMZ, a.s., Jelšava. Perspektívu exportného artikla majú bohaté ložiská magnezitu a mastenca. Magnezit sa ťaží v oblasti Jelšavy, Lovinobane, Lubeníka pri Košiciach. Dominantné postavenie má ložisko 230 5 HOSPODÁRSTVO Dúbravský masív (SMZ a.s. Jelšava), ktoré reprezentuje okolo 75 % overených zásob magnezitu a jeho životnosť pri súčasných objemoch ročnej ťažby je viac ako 100 rokov. V roku 2003 bola magnezitová základňa Slovenskej republiky rozšírená o nové ložisko Uderiná. Spotreba mastenca na Slovensku je nízka. Mastenec sa ťažil na ložisku Hnúšťa - Mútnik spoločnosťou GE.NE.S., a.s., Hnúšťa. Ťažba mastenca banským spôsobom sa pripravuje v Gemerskej Polome - Bohuňovo, kde je jedno z najväčších ložísk v Európe. K nerudným surovinám patria i ložiská soli (soľanky), z ktorých najväčšie sa nachádzajú na východe Slovenska v Solivare pri Prešove a v Zbudzi pri Michalovciach. Solivary, a.s., Prešov získavajú soľ od roku 1800 zo soľanky (NaCI). Jej ročná výroba dosahuje cca 100 tis. ton. Dlhodobejšie sa uvažuje o výstavbe nového závodu v Michalovciach, ktorý by využíval nové ložisko soli v Zbudzi, kde sú zásoby vyše 1 mld. ton. Kamenná soľ má široké využitie nielen v potravinárskom priemysle, kde je takmer nenahraditeľná, ale i v chemickom, v keramickom, poľnohospodárstve atď. K dekoračným kameňom patria najmä andezity, ktoré sa dajú leštiť, travertíny a mramor. Najatraktívnejším travertínom bol levický zlatý ónyx, ktorý sa od konca 90. rokov minulého storočia nespracováva. Na území Slovenska firma EURO KAMEŇ, s.r.o. so sídlom v Spišskom Podhradí spracováva spišský travertín v oblasti Spišského Podhradia. Ťažba stavebných surovín Na Slovensku je ich evidovaných 206 ložísk (136 ložísk stavebného kameňa, 28 ložísk štrkopieskov a 42 ložísk tehliarskych surovín r. 2006), ktoré predstavujú až 37 % z celkového počtu výhradných ložísk a viac ako 50 % z ťažených výhradných ložísk. Hodnota ročnej produkcie stavebných surovín sa odhaduje na 650 mil. Sk, t.j. okolo 6 % z celkovej produkcie nerastných surovín z výhradných ložísk Slovenska. Slovensko je bohaté najmä na suroviny na výrobu stavebných materiálov, napr. vápenec (Rohožník, Ladce, Horné Srnie, Lietavská Lúčka, Včeláre, Gombasek, Bystré a. i.), žula, andezit, čadič, piesok, štrk, tehliarska hlina, dolomit, bridlice a pod. Ťažba kameňa je často spojená s ťažbou štrkov. Na území Slovenska je v podstate rozdelená medzi troch zahraničných lídrov. Alas Slovakia Bratislava (dcéra rakúskej firmy Asamer Hufnagl) má svoj dobývací priestor na západnom Slovensku a v časti stredného Slovenka, kde vlastní kameňolomov Trstín, Sološnica, Lošonec, Kamenec pod Vtáčnikom, Hontianske Trsťany -Hrondín, Okoč a ťažobné štrkopieskov Pusté Úľany, Vysoká pri Morave, Košariská, Komjatice. Najväčším kameňolomom spoločnosti je kameňolom v Sološnici. Konkurentmi sú regionálne kameňolomy ako napr. Kameňolomy a štrkopiesky v Zlatých Moravciach alebo Kameňolomy, s.r.o., v Novom Meste nad Váhom, ktoré vlastní írsky holding CRH a výrobne majú v Čachticiach, Hubinej, Mníchovej Lehote a v Jabloniek Severné Slovensko a časť stredného a východného Slovenska je rozdelená medzi nemecký Strabag a francúzsku Euroviu. Eurovia - Kameňolomy na slovenský trh sa dostala v roku 2004 akvizíciou Stredoslovenských kameňolomov v Žiline. Zaoberá sa len ťažbou kameňa, vlastní 11 lomov (napr. Dubná Skala, Malužiná, Liptovská Mara, Sekier, Víglaš, Hanižberg, Lom Slovie v Dubinej a 5 kameňolomov Cestných stavieb). Kameň dodáva hlavne svojim cestárskym závodom. Na východnom Slovensku pôsobia aj Východoslovenské kameňolomy, a.s., Spišská Nová Ves vlastniace 9 veľkých kameňolomov a Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou, ktoré patria nemeckej firme M F Beteiligungs. KSR - Kameňolomy SR Zvolen patria nemeckej spoločnosti Strabag, ktorá začala s ťažbou kameňa na území Slovenska v roku 2003. Koncern vlastní na strednom Slovensku 12 kameňolomov, z ktorých najväčšie sú Husiná a Tepličky neďaleko Zvolena. Ťažbou kameňa sa zaoberajú i stavebné firmy, ako napr. PK - Doprastav Žilina. Stavebný boom na území Slovenska vedie aj producentov cementu orientovať sa na vlastnú ťažbu kameňa, napr. Holcim Slovensko. Ťažba štrku a kameniva sa realizuje v dvoch štrkovniach (Podunajské Biskupice a Nové Mesto nad Váhom) a jednom lome (Remata pri Prievidzi). Na východnom Slovensku ťažia kameň Východoslovenské stavebné hmoty. Štrkovne vlastní i producent betónových zmesí Zapa betón SK. 231 5 HOSPODÁRSTVO V súčasnosti je rast v odbyte kameňa zaujímavý len v určitých oblastiach Slovenska, napr. v okolí Žiliny, kde je spojený s rozvojom automobilového priemyslu, najmä v oblasti, kde sa realizuje výstavba diaľnic alebo rýchlostných komunikácií. Tradičnou oblasťou odbytu kameňa je Bratislava a jej širšie okolie, kde sa realizuje nielen vývoz kameňa do Rakúska, ale i veľké mestá najmä na západnom Slovensku, kde je realizovaný stavebný boom. Kremičité piesky pre sklársky a chemický priemysel Slovenska ťaží nemecká firma Kerkosand, a.s., Šajdíkove Humence (okr. Senica). 5.7.4 Výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov Patrí k hlavným odvetviam spracovateľského priemyslu Slovenska. Zahrňuje 16 výrobných odborov, ktoré spracovávajú produkty rastlinnej a živočíšnej výroby pre spotrebu a výživu obyvateľstva. Potravinársky priemysel patrí medzi päť najväčších odvetví slovenského priemyslu z hľadiska tržieb a aj podľa počtu zamestnaných. Zamestnáva 8, 22 % z pracovníkov priemyslu a na tvorbe tržieb z priemyselnej činnosti priemyslu Slovenska sa podieľa 6,18 %. Jeho zastúpenie na celkovom objeme výroby i zamestnanosti sa však postupne znižuje, čo je výsledkom reštrukturalizácie výroby, ktorou odvetvie prechádza. Znižovanie zamestnanosti je v súlade s vývojom tohto odvetvia i v iných vyspelých štátoch sveta. V súčasnosti v potravinárskom priemysle pracuje vyše 34 tis. pracovníkov (tab. 67 a graf 32). Tabuľka 67: Vývoj zamestnancov výroby potravín, nápojov a spracovania tabaku Slovenska v období rokov 1995-2006 Odvetvie Roky 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Výroba potravín 48050 50622 50639 48766 47972 46210 43403 42390 40888 37903 36761 34237 Zdroj: Statistika priemyslu, 1995-2006 Na rozdiel od iných odvetví je potravinársky priemysel charakteristický pomerne rovnomerným rozmiestnením (tab. 68, graf 33). Pri lokalizácii závodov dôležitú úlohu zohrávajú najmä dva faktory - surovinová základňa a spotreba. V úrodných nížinách na miestach produkcie poľnohospodárskych plodín vznikli hlavne cukrovary, mlyny, sladovne, konzervárne, v oblastiach pestovania viniča došlo k lokalizácií vinárskych závodov. V mestách ako v strediskách spotreby sa lokalizovali väčšie potravinárske závody, napr. pekárne, pivovary a čiastočne aj mliekárne, orientované na rýchlu spotrebu výrobkov. Do miest spotreby sa lokalizujú i výroby, ktoré produkujú produkty, ktorých váha prevyšuje váhu spracovávanej suroviny ako sú napr. výroba piva, nealkoholických nápojov atď. Niektoré potravinárske závody ako napr. mäsozávody a spracovanie hydiny a vajec, majú zmiešanú spotrebno-surovinovú orientáciu. Graf 32: Vývoj zamestnancov výroby potravín, nápojov a spracovania tabaku Slovenska v období rokov 1995-2006 Zdroj: Štatistika priemyslu, 1995-2006, spracovanie Cimra, 2008 232 5 HOSPODÁRSTVO Tabuľka 68: Vývoj hrubého obratu výroby potravín, nápojov a spracovania tabaku podľa krajov Slovenska v období rokov 2001- 2007 územie Hrubý obrat v % 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Bratislavský kraj 19,68 24,20 22,14 22,43 23,72 21,07 21,07 Trnavský kraj 14,30 10,57 11,80 9,53 11,81 12,56 14,32 Trenčiansky kraj 11,08 10,65 10,04 11,02 12,69 13,61 14,18 Nitriansky kraj 14,60 14,87 15,02 18,81 14,96 14,12 14,07 Žilinský kraj 9,18 9,17 8,83 8,25 6,47 7,30 7,61 Banskobystrický kraj 13,35 13,00 14,64 13,03 14,78 13,60 10,44 Prešovský kraj 9,42 9,34 9,80 9,74 9,02 11,03 11,19 Košický kraj 8,39 8,20 7,73 7,18 6,55 6,71 7,11 Slovensko 100,00 100,00 100,00 99,99 100,00 100,00 99,99 Zdroj: Statistická ročenka priemyslu, 2001-2007 Graf 33: Vývoj hrubého obratu výroby potravín, nápojov a spracovania tabaku podľa krajov Slovenska v období rokov 2001 - 2007 100% 80% -60% 40% 20% 0% □ Košický kraj ■ Prešovský kraj ■ Banskobystrický kraj □ Žilinský kraj ■ Nitriansky kraj □ Trenčiansky kraj □ Trnavský kraj □ Bratislavský kraj 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 Zdroj: Statistická ročenka priemyslu, 2001-2007, spracovanie Dubcová, 2008 Potravinársky priemysel patrí k odvetviam hospodárstva, ktoré poskytuje pracovné príležitosti najmä ženám a menej kvalifikovanej pracovnej sile. V priemyselných oblastiach sa tak stáva doplnkovým odvetvím. Niektoré jeho výrobné odbory, ktoré sú založené na surovinových zdrojoch ako napr. cukrovarnícky, mlynársky alebo pivovarnícky priemysel, patria k odvetviam vyznačujúcim sa zvýšenou výrobou v obdobiach zberu poľnohospodárskych kultúr a ovocia. Charakteristické sú sezónnou výrobou, počas ktorej zvyšujú i počty pracovníkov. Potravinársky priemysel je charakteristický rozdrobenosťou výroby do viacerých pododvetví, ktoré sú tvorené prevažne menšími podnikmi. Dominantné postavenie majú veľké podniky najmä so zahraničnou a medzinárodnou účasťou (tab. 69). Priestorovo lokalizáciu najväčších podnikov potravinárskeho priemyslu zachytáva mapa 37. 233 5 HOSPODÁRSTVO Tabuľka 69: Najväčšie potravinárske a tabakové podniky v SR (r. 2006) Názov podniku Tržby v tis. Sk Kraft Foods Slovakia, a.s., Bratislava 5 120 226 Heineken Slovensko, a.s., Hurbanovo 5 108 983 Nestlé Slovensko, s.r.o., Prievidza 4 597 770 Palma -Tumys, a.s., Bratislava 4 103 217 Rajo, a.s., Bratislava 3 747 420 I.D.C. Holding, a.s., Bratislava 3 182 845 Tauris, a.s., Rimavská Sobota 3 171 641 Pivovary Topvar, a.s., Topoľčany 2 537 000 Eastern Sugar Slovensko, a.s., Dunajská Streda 2 494 281 Považský cukor, a.s., Trenčianska Teplá 2316 140 Belar, a.s., Dunajská Streda 2 237 524 Slovenské cukrovary, s.r.o., Sered' 1 914 188 THP, a.s., Topoľčany 1 709 997 Milsy, a.s., Bánovce nad Bebravou 1 543 518 Tatranská mliekáreň, a.s., Kežmarok 1 398 094 Kofola, a.s., Rajecká Lesná 1 297 791 Levické mliekárne, a.s., Levice 1 200 515 PM Zbrojníky, a.s., Banská Bystrica 1 145 457 Liptovská mliekáreň, a.s., Liptovský Mikuláš 1 044 475 Hydina ZK, a.s., Košice 801 722 Tymbark-Maspex Slovakia, s.r.o., Kamenec pod Vtáčnikom 717 445 Gemerská mliekáreň, s.r.o., Rimavská Sobota 684 921 Poľnoslužby Bebrava, a.s., Rybany 656 389 Senoble Central Európe, s.r.o., Zvolen 644 203 Baliarne obchodu, a.s., Poprad 628 674 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyse, Trend 2007 Mapa 37: Najväčšie podniky potravinárskeho priemyslu v SR (r. 2006) O výroba neakoholických nápojov ♦ tukový O ostatný Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyse, Trend 2007, spracovanie Dubcová, 2008 234 5 HOSPODÁRSTVO Vývoj, formovanie a štruktúra potravinárskeho priemyslu Až do 19. storočia bola štruktúra potravinárskej výroby na Slovensku veľmi jednoduchá (mlyny, pálenice, pivovary, pekárne a pod.). Zavádzaním strojovej výroby začala výroba potravín prekonávať svoj remeselnícky charakter a postupne sa transformovať na priemyselné odvetvie. Pri rozvoji potravinárskeho priemyslu dôležitú úlohu zohralo zavedenie a používanie mraziarenskej a chladiarenskej techniky, čo zabránilo rýchloskaziteľnosti a znehodnocovaniu výrobkov a predĺžilo ich trvanlivosť. Súčasný stav organizačnej štruktúry i územné rozčlenenie spracovateľských kapacít potravinárskeho priemyslu je výsledkom historického vývoja. Do 50. rokov 20. storočia prevládali v potravinárskom priemysle malé podniky, čo bolo charakteristické pre súkromné podnikanie. Potravinárske podniky po znárodnení postupne vytvorili veľké organizačné celky mliekarenského, mäsového, hydinárskeho, vinárenského, tabakového, tukového, cukrovarského, liehovarníckeho, konzervárenského, pivovarníckeho, mlynského a pekárenského priemyslu. Strojárne potravinárskeho priemyslu, ktoré vytvorili 11 koncernových podnikov, ktoré sa po roku 1989 rozpadli do množstva stredných a malých podnikov. Výroba potravín, zvlášť v menších regionálnych prevádzkach, prešla ako jedna z prvých pri privatizácií do súkromných rúk, často i formou reštitúcie. Viaceré väčšie potravinárske závody sa stali predmetom záujmu zahraničných firiem (Heineken, Nestlé, Palma-Tumys, Imperiál Tobacco a i.). Najviac podnikov so zahraničným kapitálom je zastúpených v odbore mliekarenskom, pivovarnícko-sladovníckom, vo výrobe nealkoholických nápojov, v pekárensko-cukrárenskom, v cukrovarníckom a liehovarníckom odbore. Popri príleve zahraničného kapitálu začína sa v niektorých oboroch (mliekarenského, cukrovarníckeho, liehovarníckeho odboru a výroby nealkoholických nápojov) výraznejšie prejavovať i jeho odlev najmä po roku 2005. Mlynský, pekársky, mäsový či vinársky odbor patrí zatiaľ k tým odvetviam potravinárskeho priemyslu, do ktorých v rozhodujúcej miere silnejšie nadnárodné koncerny zatiaľ nevstúpili. Vstup Slovenska do EÚ donútil potravinárske podniky zabezpečiť a rešpektovať pravidlá EÚ z hľadiska požadovaných stavebných a hygienických úprav výrobných potravinárskych prevádzok, čo sa prejavilo najmä vo zvýšení a lepšom dodržiavaní hygieny výroby a spracovania potravinárskych surovín a potravín, hlavne v oblasti spracovania živočíšnych komodít (bitúnky, rozrábky, mäsospracujúce podniky) a následne i v možnosti vstupu na európske trhy. Mlynský odbor Väčšina mlynov je lokalizovaná v produkčných oblastiach, najmä v nížinách, ako napr. mlyny v Bratislave, v Ivanke pri Nitre, Kolárove, v Pohronskom Ruskove, v Sládkovičove, v Šuranoch, v Štúrove, v Trebišove, Moldave a viacero malých mlynov vo vidieckych obciach Podunajskej a Východoslovenskej nížiny (napr. Veľké Lovce, Tešedíkovo, Komjatice a ďalšie.) Mimo hlavných produkčných oblasti sú mlyny napr. v Trenčíne, v Senici, Trenčianskej Turnej, na východnom Slovenku v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. K najväčším mlynom patrí nová mlynská firma Vitaflóra v Kolárove (na trhu pôsobí od roku 1994). Prevádzkuje pšeničný (kapacita 420 t denne) a ražný (75 t denne) mlyn, ktoré patria v súčasnosti k najväčším mlynom Slovenska. Viac ako 100-ročnú tradíciu výroby múky má mlyn v Sládkovičove, Štúrove, Pohronskom Ruskove a v Šuranoch, ktoré boli viackrát modernizované a v súčasnosti spĺňajú i náročné podmienky EÚ. Ich hlavným výrobným programom je výroba pšeničných múk všetkých typov pre potreby pekárenskej a cestovinárenskej výroby, ale aj pre malospotrebiteľov do obchodnej siete. Mlyny okrem toho produkujú i krmoviny, resp. sa orientujú na rôzne druhy múk a ich spracovanie, napr. pšeničný mlyn v Štúrove bol zrušený a demontovaný (r. 1986) a výroba bola přeorientovaná na spracovanie ovsa na ovsené vločky. Na trh dodáva aj ovsenú múku, ktorá sa využíva na výrobu racionálnych produktov. I do mlynského priemyslu vstupuje zahraničný kapitál, čoho príkladom je mlyn Záhorie v Senici, kde v roku 2008 vstúpila skupina dánskych agropodnikateľov. Záujem o slovenské mlyny majú i českí a maďarskí investori. Otvorením trhov EÚ mlyny dlhodobejšie zápasia s konkurentmi zo zahraničia, najmä z Česka a Maďarska, ktorí sú významnými vývozcami múky na Slovensko. Mlyny sú často vlastnícky poprepájané s pekárnami, čo im zaisťuje pravidelný odbyt produktov. Príkladom takého zoskupenia je napr. PMD Union, a.s., Bratislava - zoskupenie západoslovenských pekárni 235 5 HOSPODÁRSTVO (v Bratislave, Nitre, Trnave, llave a Považskej Bystrici, Piešťany), pekárne Belamo v Banskej Bystrici a v Lučenci s 3 mlynmi, z ktorých dva sú v Bratislave a jeden v Ivanke pri Nitre. Pekárenský odbor Najrovnomernejšie z potravinárskeho priemyslu je rozmiestnená pekárenská výroba. Veľkopekárne sú charakteristické pre miesta s vysokou koncentráciou obyvateľstva a tým i vysokou spotrebou chleba a pečiva. Lokalizujú sa do veľkých miest ako sú napr. Bratislava, Košice, Nitra, Trnava. Popri veľkopekárňach (napr. Pekáreň a cestovináreň Petržalka v Bratislave, Danipek v Trnave, Nipek v Nitre, Lippek v Liptovskom Mikuláš, Veľkopek v Piešťany, Belamo v Banskej Bystrici, pekáreň Novohrad v Lučenci, Peza Žilina, Šarišské pekárne a cukrárne s prevádzkami v Prešove a v Bardejove atď.), je výroba chleba a pečiva rozdrobená do množstva menších výrobcov nielen v mestách, ale i na vidieku, ktorí zásobujú regionálne trhy. Stredne veľké samostatné pekárne sú v mestách, napr. Žilina, Michalovce, Humenné, Prievidza, Komárno. Vo veľkých pekárňach je mnohokrát lokalizovaná i príbuzná výroba, napr. výroba cestovín (tieto napr. pod značkou Ideál vyrába Pekáreň a cestovináreň Petržalka). Najväčším výrobcom cestovín je však Mlynsko-pekársky a cestovinársky kombinát v Spišskej Novej Vsi, ktorý ich produkuje pod značkou Cessi. Cestoviny vyrába i množstvo malých firiem. Doplnkovou výrobou pekárni je tiež cukrárenská výroba (napr. Nipek Nitra, Komárňanské pekárne a cukrárne, Prievidzské pekárne a cukrárne, Topoľčianske pekárne a cukrárne, Pekáreň a cukráreň v Hliníku nad Hronom a pod.). V štruktúre výroby Šarišských pekárni a cukrární, a.s., Prešov, významný podiel má výroba mrazených pekárenských výrobkov a polotovarov. Najväčším producentom cukroviniek a sušienok je I.D.C. Holding, a.s., Bratislava, ktorá má svoje pobočné závody Pečiváreň v Seredi (výroba pod značkou Sedita), pečiváreň Holič a Figaro Trnava (výroba najmä cukríkov, lízaniek). Výroba oplátok, sušienok, perníkov atď. s ročnou produkciou cca 30 tis. ton v nich má takmer 100-ročnú tradíciu. Spoločnosť má na Slovensku viac ako 50 %-ný trhový podiel v predaji trvanlivého pečiva a približne 30 %-ný trhový podiel v predaji cukroviniek, pričom na export ide približne polovica celkovej produkcie. Výrobou pečiva a sušienok sa zaoberajú aj senecké pečivárne Dúbravanka R.F.T. či banskobystrická pekáreň Belamo, Nipek v Nitre a ďalšie pekárne ako i množstvo rozptýlených malých pečivami a drobných firiem. Niektoré z nich sú známe špecifickou výrobou, ako napr. Pečivárne, s.r.o., Liptovský Hrádok, ktoré od roku 2003 vyrábajú DIA výrobky (DIA sušienky, DIA oblátky, DIA šumienky a DIA cukrárenské polevy) a od roku 2004 aj cereálne a celozrnné produkty. TEKMAR, s.r.o., Nitra sa tiež orientuje na racionálne a diabetické potraviny. Vyrába músli a cereálne tyčinky. Nový závod Leaf Slovakia, s.r.o., na výrobu cukríkov, postavila holandská spoločnosť Leaf v Leviciach. Výrobu čokolády, čokoládových výrobkov a cukroviniek značky Figaro prevzal americký výrobca cukroviniek Kraft Foods Slovakia, a.s., Bratislava, ktorý patrí k najväčším závodom potravinárskeho priemyslu Slovenska. Spoločnosť Leonidas, s.r.o., vyrába pod značkou Deva na východe Slovenska, v Trebišove. Belgický výrobca čokolád prevažnú časť výroby exportuje. Cukrovarnícky odbor V produkčných oblastiach cukrovej repy sa rozvinul cukrovarnícky priemysel, ktorý v období začiatku transformácie hospodárstva Slovenska bol zastúpený 9 cukrovarmi (Šurany, Pohronský Ruskov, Sládkovičovo, Trnava, Nitra, Sereď, Trenčianska Teplá, Rimavská Sobota, Trebišov.), ktoré mali rozdelené pestovateľské oblasti cukrovej repy. V súčasnosti je cukrovarnícky priemysel na Slovensku v rukách zahraničného kapitálu. Reforma tohto odvetvia priemyslu v EÚ, ktorá má za úlohu znížiť ceny cukru a zamedziť jeho prebytočnú výrobu, viedla k zníženiu počtu cukrovarov na dva. Najväčším cukrovarom je Považský cukor, a.s., Trenčianska Teplá, ktorý patrí nemeckému koncernu Nordzucker. Rakúsky majiteľ Agrana po zrušení výroby v rimavskosobotskom cukrovare a dunajskostredskom vyrába cukor len v Slovenských cukrovaroch v Seredi. V jeho výrobe má významné postavenie i výroba priemyselného cukru (ktorý kvóte EÚ nepodlieha) a využívajú ho farmaceutické firmy, ako napr. Biotika a Fermas Slovenská Lupča. Nová reforma na trhu s cukrom v EÚ začala platiť 1. júla 2006. Hlavný problém prebytok cukru na trhu, ktorý vznikol v dôsledkom bezcolného dovozu cukru, ako aj zákazu exportu cukru, by sa mal vyriešiť znížením cien ako i výroby cukru. Zníženie cien cukru a repy cca o 40% by sa malo uskutočniť do roku 2014/15, pričom pri repe sa počíta s kompenzáciou rozdielu v cene vo výške 60 %, resp. 64 %. Redukcia množstva cukru, vyrobeného v EÚ by sa mala uskutočniť zrušením výrob v nerentabilných cukrovaroch. Na vytvorenie určitého podnetu bol vypracovaný 236 5 HOSPODÁRSTVO reštrukturalizačný program, podľa ktorého tým podnikom, ktoré sa rozhodnú ukončiť svoju výrobu, bude vyplatená „prémia za ukončenie výroby". Niektoré krajiny EÚ sa už celkom alebo čiastočne vzdali výroby cukru (Írsko, Taliansko, Švédsko, Fínsko, Španielsko, Portugalsko), niektoré sa jej predpokladajú vzdať v najbližšej dobe. Je otázne, či tento podnet na dosiahnutie potrebného zníženia kvóty cca o 4-5 mil. ton bude postačujúci. Proti tomuto zníženiu kvóty stojí dodatočné vydanie kvóty cukru vo výške cca 1,1 mil. t, ktorá bude poskytnutá doteraz výrobne najsilnejším krajinám a ktorú si budú môcť jednotlivé podniky primerane zakúpiť. Ak by sa v bilancii nedosiahlo potrebné zníženie množstva, bude komisia EÚ prinútená vykonať v roku 2010 lineárne krátenie všetkých kvót vo všetkých krajinách. Toto je však problematické pre tie podniky, ktoré už i teraz majú krátke kampane a nemajú žiadne ďalšie reštrukturalizačné možnosti. Cieľom novej reformy je posilnenie lepších podnikov v Európe a ukončenie výroby v slabších podnikoch. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, v ktorých platil Trhový poriadok s cukrom (TPC) iba 1 -5 rokov, bola nová doba platnosti TPC určená do konca cukrovarníckeho roka 2014/15, čo uľahčuje plánovanie do budúcnosti. Na základe takmer úplného zákazu exportu nekvótového cukru vznikajú nové možnosti zhodnotenia tzv. priemyselného cukru, najmä na nepotravinárske účely, ako napríklad je výroba bioetanolu do palív. Zvlášť tento aspekt je v súčasnosti Európskou úniou veľmi podporovaný a vo svetovom meradle je na silnom vzostupe, čo je aj možnou príčinou rastu ceny cukru aj s cenami energií v poslednom čase. Mliekarenský odbor V rukách zahraničných investorov je aj mliekarenský priemysel. Zásobuje obyvateľstvo mliekom a mliečnymi výrobkami, ako sú napr. tvaroh, syry, maslo, nátierky, jogurty. Na slovenskom trhu významné postavenie majú viaceré skupiny: talianska United Industries, francúzska Bongrain, rakúska Artax a Lactoprot Internacionál AG. Slabšia domáca spotreba mlieka niektoré z nich viedla k obmedzeniu výroby, resp. zatváraniu prevádzok. Napr. holandský Friesland zatvoril Laktis, a.s., Žilinské mliekárne ako i prevádzku v Nitre, ktorá sa od roku 2006 stala súčasťou Tatranskej mliekárne Kežmarok, na trh prenikla ako TAMI AGRO. Predajom mliekarní Friesland opustil Slovensko. Podobne aj talianska skupina Sole Finanziaria zavrela mliekarenské závody v Nových Zámkoch, v Malom Krtíši, v Trnave a Krupine. Ani najväčšiu z nich, mliekáreň v Nových Zámkoch, sa nepodarilo obnoviť pre nedostatok mlieka od okolitých farmárov. Lactoprot Internacionál AG, ktorý prišiel na slovenský trh v r. 2000, kúpil mliekáreň v Prievidzi a o rok neskôr i mliekáreň v Bánovciach nad Bebravou (s dlhoročnou tradíciou, ktorá začala v r. 1954), bol nútený tiež obmedziť výrobu najmä v Prievidzskej mliekarni, kde v súčasnosti prebieha len sušenie mlieka a výroba trvanlivého mlieka. MILSY, a.s., Bánovce nad Bebravou, sa počas svojho pôsobenia na trhu stala jedným z najväčších spracovateľov mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré na trh uvádza pod značkami Milsy (nátierkové maslo a parené syry) a Milly (mlieko). Mliekáreň je známa na Slovensku výrobou parených syrov údených a neúdených, širokým spektrom kyslomliečnych výrobkov a mozzarelly. Francúzska spoločnosť Groupe Soparind Bongrain Európe rozvíja výrobu v Liptovskej mliekarni, a.s., a v Milexe, a.s., Nové Mesto nad Váhom. Jednotkou na slovenskom trhu v odbyte mliečnych výrobkov ako i veľkosťou produkcie je bratislavské Rajo, ktoré je súčasťou nemeckej firmy Meggle AG. Je charakteristické širokým sortimentom mliečnych výrobkov pod značkou Rajo. Talianska skupina United Industries riadi Levické mliekárne, ktoré produkujú mliečne výrobky pod obchodnou značkou Levmilk. Menšie mliekárne v Senici vlastní česká spoločnosť Olma Omnia. Na východnom Slovensku má vo výrobe mlieka, syrov a iných mliečnych výrobkov významné postavenie SYRÁREŇ BEL SLOVENSKO, a.s., Michalovce (býv. Zempmilk, a.s. Michalovce), ktorý je súčasťou francúzskej rodinnej syrárskej spoločnosti Fromageries Bel SA. Na slovenskom trhu je známa najmä značkami Karička, Syrokrém. Dominantným vlastníkom Milexu Galanta, a.s., sa stala libanonská firma Amine Aour Middle East Foods S.A.L., ktorá bola jedným z najväčších odberateľov syra z mliekárne. Milex je známy syrmi Kashkawal aAkkawi, ktoré aj exportuje. Južná časť západného Slovenska spolu so Žitným ostrovom mlieko od prvovýrobcov spracováva najmä v mliekarni EUROMILK, a.s., VEĽKÝ MEDER. Slovenský kapitál zabezpečuje rozvoj druhej najväčšej mliekárne TAMI v Kežmarku. Tatranská mliekáreň ako jediná na Slovensku vyrába plesnivé syry, ktoré vyváža i do Česka a Maďarska. Mliekárne v Kežmarku a v Nitre (TAMI Agro) vyrábajú celý sortiment mliečnych výrobkov okrem tvrdých syrov. Na strednom Slovensku významné postavenie v mliekarenskom priemysle majú najmä mliekárne vo Zvolene, Liptovskom Mikuláši, Rimavskej Sobote. Výroba čerstvých mliečnych výrobkov pod značkou Zvolenský realizuje francúzska firma SENOBLE Central Európe, s.r.o., (predtým Wittmann & Syn, s.r.o.) vo Zvolene. Súčasťou firmy je aj ďalšia stredoslovenská mliekáreň, zameraná najmä na výrobu sušeného mlieka. Je to GEMERSKÁ MLIEKÁREŇ, s.r.o., Rimavská Sobota, ktorá vlastní i bryndziareň v Tisovci. 237 5 HOSPODÁRSTVO Slovenská bryndza je špecifický výrobok SR. V roku 2008 bola uznaná Európskou komisiou. Okrem Slovenska sa exportuje hlavne do krajín strednej Európy - Česka, Poľska, Maďarska, Rakúska a čiastočne aj Nemecka. Aj v týchto krajinách však už existujú mnohé jej napodobeniny a predaj sa tak stále viac sústreďuje na domáci trh. Výroba bryndze je i vo Zvolenskej Slatine. Na severe Slovenska sa spracovanie mlieka realizuje najmä v TVRDOŠÍNSKEJ MLIEKARNI, s.r.o., Tvrdošín, ktorá popri výrobe prírodných syrov holandského eidamského typu, vyrába aj konzumné mlieko, kyslomliečne výrobky. Začína sa špecializovať na tradičné slovenské výrobky, ako sú parenice, parené oštiepky, korbáčiky v rôznych modifikáciách, parené prsty a syr Koliba. Na trhu je známa pod obchodnou značkou Goldamer. Minoritným vlastníkom mliekárne je francúzska spoločnosť Fromageries Bell. Na východnom Slovensku významné postavenie popri Syrárni Bel Slovensko majú i ďalšie dve mliekárne - HUMENSKÁ MLIEKÁREŇ, a.s., Humenné a Spoločnosť Milk-Agro, s.r.o., Prešov. Humenská mliekáreň patrí k mliekárňam bez zahraničného kapitálu. Jej výrobný program tvoria typické mliečne a kyslomliečne výrobky. Súčasťou mliekárne je syráreň, v ktorej zrejú prírodné polotvrdé syry - Humenská tehla, Eidamská tehla, Eidamský blok, Moravský blok a Skimmed. Mliekáreň je na trhu známa i tvarohovými dezertmi známych rozprávkových postáv Kubko, Maťko, Dodo. Spoločnosť Milk-Agro, s.r.o., Prešov, sa špecializuje na mliekarenskú výrobu, predovšetkým je to výroba jogurtov a kyslomliečnych výrobkov, tvarohu, smotny a syrov. Výrobu mliečnych a kyslomliečnych produktov realizuje vo výrobnom závode v Sabinove pod obchodnou značkou Sabi. Na báze sušeného mlieka sa vyrábajú i ďalšie produkty, ako napr. špeciálna dojčenská výživa pod značkou Milkon v Mliekoservise Slovakia, a.s. Zvolen. Tukový odbor Tukový priemysel zaisťuje vedľa výroby jedlých olejov a tukov rastlinného pôvodu i výrobu kozmetickú a výrobu čistiacich prostriedkov. Jeho tradícia siaha až do 14. storočia, keď olejkárstvo, bolo tvorené domácou výrobou liečivých a jedlých olejov a tukov. Slovenskí olejkári svojím tovarom boli známi nielen v Uhorsku, ale aj za jeho hranicami. V súčasnosti najväčším spracovateľom olejnatých semien na výrobu olejov je PALMA -TUMYS a.s., Bratislava. Založená je na spracovaní dovážaných a domácich surovín, z ktorých vyrába oleje (Raciol, Heliol, Fritol, Tina, Palmol, Oliol), tukov a margaríny (Veto, Palmarin, Cera, Helia), ale aj bytovú chémiu, mydlá, sirupy a najnovšie aj ochucovacie prísady do jedál. Okrem závodu Palma - Tumys v Bratislave vlastní i závod v Novom Meste nad Váhom a v Šenkviciach. Palma - Agro, a.s. Sečovce spracováva pre podnik základné suroviny, t.j. repku. Špecifické postavenie v potravinárstve má firma Nestlé Slovensko, a.s., v Prievidzi, výrobou najmä polievok, omáčok a marmelád, ktoré produkuje jednak pod tradičnou značkou Carpathia a novou značkou Maggi. Do slovenského potravinárskeho priemyslu vstúpila ako strategický investor v roku 1992, keď získala závod Carpathia v Prievidzi. Výroba omáčok je i v Hamé Slovakia v Stupave, ktorá patrí českému investorovi. Mäsový odbor Je jedným z hlavných odborov potravinárskeho priemyslu. Spracovanie mäsa sa na území Slovenska koncentruje do menšieho množstva veľkých mäsokombinátov, ktoré sa najlepšie prispôsobili náročným výrobným, hygienickým a veterinárnym normám EÚ. Tieto mäsokombináty predstavujú ucelený cyklus výroby, od porážky zvierat na bitúnkoch cez rozrábku mäsa až po výrobu mäsových produktov. Patria k ním napr. Mečom, a.s., Humenné, HRÁDOK MÄSOKOMBINÁT, spol. s r.o., Lučenec, Tauris, a.s., Rimavská Sobota. Široký sortiment výroby od mäkkých mäsových výrobkov, cez solené údené mäsa až po šunky a slaniny realizuje MÄSOKOMBINÁT, spol. s r.o., Lučenec, ktorého výrobky sú známe pod značkou Novohrad. V Rimavskej Sobote má sídlo ďalší spracovateľ mäsa Tauris, a.s.. Súčasťou Taurisu sú dve prevádzky - Tauris Nitria v Mojmírovciach a Tauris Cassovia v Košiciach. V Taurise Nitria výroba je špecializovaná na produkciu trvanlivých výrobkov a v rimavskosobotskom ako i košickom závode zas na tepelne spracované výrobky. Závody spracovávajú bravčové a hovädzie mäso. V menšom objeme sa spracováva i hydinové mäso (Tauris má určitý podiel i v hydinovej farme vo Veľkom Lapáši). Súčasťou Taurisu bol aj Tauris Danubius, a.s., Dunajská Streda, ktorý je lokalizovaný na Podunajskej nížine, v produkčnej oblasti chovu ošípaných v roku 1999. V súčasnosti patrí medzi najväčšie a najmodernejšie porážkové areály (bitúnok) nielen na území Slovenska, ale aj 238 5 HOSPODÁRSTVO v strednej a východnej Európe. Jeho kapacita nie je využívaná ani na polovicu. Tauris Danubius, a.s., ako jedna z prvých firiem na Slovensku disponovala európskym certifikátom SK-26, ktorý oprávňuje exportovať hovädzie a bravčové chladené a mrazené mäso do krajín EÚ. Okrem porážky jatočných zvierat realizuje aj rozrábku výsekového mäsa a mäsa na export, chladenie, zmrazovanie a skladovanie mäsa. V produkčnej oblasti Podunajskej nížiny má svoje prevádzky i PM Zbrojníky, s.r.o., Banská Bystrica, ktorého výroba sa orientuje najmä na tepelne opracované výrobky, ako sú mäkké salámy, párky a šunky. Podnik má prevádzky v Zbrojníkoch (bitúnok a prevádzka mäsovej výroby s kapacitou 70 ton výrobkov denne) a v Leviciach, kde vyrába mäsové konzervy a paštéty známe pod značkou Fajne a Dobroland. V Leviciach vytvára logistické centrum na distribúciu mäsových výrobkov. Mnohí stredne veľkí a menší spracovávatelia mäsa sa uplatňujú najmä na regionálnych trhoch. Patria k ním napr. Sereďský mäsopriemysel, a.s. Sereď, alebo MäsoSpiš, s.r.o., Spišská Nová Ves, MäsKo, a.s., Bratislava, ktoré vo svojej prevádzke v Sekulách vyrába trvanlivé salámy a klobásy. Mäsoprodukt, a.s., Prešov, Swaman, s.r.o., Myjava, Maroš, s.r.o., Trenčín, Púchovský mäsový priemysel, a.s. Puchov, severoslovenský mäsokombinát Nord Svit, s.r.o, Mäsovýroba Cimbaľak, s.r.o, Bardejov a iné, lokalizované hlavne do miest spotreby. Mäsopriemysel svojím charakterom je špecifickým odborom potravinárskeho priemyslu. Je priamo prepojený s poľnohospodárskou najmä živočíšnu výrobou. Veľakrát dochádza medzi týmito odvetviami hospodárstva k vzniku spoločných podnikov, resp. poľnohospodárske podniky vlastnia bitúnky i prevádzkarne spracovania mäsa, alebo spracovatelia mäsa majú vlastné farmy chovu jatočných zvierat ako napr. Mäsoprodukt, a.s., Prešov, ktorý zásobuje mäsom a mäsovými výrobkami východné Slovensko. Mäsoprodukt okrem vlastného bitúnku v Malom Slivníku vlastní tri farmy veľkochovu jatočných ošípaných, ktoré sa nachádzajú v Kojaticiach, Drieňové a Medzanoch a odpredáva jatočné zvieratá iným mäsovým závodom. Na území Slovenska je viacero menších bitúnkov, lokalizovaných hlavne do produkčných oblastí živočíšnej výroby, ktoré popri porážke jatočných zvierat majú i výrobne masových výrobkov s menšou kapacitou, napr. Bitúnok Kľačany. Tieto bitúnky sú zamerané hlavne na spracovanie vlastnej produkcie jatočných zvierat. Spracovanie mäsa a výroba mäsových produktov patria k odborom potravinárskeho priemyslu, ktorého produkty podliehajú rýchlemu znehodnocovaniu ako i skaziteľnosti. Ich konzumácia človekom je nebezpečná a môže viesť k viacerým závažným ochorenia. Z tohto dôvodu na kvalitu a nezávadnosť mäsa a ostatných výrobkov dohliada štátny veterinárny dozor pravidelnými kontrolami v rôznych typoch mäsozávodov. Spínanie náročných výrobných, hygienických a veterinárnych noriem vedie mäsozávody k inovácii ich výrobných kapacít, resp. pri nedostatku kapitálu i k zrušeniu niektorých prevádzok. Napr. Seredský mäsokombinát , ktorý nemal zdroje na povinnú modernizáciu závodu v Seredi, stratil bitúnok a musel presunúť výrobu do prevádzkarne v Matuškove. K doplnkovým výrobám tohto odvetvia patrí napr. výroba korenín, koreniacich zmesí, prírodných a umelých čriev, technologických prípravkov a ďalších pomocných materiálov do mäsovýroby, ktoré mäsozávodom dodáva napr. Mäspoma, spol. s.r.o., Bratislava. Do tohto oboru potravinárskeho priemyslu patrí i spracovanie hydinového mäsa. Výrobou vzduchom chladenej, hlboko zmrazenej hydiny a výrobu hydinových výrobkov ďalších produktov, ako sú salámy, šunky, nárezy, párky a rôzne druhy nátierok, zaoberajú sa viacerí výrobcovia. Jednotkou v jeho spracovaní je Hyza, a.s., Topoľčany. Vznikla zlúčením troch najväčších podnikov Slovenska - Hyzy Žilina, THP, a.s., Topoľčany a Hydiny, a.s., Cífer. K významným spracovateľom hydiny patri napr. Hydina ZK, a.s., Košice, HSH, s.r.o., Veľké Zálužie, Hydinár, a.s., Gbely, ktoré popri výrobe a spracovaní mäsa dodávajú na trh i vajíčka. Najväčším výrobcom slepačích vajec na slovenskom trhu je spoločnosť Novogal Dvory nad Žitavou. Na tuzemský trh dodáva i jatočnú hydinu Komes Plus, s.r.o., Košice. Spoločnosť ponúka sortiment mäsových výrobkov určených nielen pre závodné stravovanie, tiež i reštauráciám. Konzervárenský a mraziarenský odbor Tento odbor je zameraný na spracovanie zeleniny a ovocia, výrobu džemov, marmelád, sirupov. Mraziarenské a konzervárenské spoločnosti sa vyznačujú značnou špecializáciou a prevažnú časť produktov vyvážajú do zahraničia. Kedže sa mraziarne nachádzajú v rôznych častiach Slovenska, zároveň si zabezpečujú aj distribúciu výroby. Výrobcom mrazenej zeleniny sú 239 5 HOSPODÁRSTVO Mraziarne, a.s., Sládkovičovo. Vo svojom doplnkovom programe úzko spolupracujú so seredským mäsovým priemyslom pri výrobe hotových jedál. Svoju výrobu orientujú hlavne na domáci trh. Podobný výrobný program má i NOVOFRUCT SK, s.r.o., Nové Zámky. Proexportně sú orientované mraziarne Vinica (okr. Veľký Krtíš) a Žilina. Lídrom na mraziarenskom trhu je VINICA GASTRA, a.s, špecializovaná na mrazenú zeleninu a výrobky zo zeleniny aj pre deti (značky Karotienka, Hrašuľko, Cukrík atď.), ktoré aj exportuje. Produkuje tiež hlbokozmrazené polievky a hlbokozmrazené jedlá. Mraziarne, a. s., Žilina, sa špecializujú na spracovanie lesných plodov. Až 90 % svojej výroby vyvážajú do štátov západnej Európy. Vo výrobe hotových jedál, výrobkov racionálnej výživy, mäsových, hydinových nátierok a mäsových nárezov má významné postavenie TATRAKON, spol. s r.o., Poprad. Výrobou mrazených a chladených výrobkov je známa RADOMA, spol. s.r.o., Bratislava. Firma K.B. Frutos, s.r.o., je známa ovocnými a čokoládovými náplňami pre kyslomliečne výrobky. Výroba nápojov Výroba nápojov prechádza takisto významnými zmenami. Lokalizuje sa do miest spotreby, nakoľko nápoje, ako pivo alebo nealkoholické nápoje v procese výroby, získavajú na význame a objeme vstupom do výroby všeobecne vyskytujúcej sa suroviny. Pivovarníctvo bolo jedno z prvých odvetví potravinárskeho priemyslu, kde vstúpil zahraničný kapitál. Vo výrobe piva dominujú pivovary Heineken (41 %) a SAB Miller, ktorý ovláda zhruba 37 % trhu. Lídrom trhu je holandský Heineken, hoci uzavrel pivovar v Nitre a Rimavskej Sobote, redukoval výrobu v Martine. Od roku 1995 prevádzkuje jeden z najväčších pivovarov Slovenska, a to v Hurbanove s ročnou kapacitou 2 milióny hektolitrov piva, čím sa zaraďuje k najväčších producentov piva na stredoeurópskom trhu. Pivovar vo svojom areáli má lokalizovanú sladovnu, ktorá svojou kapacitou patrí k najväčším sladovniam v strednej a vo východnej Európe. Je najväčším domácim výrobcom a vývozcom sladu. Heineken vyrába pod obchodnými značkami Zlatý bažant, Corgoň, Martiner, Gemer a Kelt. Zo zahraničných značiek produkuje Heineken, Starobrno, Amstel a Desperados. Druhým najväčším pivovarom Slovenska sú Pivovary Topvar, a.s., Topoľčany. Vznikli zlúčením východoslovenskej spoločnosti Pivovar Šariš, a.s., Veľký Šariš a topoľčianskeho Topvaru, a.s., v roku 2007. Sú súčasťou juhoafrickej spoločnosti SAB Miller. Produkujú slovenské značky Šariš, Topvar a Smädný Mních a vo Veľkom Šariši licenčné vyrábajú aj Velkopopovický Kozel. Slovenské značky piva balí do plechoviek z hliníka v Poľsku. Popri veľkých pivovarníckych spoločnostiach sa na trhu začínajú presadzovať i menší výrobcovia, ako napr. Pivovar Steiger vo Vyhňach, ktorý je jedným z najstarších pivovarov na Slovensku (založený vr. 1473 rádom templářských rytierov). K regionálnym pivovarom patrí i Pilsberg, s.r.o., Poprad (bývalý Pivovar Tatran) vyrábajúci pod značkami Kamzík a Tatran alebo Pivovar Hava, s.r.o., resp. _ . ,„ -.. ... . . . OAA_ „„„_ ľ Tabuľka 70: Vývoj výroby piva za r. 2005 a 2007 Podiel malých pivovarov na celkovej výrobe piva v % r. 2004 r. 2005 r. 2006 r. 2007 13,9 15,6 15,3 14,7 Pivovar POPPER Bytča, s.r.o., známy so svojimi obchodnými značkami Popper a Palatín, ako i najmenší slovenský pivovar, Zdr°J: SZVPS banskobystrický Urpiner, s.r.o. V roku 2007 výrobu piva ukončil i bratislavský pivovar Stein Beverages, a.s., ktorý prevzal výrobu piva po uzavretí pivovaru v Trnave. Podiel malých pivovarov na celkovej produkcii piva sa pohybuje okolo 15 % (tab. 70 a 71). Tabuľka 71: Výroba piva v malých pivovaroch Slovenska v rokoch 2006 a 2007 Nazov Výroba v tis. hl. r. 2006 r. 2007 Steiger, s.r.o. Vyhne 165 156 Stein Beverages, a.s. Bratislava 143 123 Pilsberg, s.r.o., Poprad 120 95 Popper Bytca, s.r.o. 87 90 Urpiner, s.r.o. Banska Bystrica 65 66 Zdroj: SZVPS 240 5 HOSPODÁRSTVO Slovensko patrí medzi najväčších vývozcov sladu na svete. Priaznivé prírodné podmienky na pestovanie sladovnického jačmeňa sú na Podunajskej a vo Východoslovenskej nížine. Do týchto dvoch produkčných oblastí sú lokalizované i sladovne, ktoré ho zhodnocujú najmä na slad hlavne plzenského typu. Na Podunajskej nížine slad vyrába Sladovňa Heineken a Sladovňa Sessler, a.s, Trnava, ktorá je jedinou sladovnou na Slovensku produkujúcou okrem sladu plzenského a mníchovského typu aj špeciálne druhy pražených sladov, a to karamelový a farebný slad. Na východnom Slovensku sladovnicky jačmeň pestovaný na Východoslovenskej nížine spracováva sa v Sladovni, a.s., Michalovce. Prevažná časť slovenského sladu je určená na export nielen do krajín Európy, ale hlavne do zámoria. Slad sa vyrába tradičným výrobným postupom, tzn. na sladových humnách pomocou elektrických maltomobilov, čiže rokmi preverenou klasickou technológiou. Slad je základnou surovinou na výrobu piva a sladových výťažkov. Vyrába sa zo špeciálnych druhov jačmeňa a má veľký vplyv na kvalitu piva. Niektoré vlastnosti sladu, napríklad farba, chuť alebo vôňa rozhodujú o type piva, iné, ako napríklad zloženie extraktívnych látok alebo stupeň rozštiepenia bielkovín ovplyvňujú kvalitu piva. Kvalita sladu je v podstate určujúcim faktorom kvality piva. Niektoré vlastnosti sladu sú dané použitým jačmeňom, iné získava pri skladovaní. Výroba sladu prebieha vsladovniach, ktoré sú buď priamo spojené s pivovarom, alebo stoja samostatne. Pri výrobe piva dôležitú úlohu zohrávajú rôzne druhy sladov, ktoré tvoria základ pre jednotlivé druhy pív - svetlé slady plzenského typu tvoria prevažnú časť výroby v Čechách. V rakúskych pivovaroch sa skôr používali hlavne viedenské slady, ktoré sú prechodným typom medzi svetlým a tmavým sladom. Slady dortmundského typu, málo dosušené, sú základom vysoko prekvasených svetlých pív. Tmavé slady mníchovského typu sa od svetlých sladov odlišujú vôňou, farbou a chuťou. Okrem spomínaných sladov sa používajú aj pšeničné slady a rôzne špeciálne slady. Treba spomenúť, že okrem sladu sa dajú použiť aj niektoré iné suroviny, ktoré však zhoršujú chuť piva a ich používanie je buď úplne zakázané alebo limitované. Medzi tieto suroviny patrí napríklad kukurica, zemiaková múčka, rôzne cukornaté výrobky a podobne._ Známym výrobcom šumivých vín je Hubert J.E., s.r.o. Sereď, s nemeckým kapitálom. Šumivé vína vyrábajú aj VÍNO NITRA, spol. s r.o., Nitra, a Bratislavské vinárenské závody. Závody na výrobu vína sú lokalizované vo vinohradníckych oblastiach. Napr. v Malokarpatskej oblasti je to Karpatská perla, s.r.o., Šenkvice, Vitis Pezinok, Bratislavské vinárske závody, a.s. Z Nitrianskej vinohradníckej oblasti sú známe závody VÍNO NITRA, spol. s r.o., Nitra, VINÁRSTVO VINANZA, a.s., Vráble, Vinárske závody Topoľčianky, s.r.o., Topoľčianky. Z Modrokamenskej oblasti je známa firma Movino, s.r.o., Veľký Krtíš a z Tokajskej oblasti napr. Tokaj&Co v Slovenskom Novom Meste alebo J. a J. Ostrožovič vo Veľkej Tmi. Charakter tokajských vín je daný najmä špecifickými odrodami hrozna. Za pravé tokajské odrody sa považujú len tri: Furmint, Lipovina a Muškát žltý. Len tieto 3 druhy, prípadne novšia odrodu Zeta, môžu by vysadené v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Výroba nealkoholických nápojov je orientovaná do miest spotreby, kde je lokalizovaných množstvo malých výrobcov. Výrobcovia značiek Pepsi Cola a Coca Cola svoju výrobu obmedzujú. Pepsi Cola závod v Malackách zatvorila (trh zásobuje zo svojich prevádzok v susedných štátoch) a Coca-cola sa produkuje v závode v Lúkách pri Piešťanoch, výrobu obmedzuje v dôsledku zníženej spotreby. Do popredia sa dostáva výroba Kofoly v Rajeckej Lesnej, kde sa začal vyrábať i hroznový nealkoholický nápoj Vinea (odkúpená značka od Vitis Pezinok). Minerálkovú vetvu zastrešuje minerálna voda Rajec. Slovensko je bohaté na množstvo minerálnych vôd. Niektoré liečivé vody sa plnia do fliaš a distribuujú sa do obchodnej siete, čo sa na trhu prejavuje viacerými značkami, napr. Korytnica, Santovka, Cígeľka, Salvátor, Fatra, Šaratica, Baldovská, Budiš, Kláštorná, Magnesia, Ondrášovka, Salvátor, Santovka, Slatina, Vincentka, Turčianka a iné. Plniace závody minerálnych vôd majú viaceré spoločnosti, ako napr. Trenčianske minerálne vody, a.s., Bratislava, Mitická, v Trenčianskych Miticiach. Euro-Minerál, a.s., Liptovská Osada, plní svoju minerálnu vodu Korytnica v obci Korytnica. MINERÁLNE VODY, a.s., Prešov, majú dva závody na plnenie - závod Lipovce - Salvador a závod Baldovce-Baldovská. VTornali plní minerálnu vodu Gemerka spoločnosť Gemerské žriedla, spol. s. r. o. Známu minerálnu vodu Kláštorná je plnení rovnomenná spoločnosť KLÁŠTORNÁ, s.r.o., Kláštor pod Znievom. 241 5 HOSPODÁRSTVO Záujem o spotrebu minerálnych vôd rastie, čo sa prejavuje aj zvyšovaním počtu plničiek. Napr. výstavbou novej plničky pri prameni minerálnej vody sa počíta i v lokalite Štavica v katastri mesta Tisovec spoločnosťou Univod, s.r.o., Valaská. Liehovarnícky odbor Výroba liehu na Slovensku má dlhodobú tradíciu. Slovensko v minulosti bolo posiate malými liehovarmi, ktoré spracúvali najmä prebytky ovocia. Na výrobu liehu sa využívali i zemiaky, melasa a obilie. Liehovary sa nachádzali nielen v oblasti pestovania ovocia, cukrovej repy, ale i v zemiakarských regiónoch. K známym liehovarom patril Liehovar v Leopoldove, ktorý spracovával aj odpadovú melasu z cukrovarov, Liehovar v Spišskej Novej Vsi a iné. Využite liehu je dnes pomerne široké. Lieh sa využíva vo farmaceutickom, kozmetickom a hlavne potravinárskom priemysle na výrobu rôznych alkoholických nápojov, najmä likérov. V liehovarníckom priemysle popri tradičných liehovarníckych podnikoch sa po roku 1990 etablujú na trhu nové so svojimi značkami (napr. GAS-FAMILIA, s.r.o., Stará Ľubovňa PROFDRINK, s.r.o., Šamorín, DIPLOMAT, v.o.s, Plavecké Podhradie). Nové podniky začínajú najprv výrobou bežne konzumovateľných alkoholických nápojov, postupne prechádzajú na výrobu vysokokvalitných liehovín v exkluzívnom balení, ktoré si slovenský trh vyžaduje stále viac s vlastnými značkami s novým dizajnom jednotlivých produktov. K tradičným výrobcom destilátov patria podniky St. Nicolaus, a.s. Liptovský Mikuláš, Old HEROLD, s.r.o., Trenčín alebo FRUCONA, s.r.o., Košice, orientovaná na výrobu likérov ako i ďalších alkoholických nápojov. Výrobný program Frucony zahŕňa i produkciu nealkoholických nápojov (známych pod značkou TRIUMPH a TREFA), sirupov, sterilizovanej zeleniny a ovocia, octu. Patrí k podnikom, ktorých základ bol položený v roku 1972. Výroba konzervárenských produktov je realizovaná v Obišovciach, kde sa nachádza i pálenica na ovocné destiláty, ktoré tvoria základ pre výrobu alkoholických nápojov v spoločnosti. K najstarším podnikom tohto subodvetvia patri spoločnosť Old Herold, s.r.o., Trenčín, ktorá nadväzuje na históriu firmy Kornhauser a Hertzka - na továreň na výrobu kvasnic, pokrmových mastí a destilátov pôsobiacu už z roku 1886. Firma produkuje široký sortiment alkoholických nápojov, ktorý zahŕňa celé spektrum liehovín: vodka, borovička, gin, brandy, destiláty, bittery s rôznym obsahom alkoholu vystupujúcimi pod značkou Old Herold, Juniperus. Firma medzi prvými na Slovensku začala s výrobou likérov založených na mliečnej báze, napr. My lady. Na tradície liehovarníckej a konzervárenskej výroby územia nadviazala i firma PRELIKA Prešov, a.s., čo sa odzrkadľuje i dnes v jej širšom výrobnom programe. Popri výrobe alkoholických a nealkoholických nápojov, výroby octu, od roku 1996 vyrába horčicu. Vo výrobe alkoholických nápojov je známa i firma GAS-FAMILIA, s.r.o. , Stará Ľubovňa (r. 1994) svojimi značkovými nápojmi GORALSKÁ SLIVKA a GORAL VODKA. Ďalšie kategórie liehovín, ako je rad Vodka, Whisky, Tequila, Gin, Amaretto sú vyvíjané v spolupráci s americkou firmou JMR International Corporation New York USA. Nová rafinéria liehu pre potravinárske a priemyselné účely bola vybudovaná v obci Hniezdne. Firma BGV vznikla v roku 2001. Okrem neho vyrába i rôzne druhy ovocných destilátov. Rafinériou liehu sa zaoberá aj DIPLOMAT, v.o.s., v Plaveckom Podhradí, ktorý tiež patrí k súčasným firmám (vznik r. 1994) avšak na báze spracovania škrobnatých surovín (kukurica, pšenica ale i ostatné druhy obilnín a škrobové odpady). Lieh dodáva na lekárske a farmaceutické účely. Hlavný výrobný program tvorí však výroba bežne konzumných a značkových liehovín (pod značkou DIPLOMAT). K ďalším firmám, ktoré vznikli v transformačnom období, patrí i PROFDRINK, s.r.o, Šamorín. K jeho značkovým produktom patri napr. DIABLO Vodka, EMPEREUR NN Cognac, GAULISH NN Cognac a BÁTORY Borovička. Tabakový odbor Zatvorením baliarne cigariet spoločnosti Imperiál Tabacco Slovakia, a.s. Bratislava v Smolníku, ktorá bola súčasťou britského tabakové koncernu, bola zrušená posledná výroba tabakových výrobkov na území Slovenska, ktorá mala rozvinutú tradícia ručnej výroby cigár od roku 1972. Cigarety sa vyrábali v dvoch závodoch a to v Banskej Štiavnici a v Banskej Belej, ktorá tiež patrila britskej spoločnosti. 242 5 HOSPODÁRSTVO 5.7.5 Textilná a odevná výroba, spracovanie kože a výroba kožených výrobkov Podobne ako výroba potravín aj textilný, odevný a kožiarsky priemysel má svoju tradíciu. Z vyrobených materiálov sa šili odevy, osobná a posteľná bielizeň, čo oddávna zabezpečovali zvyčajne remeselné dielne a neskôr manufaktúry. V ére socializmu na báze voľných ženských pracovných síl vznikli veľké odevné závody najmä v centrách strojárskej výroby, napr. v Trenčíne, Prešove, Puchové, Tornali a pod. Na Slovensku sa vytvorili lokality, kde sa sústredila výroba textílií určitého druhu - napr. hodvábnická a bavlnářská výroba v Ružomberku, Leviciach, Bratislave a Liptovskom Mikuláši, vinárska výroba v Žiline, Trenčíne a Lučenci. Tradičným miestom spracovania ľanu bol Kežmarok. Vrbové, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Nitra, Žilina, Bratislava a Svit sa stali známe aj pletiarskymi výrobkami. V súčasnosti sa značne rozšíril počet menších súkromných prevádzok, ktoré šijú najmä pre zahraničie, často na zákazku renomovaných zahraničných firiem pod ich značkou. Odvetvia textilnej, odevnej, kožiarskej a obuvníckej výroby patria k odvetviam, ktoré naďalej znižujú zamestnanosť (tab. 72). Tabuľka 72: Vývoj priemerného evidenčného počtu zamestnancov za roky 1995 -2006 Výroba 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 Textilná 25169 24030 20726 18109 17861 16534 18514 18311 17404 15387 14214 13241 Odevná 30631 29419 29191 28567 29105 29050 28652 28221 27295 24953 23832 22725 Kožen. výrobkov 23006 22110 22508 15667 14887 15708 15505 16447 15658 14500 14194 13648 Zdroj Štatistická ročenka priemyslu 1997-2007 ( kožiarska výroba spolu s obuvníckou výrobou) Na celkovej zamestnanosti priemyslu sa táto skupina podieľa 11,91 % a tvorbe tržieb z priemyselnej činnosti priemyslu len 2,85 %, čím sa radí medzi odvetvia s nízkou pridanou hodnotou. Lokalizácia najväčších podnikov textilného, odevného, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu je znázornená na mape 38. Mapa 38: Najväčšie podniky textilného, odevného, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu v SR (r.2006) Zdroj: Trend, 2006, spracovanie Dubcová, 2008 V súčasnom období je pre textilný a odevný priemysel charakteristická silná transformácia výroby. Ázijskí výrobcovia, najmä Čína, zaplavujú európske, ale i americké trhy lacnými výrobkami, čím vytláčajú prácu typickú aj pre slovenský konfekčný priemysel. S ázijskou konkurenciou sa textilné fabriky (najmä tie, ktoré vyrábajú bavlnené tkaniny, priadzu a obrusy) vyrovnávajú ťažšie než producenti odevov. Výrobcovia odevov sa uplatňujú najmä kvalitnými výrobkami v malých sériách a ich rýchlou obmenou odevov určených pre vyššiu strednú triedu spotrebiteľov, ktoré vyrábajú pre značkových producentov a ich obchodné domy. Mnohé textilné a odevné podniky 243 5 HOSPODÁRSTVO využívajú rozvoj automobilového priemyslu na preorientovanie časti svojho výrobného programu na výrobu technických textílií alebo na výrobky pre automobilový priemysel (napr. Slovena, a.s. Žilina, Makyta, a.s., Puchov ). Viaceré tradičné centrá textilného a odevného priemyslu postupne zanikajú (napr. výroba pletiarenských výrobkov v Nitre, Banskej Štiavnici, Banskej Bystrici, ale aj Trenčín, známy v minulosti ako Mesto módy.) alebo ich výroba sa presúva medzi drobných podnikateľov. Z ďalších domácich výrobcov výrobu ukončil (v roku 2007 po 37 rokoch) výrobca bavlnářských priadzí Levitex, a.s., Levice (svoju činnosť presunul do poskytovania nájomných služieb spoločnostiam nachádzajúcich sa v areáli jeho podniku). Svoju výrobu ukončil i najznámejší výrobca pánskych odevov Ozeta Neo, a.s., ktorá zatvorila svoje prevádzky v Trenčíne, v Skalici i v Tornau, ako i Odevné závody kapitána Nálepku (OZKN), a.s., v Prešove. Väčšie textilné a konfekčné podniky, ako napr. Makyta Puchov a Merina Trenčín, sa snažia nielen výrobou luxusnejších výrobkov preniknúť na západné trhy, ale i sortiment výroby rozširujú o výrobu pre automobilky. Textilný priemysel K tradičným textilným výrobám patrí výroba ľanových výrobkov v metráži a v kusoch v Tatraľane Kežmarok, s.r.o., orientovaná najmä na bytový textil, technické textílie, tkaniny na odevné účely a netkaný textil. Prikrývky, vankúše, posteľnú bielizeň, tkaniny, obrusy, textil pre byty, vyrábajú aj v Quiltex, a.s., Liptovský Mikuláš. Vinárske tkaniny vyrába Merina, a.s., Trenčín, ktorá ich dodáva aj najväčšiemu výrobcovi odevov a konfekcie Makyte Puchov. Z bavlny, viskózy, polyesteru a ich zmesí vyrába technické, bytové a odevné tkaniny firma Kümpers Textil Slovensko, s.r.o., Levice. Vlnené tkaniny produkuje i spoločnosť s uzavretým cyklom výroby (od prania vlny cez jej farbenie, výrobu priadzí až po vinárske tkaniny) Slovena, a.s., Žilina. Vplyvom príchodu Kie Huynday do tejto oblasti produkuje i výrobky pre automobilový priemysel. Výrobcom umelohodvábnych tkanín na Slovensku je VelveTex, a.s., Liptovský Mikuláš. Orientuje sa na produkciu podšívok, dámskych šatoviek, žakárových tkanín, technických tkanín (materiály na pracovné odevy a slnečníky, nábytkové tkaniny, výrobky pre automobilový priemysel...) a bytového textilu (závesy, dekoračné látky, obrusoviny...). Pre potreby textilného priemyslu vyrába polyesterové vlákna Slovkord, a.s., Senica. Tatrasvit Svit-Socks, a.s., Svit, je orientovaný na produkciu pančuchových výrobkov. Výrobcom posteľných súprav a prestieradiel je spoločnosť TOPCHEM, s.r.o., Ružomberok (predtým Texicom, a.s., Ružomberok). Slovenka, a.s., Banská Bystrica, sa zameriava na produkciu pletiarenského spodného a vrchného ošatenia z bavlny a zo zmesových materiálov. Na pletiarenské ošatenie sa orientuje aj Itimex, s.r.o., Šahy, ako i nemecká spoločnosť Bodet & Horst, s.r.o., Vŕbové, ktorá sa špecializuje na výrobu poťahov na matrace. Pre odberateľov, ako sú QUELLE, NECKERMANN, AHORN, GEMEX a ďalších výrobcov textilu a pletiarskych výrobkov, realizuje výrobu firma I. TRAN, s.r.o., Turzovka. Výroba bielizne a vrchného ošatenia je súčasťou výrobného programu podniku Zornica Banko-Fashion, a.s., Bánovce nad Bebravou. Orientuje sa hlavne na výrobu pánskych košieľ značky Banko (BANKO znamená "bánovecké košele"), dámskych blúzok, ktorých je najväčším výrobcom na Slovensku. Košele, blúzky, ako i župany vyrába i West East Design Slovakia, s.r.o., Gbely . Na tradíciu výroby technických textílií (býv. Chemlonu) nadviazali firmy vyrábajúce vlákna v Humennom. Firma Twista, s.r.o., s talianskym kapitálom, ktorá sa zaoberá výrobou prírodných a syntetických vlákien, čalúnení, záclon a tkanín pre automobilový priemysel, ako i dánska spoločnosť Tytex Slovakia, s.r.o., vyrábajúca zdravotné textílie, pančuchový a pletený tovar. Pančuchový tovar produkuje aj VSK, s.r.o., Humenné. Výroba trojdimenziálnych technických textílií určených najmä na export do západnej Európy sa realizuje v ďalšej humenskej firme, avšak s nemeckým kapitálom Müller textiles Slovakia, s.r.o., v Humennom. Textílie sa využívajú v automobilovom a nábytkárskom priemysle. Zahraničný kapitál umožňuje rozvoj aj Texiplastu, a.s., z Ivanky pri Nitre, ktorý je najväčším výrobcom geosyntetických materiálov v strednej a východnej Európe. Geosyntetické materiály sa využívajú najmä v stavebníctve, pri budovaní dopravnej infrastruktury a pri protipovodňovej ochrane území. 244 5 HOSPODÁRSTVO Konfekčný priemysel Viac ako v textilnom priemysle je zahraničný kapitál zastúpený v konfekčnom priemysle. Viacero zahraničných strategických partnerov vstúpilo do menších a stredne veľkých podnikov, využívajúc šitie v lacnejšej produkčnej zóne, najmä pre rôzne svetové značky prácou vo mzde. Návrhy, ktoré vznikajú v Taliansku, Nemecku, USA atď. realizujú sa na Slovensku. Napr. Accord, a.s., Trenčín, je takýmto príkladom, pomocou amerického kapitálu exportuje firma svoju pánsku konfekciu do USA, Kanady, Veľkej Británie. Domáci odevní lídri sa na trhoch západnej Európy snažia presadiť výrobou exkluzívneho značkového tovaru v malých sériách alebo transformáciou časti výroby na požiadavky automobilového trhu. Patrí k nim i najväčší odevný výrobca Makyta, a.s., Puchov, ktorá vznikla v roku 1939 ako prvá odevná továreň na Slovensku. I dnes si zachováva pôvodnú orientáciu na výrobu dámskeho ošatenia, ktorá tvorí takmer 75 % produkcie firmy ale produkuje aj poťahy na sedadlá pre automobilky Volkswagen, Audi, Peugeot, ako i airbagy. Makyta má aj špeciálny program výroby protichemického ošatenia pre armádu a civilnú obranu. Hlavnými odberateľmi konfekcie podniku sú hlavne talianske firmy. Šije pre svetové značky ako Mara, Prada, Basler a iné, ktoré reprezentujú najnovšiu módu. Prevažná časť jej výroby ide na export. Výroba odevnej konfekcie je zabezpečovaná v závodoch Puchov, Bytča, Žilina, Námestovo a v prevádzke Pružina. Výroba poťahov autosedačiek je umiestnená v Závode technickej konfekcie v Púchove. Autopotahy šije aj spoločnosť Trim Leader v Košťanoch nad Turcom, ktorá je spoločným podnikom japonskej firmy Araco a amerického koncernu Johnson Controls. Na severnom Slovensku sa výrobe dámskych odevov a odevných doplnkov venuje Modex, a.s., Žilina a Enrico, s.r.o., Ružomberok. Zahraničný kapitál zohráva dôležitú úlohu najmä v podnikoch východného Slovenska. Odevný priemysel na východnom Slovensku je zastúpený viacerými závodmi. Luxusná dámska značková bielizeň sa vyrába vďaka vstupu švajčiarskeho kapitálu vo firme Gemtex, a.s., Rožňava. Podniky so zahraničnou účasťou v tomto regióne sa snažia ťažiť najmä z lacnej pracovnej sily a využívajú aj lacnejšiu pracovnú silu zo susednej Ukrajiny. K významným výrobcom odevov patria prešovské podniky, slovensko-holandský Gemor Fashion, s.r.o., a slovensko-taliansky Egotex, s.r.o. Svik, s.r.o. Svidník s kapitálom talianskej spoločnosti Facis, sa tiež orientuje na značkovú pánsku konfekciu. Ozex, s.r.o., je zameraný na výrobu pánskych luxusných sák a nohavíc. Ďalším výrobcom pánskej a dámskej konfekcie na východnom Slovensku je Odeva, s.r.o., Lipany. Okrem vrchného oblečenia sortiment jej výroby dopĺňajú i uniformy pre armádu, políciu, požiarnikov a ďalšie zložky. Okrem závodu v Lipanoch výrobu realizuje i v prevádzke v Orlove. Tradíciu výroby bývalých závodov a prevádzok veľkých odevných podnikov využívajú viaceré stredne veľké a menšie firmy vo viacerých mestách Slovenska, napr. Kodex Plus, a.s., Košice, ZEKON, a.s., Michalovce, zamerané tiež na odevnú produkciu. Odevná spoločnosť Vanda, s. r. o., Tisovec je zameraná na šitie pánskych košieľ, pracovných oblekov, školských uniforiem a iné. Pracovné odevy, obuv a osobné ochranné pomôcky sa vyrábajú vo väčšom množstvo v malých firmách. Svoje postavenie na trhu odevnej výroby si naďalej udržalo výrobné družstvo Vzor Zvolen, zaoberajúce sa výrobou pracovnej, profesnei a dámskej konfekcie. Na trhoch sa presadzujú i mladšie firmy so svojimi značkami. Niektoré z nich si návrhy, vlastných značkových odevov realizujú na území Slovenska a výrobu realizujú v oblastiach s nižšími výrobnými nákladmi, ako Lifeline, s.r.o., Rakovec nad Ondavou napr. na Ukrajine, v Číne. Kožiarsky a obuvnícky priemysel Kožiarsky a obuvnícky priemysel sa tiež rozvinul z tradičných remesiel. V minulosti vzniklo na spracovanie kože na našom území viacero garbiarní. Ich lokalizácia bola v zázemí oblastí s vysokými stavmi dobytka, ale spracúvali aj kožu iných zvierat. Po 2. svetovej vojne sa kožiarska výroba sústredila do Liptovského Mikuláša a Bošian. Veľké závody na výrobu obuvi na báze ženskej pracovnej sily vznikli v Partizánskom (Závody 29 augusta) a v Bardejove (JAS). Závody 29. augusta mali svoje pobočné závody vo viacerých mestách západného Slovenska, napr. v Zlatých Moravciach, Komárne a pod. Druhým najväčším závodom obuvníckeho priemyslu bol Jas Bardejov s pobočnými závodmi napr. v Sobranciach, Snine. Vstupom zahraničného kapitálu po r. 1989 vznikli nové centrá obuvníckeho priemyslu v Bánovciach nad Bebravou a v Martine, kde závody boli lokalizované na zelenej lúke. 245 5 HOSPODÁRSTVO Mnohé pobočné závody sa pretransformovali na samostatné podniky a ani pri reštrukturalizácií výroby sa nedokázali zapojiť do európskeho trhu a zanikli, napr. Zlaté Moravce. I kožiarsky a obuvnícky priemysel patrí k odvetviam priemyslu, ktoré sa vyznačujú nízkou produktivitou práce, kde počet pracovníkov sa naďalej znižuje i pod vplyvom dovozu lacnejšieho tovaru z ázijských krajín. I napriek tomu aj v tomto odvetví sa začínajú uplatňovať hotové výrobky podľa najnovších módnych trendov, vznikajú dizajnové centrá, ako i logistické centrá pre strednú a východnú Európu (RiekerObuv, s.r.o., Komárno). Centrom slovenského obuvníckeho priemyslu dlhé roky bývalo Partizánske ako sídlo tradičného podniku Závody 29. augusta. Dnes v Partizánskom funguje len niekoľko menších firiem, ako napr. Vulkán, a.s. (výrobca celogumovej a gumolisovanej obuvi, firmy Hitop), Jela Product zamerané na produkciu detskej obuvi. Podnikové centrum tu má i taliansky výrobca Rialto Partizánske, s.r.o., ktorý na území Slovenska realizuje kompletnú výrobu obuvi od výroby obchodných vzoriek až po realizáciu objednávok do celého sveta. Výrobné závody firmy sú lokalizované do Bošian (výroba hotovej obuvi), Nitrianskeho Právna (kompletná výroba zvrškov) a Handlovej (výroba zvrškov). Výroba spoločnosti Rialto Partizánske je orientovaná na značkovú obuv pre zahraničné firmy ako je LOWA, TECNICA, PUMA, ZAMBERLAN, BERGHAUSE, ELTEN, UVEX, HECKEL a je určená na export do krajín západnej Európy a časť do zámoria. Spoločnosť dosahuje cca 20 % podiel na výrobe obuvi na Slovensku. Najväčším odberateľom spoločnosti je spoločnosť LOWA. Rialto Partizánske, s.r.o., dlhodobo získava zvršky u ďalších 5 výrobných závodoch Slovenska, v ktorých výroba šitia zvrškov pre obuvnícky priemysel má už svoju dlhodobú tradíciu - DAS, spol. s r.o., Makov, DUPAN, s.r.o. Kriváň, JAS EXPORT, s.r.o., Sobrance, BOTEX s.r.o. Rimavská Sobota a EVASPORT s.r.o., Klenovec. Tieto prevažne stredne veľké firmy obuvníckeho priemyslu vyrábajú zvršky i pre iné spoločnosti, ako napr. LOWA, ROMIKA, TECNICA, BERGHAUS, PUMA, AKU, ASOLO, ELEPHANTEN, ZEIS, JELA, UVEX, RIEKER, GEOX, ZAMBERLAN. Obuvnícky priemysel v Partizánskom je zastúpený aj výrobou ochranných pracovných prostriedkov a pracovnej obuvi vo firme Bacou-Dalloz, s.r.o. Na tradíciách a zručnosti pracovnej sily sa v zázemí mesta Partizánske rozvinula výroba vo viacerých vidieckych obciach, kde je množstvo malých firiem produkujúcich na zákazku pre zahraničného odberateľa, napr. šitie zvrškov pre konkrétnu kolekciu. Rodinné firmy veľakrát vyrábajú len sezónne, na konkrétnu zákazku. K centrám obuvníckeho priemyslu patrí i na juhu Slovenska ležiace mesto Komárno so známou švajčiarskou firmou Rieker Obuv, s.r.o., ktorá má rozvinutý kompletný výrobný cyklus od šitia zvrškov až po finalizáciu. I keď Rieker v llave uzatvoril pobočný závod Váh Obuv zameraný na výrobu obuvníckych zvrškov na území Slovenska, vytvoril regionálne centrum s pôsobnosťou pre strednú a východnú Európu. Na tradícii obuvníckej výroby v Prievidzi postavila výrobu nepremokavej obuvi talianska firma Geox, ktorá tu otvorila aj novú modelársku dielňu, kde sa z návrhov talianskych návrhárov vyrábajú prototypy špičkových mužských komfortných topánok s gumenou alebo koženou, tzv. dýchajúcou podrážkou. Spoločnosť Geox je druhým najväčším výrobcom topánok na svete. Výrobné závody má v 68 krajinách a obuv predáva v 11 000 obchodoch. Novými centrami obuvníckeho priemyslu sa stali Bánovce nad Bebravou a Martin. V Bánovciach nad Bebravou, bývalého centra strojárenského priemyslu, koncern Gabor lokalizoval svoju výrobu, podobne ako dánsky koncern Ecco v Martine v roku 1998. Gabor, s.r.o., Bánovce nad Bebravou rozšíril svoju výrobu aj do Liptovského Mikuláša, kde sa šije podstatná časť zvrškov z produkcie koncernu. Ecco Slovakia, a.s., sa orientuje hlavne na finalizačné činnosti s vyššou pridanou hodnotou. Zvršky dováža z firemného závodu z Indonézie. Koncern v Martine vyrába takmer polovicu z celkovej svojej produkcie. Tradície výroby si zachovala i výroba na východnom Slovensku. Centrom výroby obuvi je Bardejov. Na báze š.p. JAS vzniklo viacero nástupníckych firiem - najvýznamnejšie sú Obuv - speciál, s.r.o., Bardejov a JAS - Export, a.s. (s dcérskymi závodmi v Snine, Sobranciach a v Chraste na Ukrajine). Sortiment spoločností zahŕňa výrobu vychádzkovej, pracovnej, športovej a tanečnej obuvi. Centrami kožiarstva na území Slovenska boli tradične Liptovský Mikuláš a Bošany. Liptovský Mikuláš si svoju tradíciu zachoval, nástupom stredne veľkých firiem LIPTOSPOL, a. s., 246 5 HOSPODÁRSTVO Liptovský Mikuláš, v Tatra - Leder, s.r.o., Ligarex, a.s., a ďalších. Liptovský Mikuláš ako centrum garbiarenskej výroby bolo známe už v Uhorsku. Ustanovujúca listina 1. kožušníckeho cechu pochádza z r. 1630. Bošany svoje postavenie centra kožiarskej výroby, ktoré založil Baťa stratili (i keď je tu niekoľko malých firiem zaoberajúcich sa tradičnou kožiarskou výrobou) a pretransformovali sa na významné centrum obuvníckeho priemyslu lokalizáciou závodu Rialto Partizánske, s.r.o., ktorý nadviazal na zručnosť obyvateľstva pracovať s kožou. Základné spracovanie kože pre spracovateľské kožiarske závody zaisťujú koželužne. Spoločnosť Liptospol, a.s., Liptovský Mikuláš, je zameraná na spracovanie surových hovädzích a bravčových koží do podoby wet-blue (wet-white) z vysokokvalitnej slovenskej a českej suroviny, ako i na produkciu obuvníckych usní. Vyčiňovanie a úprava kože je hlavným výrobným programom aj spoločnosti SlovTan Contract Tannery, s.r.o., Liptovský Mikuláš. Významným lídrom tejto výroby je aj Tatra-Leder, s.r.o., ktorá spracováva hlavne dovezené hovädzie kože po produkciu výrobu polotovaru wet-blue určeného na ďalšie spracovanie v nábytkárskom, automobilovom a v obuvníckom priemysle. Výrobou koženej galantérie je známa firma Ligarex, a.s., Liptovský Mikuláš. Výrobcom kožených kabeliek, tašiek, aktoviek, diárov, peňaženiek atď. sa zaoberá aj firma Vega, s.r.o., Liptovský Mikuláš. Väčším závodom tohto odvetvia bol nový kožiarsky závod Samsonite Slovakia, s.r.o., ktorý vznikol na juhozápadnom Slovensku v Šamoríne s orientáciou na výrobu cestovných tašiek. Závod, ktorý bol nielen výrobným, ale i materiálovo-logistickým centrom pre strednú a východnú Európu a centrom vývoja koncernu Samsonita, v dôsledku vzrastu výrobných nákladov po krátkom čase presunul svoju výrobu z územia Slovenska do územia s nižšími nákladmi na pracovnú silu. Automobilový priemysel prináša do rozvoja kožiarstva nové impulzy i nových investorov. Nemecká rodinná firma Eissmann založila na Záhorí v Holíči firmu na výrobu výbavy automobilových interiérov z kože a koženky, ktorými zásobuje luxusné off-roady bratislavského závodu Volkswagen, Eissmann Automotive Slovensko, s.r.o., dodáva výbavy interiérov i pre automobilky Volvo, Jaguár a Audi. Podobný výrobný program má Adtool, s.r.o., v Považskej Bystrici, ktorý poťahuje kožou volanty, ale i ďalšie interiérové doplnky. 5.7.6 Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva, výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, vydavateľstvo a tlač K najstarším odvetviam priemyslu Slovenska patrí drevospracujúci priemysel. Produkcia drevospracujúceho a celulózo-papierenského priemyslu je založená na jednom z najväčších bohatstiev našej prírody - na dreve z našich lesov. Lesnatosť Slovenska ako i ťažba dreva tvoria dostatočný surovinový potenciál na rozvoj drevospracujúceho priemyslu. Na rozdiel od iných odvetví priemyslu je málo závislý na dovoze surovinových vstupov a naopak je schopný vyvážať drevnú hmotu, a tak sa podieľať na aktívnom salde zahraničného obchodu. Spracovanie dreva a výroba výrobkov z dreva, výroba celulózy, papiera a výrobkov z papiera, vydavateľstvo a tlač predstavujú odvetvia charakteristické spracovaním spoločnej vstupnej suroviny - dreva. Drevo slúži tiež ako pomocný materiál v iných odvetviach, ako je napr. ťažobný priemysel. Prednosťou tejto suroviny je jej obnoviteľnosť výsadbou nových lesných druhov a adekvátnou ochranou životného prostredia. Tieto odbory priemyslu patria k odborom, kde i napriek pokračujúcemu trendu znižovania zamestnanosti dochádza po reštrukturalizácii mnohých podnikov k rastu produkcie. Odvetvie sa na zamestnanosti priemyslu Slovenska podieľa 5,72 % a na tržbách priemyslu z priemyselnej činnosti 4,6 %. Drevo a výrobky z dreva Základom drevospracujúceho priemyslu je prvovýroba. Koncentruje sa hlavne do horských a podhorských zalesnených oblastí. Tvorí ju hlavne piliarska výroba, zameraná na opracovanie dreva. V období industrializácie Slovenska, na báze prvovýroby vznikli veľké drevokombináty (Smrečina Banská Bystrica, Bučina Zvolen, Nový domov Spišská Nová Ves, Bukóza Vranov nad Topľou, Krásno nad Kysucou, Drevoindustria Turany, Drevokombinát Polomka a i.) spracovávajúce ihličnaté a listnaté drevo nielen na rezivo, ale komplexne i odpad na ďalšie 247 5 HOSPODÁRSTVO prvovýrobky. Reštrukturalizácia drevokombinátov viedla k ich transformácii na stredne veľké až menšie podniky. Niektoré z nich sa nedokázali prispôsobiť novej situácií a zanikli, napr. Nový domov Spišská Nová Ves. Mapa 39 a tab. 73 zobrazujú najväčšie podniky drevospracujúceho, celulózovo-papierenského a nábytkárskeho priemyslu v SR. Mapa 39: Najväčšie podniky drevospracujúceho, celulózovo-papierenského priemyslu v SR (r. 2006) Zdroj: Trend, 2006, spracovanie Dubcová, 2008 I drevospracujúce podniky sa stávajú predmetom záujmu zahraničných investorov. Zo zahraničných firiem svoje postavenie v drevospracujúcom priemysle získali napr. Kronospan, Rettenmeier, Swedwood. Dodávky dreva pre drevospracujúce podniky smerujú hlavne zo štátneho podniku Lesy SR, ktoré dodávajú na trh cca 60 % z celoslovenskej ťažby dreva SR. V súčasnom období zásoby dreva v slovenských lesoch dosahujú 445,86 milióna m3 (r. 2007). Prevládajú ihličnaté druhy drevín. V roku 2007 subjekty obhospodarujúce lesy dodali na domáci trh 7,85 milióna m3 dreva, z nich až 62,4 % tvorili ihličnaté druhy dreva určené pre píly. Hodnota vývozu dreva bola 1,53 milióna m3. Vlastníci a subjekty, ktoré obhospodarujú lesy, predali do zahraničia 285 000 m3 dreva. Vývoz surového dreva v posledných rokoch dôsledkom pozitívneho rozvoja odvetvia a ako i príchodom nových investorov zo zahraničia sa znižuje. Lesy SR, a.s., Zvolen, vlastnia viaceré prevádzky drevárskej výroby (Považská Bystrica, Kláštor pod Znievom, Liptovský Hrádok, Ružomberok, Michalová, Závadka nad Hronom a Zákamenné), kde sa drevo hlavne mechanický spracováva, resp. je tu výroba reziva. Mnohé prevádzky sú prepojené s prevádzkami stolárskej výroby, ako napr. Kláštor pod Znievom (vyrába nekonečný vlys dĺžkovo napájaný), Závadka nad Hronom (výroba záhradného nábytku a iných výrobkov z masívneho dreva), Ružomberok (konštrukcia drevodomov), Kláštor pod Znievom (tatranský profil, nábytkové dielce a pod). Tabuľka 73: Najväčšie drevospracujúce, celulózovo-papierenské a nábytkárske podniky v SR (r. 2006) Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 1. Mondi Business Paper SCP, a.s., Ružomberok 14 569 713 2. Swedwood Slovakia, s.r.o., Trnava 1 6 323 729 3. Lesy SR, š.p., Banská Bystrica 6 190 435 4. SCA Hygiene Products, s.r.o., Gemerská Hôrka 2 5 175 543 5. Kronospan SK, s.r.o., Prešov 3 3 906 389 6. SHP Harmanec, a.s., Harmanec 3 515 798 7. Tento, a.s., Žilina 4 3 484 245 8. Grafobal, a.s., Skalica 2 534 119 9. Smurfit Kappa Štúrovo, a.s., Štúrovo 5 2 476 578 248 5 HOSPODÁRSTVO Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 10. Decodom, s.r.o., Topoľčany 1 707 461 11. Smurfit Kappa Obaly Štúrovo, a.s., Štúrovo 1 246 469 12. Mondi Packaging Ružomberok, a.s., Ružomberok 1 228 679 13. Duropack Turpak Obaly, a.s., Martin 1 098 994 14. Doka Drevo, s.r.o., Banská Bystrica 1 064 919 15. Sanas, a.s., Sabinov 982 407 16. Krošlák, s.r.o., Nitrianska Blatnica 558 871 17. Vojenské lesy a majetky SR, š.p., Pliešovce 501 332 18. Wolfcraft SK, s.r.o., Malé Dvorníky 494 596 19. Štátne lesy TANAPu Tatranská Lomnica, št. prísp. org. 391 639 20. Fragicslov, s.r.o., Šahy 375 601 21. Aluprint, s.r.o., Vrútky 339 663 22. Beky, a.s., Snina 319 944 23. Drevomax, s.r.o., Liptovský Mikuláš 300 736 24. Vital, a.s., Žilina 268 445 25. PRP Plus, s.r.o., Veľký Křtíš 214617 Zdroj: Trend, 2006 Na báze zahraničného kapitálu vznikla na Liptove najmodernejšia i najväčšia slovenská píla Tatra Timber, s.r.o., Liptovský Hrádok, s ročnou kapacitou 280 tis. m3s perspektívou až 600 tis. m3 so zameraním na produkciu stavebného reziva a debniacich dielcov. Patrí nemeckej rodinnej firme Rettenmeier Holding AG podobne ako drevospracujúci závod v Horehronskom Podolí v Polomke. Spoločnosť drevný odpad (piliny a štiepky) dodáva na spracovanie celulózkam a výrobcom drevotrieskových a drevovláknitých dosiek. Listnaté drevo spracováva Bukóza Holding, a.s., Hencovce vo svojej píle Bukóza-Píla, a.s., na výrobu piliarskych produktov pre nábytkársky priemysel a iné druhy priemyslu, ako i Bučina, DDD, s.r.o., zameraná na výrobu drevotrieskových dosiek a lepeného dreva a pod. Porezanú guľatinu dodáva spoločnosti Euro Tranciali, s.r.o., Zvolen, ktorá ju finalizuje na dyhárske výrezy. Bukóza Holding, a.s., Hencovce, vznikla transformáciou Bukózy Vranov. Dnes predstavuje spoločnosť viacerých subjektov, ako Bukóza-Píla, a.s., BUKÓZA PREGLEJKA, a.s., Hencovce, Bukóza Progres, s.r.o., Hencovce, Bukocel, s.r.o., Hencovce so širokým výrobným programom, kde nosným výrobným produktom sú papierenské buničiny na výrobu papierov, preglejované výrobky pre výrobu sedacieho nábytku, lepené veľkoplošné dosky pre výrobu nábytku a interiéry, papierenské buničiny a lepené veľkoplošné dosky sú z piliarskych produktov pre nábytkársky priemysel a iné druhy priemyslu. Známy drevársky kombinát Bučina Zvolen, zameraný na spracovanie bukového dreva, drevovýrobu ukončil. Celý svoj areál predal rakúskemu Kronospanu a jeho slovenskí majitelia sa zamerali len na výrobu energií z biomasy. Drevovýrobu presunul do Bukózy, DDD. s.r.o., Zvolen. Výroba reziva zabezpečuje výrobu polotovarov a fungovanie ďalších skupín pododvetví v drevárskom priemysle. V súčasnom období je rozptýlená do veľkého počtu malých firiem, ktoré sa zaoberajú najmä výrobou reziva. Patria k nim napr. Beky, a.s., Snina, Amico Drevo, s.r.o., Oravský Podzámok, P.F.A., spol. s r.o., Lozorno, Bukóza - Píla, a.s., Hencovce, Drevovýroba, s.r.o., Makov, Spektrum, s r.o., Hliník nad Hronom, Udáva, a.s., Udavské, Sorino Holz, s.r.o., Dolný Štál, Tatraponk, s.r.o., Poprad, Fracho, a.s., Kysucké Nové Mesto, PRP, s.r.o., Veľký Krtíš. Mnohé z nich sa stali predmetom záujmu zahraničného kapitálu, ktorý výrazne rozšíril sortiment produktov, napr. luxemburský investičný fond Skipper Investments S.A. kúpil prevádzku žilinskej Drevoindustrie v Oravskom Podzámku na stavebné nosníky z lepeného dreva, v ktorej pod názvom Amico Drevo, výrazne rozšíril výrobu, čim sa stal jediným z väčších výrobcov stavebných nosníkov z lepeného dreva na Slovensku pre priemyselné a verejné stavby. Sortiment produktov rozšíril o výrobky z lepeného dreva pre nábytkársky priemysel, debniace dielce, ako i o produkciu drevených peliet na vykurovanie. Do skupiny patrí aj P.F.A., spol. s r.o., Lozorno. Výrobu reziva zabezpečuje aj množstvo malých píl, ktoré sú rozptýlené v najmä podhorských a horských oblastiach Slovenska. Kým píl na spracovanie smrečinového dreva na území Slovenska je dostatok, opačná situácia je v piliarstve tvrdého listnatého dreva. Píli ho len niekoľko firiem, ako napr. Beky, Snina a česká firma CE Wood Slovakia, a.s., Kráľova Lehota. Vedľajším produktom pri spracovaní dreva je drevný odpad. V súčasnom období dochádza k jeho spracovaniu na významnú druhotnú energetickú surovinu s vysokou výhrevnosťou vo forme triesok alebo štiepok, čím sa formuje nové odvetvie. Výrobu drevených peliet realizujú viaceré podniky, z ktorých možno 249 5 HOSPODÁRSTVO spomenúť, napr. Biomasu, z.p.o., Kysucký Lieskovec a Pelet, s.r.o., Hliník nad Hronom. Aj väčší výrobcovia drevospracujúceho priemyslu, ako napr. Smrečina Hofatex, produkujú z drevnej biomasy teplo a elektrickú energiu, ktoré využívajú nielen vo vlastnej výrobe, ale i dodávajú do verejnej rozvodnej siete (teplo sa dodáva aj do drevárskemu podniku Doka Drevo). Na Horehroní sa usídlila i rakúska firma Doka Drevo, s.r.o., Banská Bystrica, ktorá vyrába debnenia pre stavebníctvo. Patrí k najväčším spracovateľom ihličnatého reziva v SR. Ročne spotrebuje cca 130 000 kubických metrov ihličnatého reziva, z toho 60 % je z domáceho trhu. Ihličnaté drevo spracováva aj jeden z najväčších tradičných slovenských drevokombinátov Smrečina Hofatex, a.s., Banská Bystrica, ktorý sa po reštrukturalizácii výroby stal stredne veľkým podnikom zameraným na výrobu mäkkých drevovláknitých dosiek na izoláciu budov. Izolačné dosky sa pod značkou Hofatex vyvážajú do západnej a strednej Európy, presadili sa i na severoamerických trhoch. Zahraničný kapitál smeruje hlavne do menších podnikov, je založený hlavne na využívaní zručnej pracovnej sily a lokalizuje sa prevažne do oblastí s tradičnou drevárskou výrobou. Napr. španielsky kapitál vstúpil do výroby nábytkárskych dýh v Orechovej, kde vytvoril firmu Onte-Slovakia, s.r.o., na východnom Slovensku. Na strednom Slovensku tiež španielska rodinná firma Lauroba odkúpila v Šarišskom Podhradí pílu a na nej postavila dyháreň. Dyhárne spracovávajú vysokokvalitné drevo buka, duba alebo javora, ktoré sa hlavne vyvážalo. Na rozvoj nábytkárskej výroby dýh nestačia len domáce zdroje, drevo spĺňajúce požiadavky kvality sa musí dovážať. Menšou firmou podobného charakteru výroby je Euro Tranciati SR, s.r.o., Zvolen, ktorá vznikla s účasťou talianskej firmy Alter. V Hurbanove luxemburský investičný fond Skipper Investments S.A. založil nový závod na výrobu preglejok z topoľového dreva, ktorého na území Slovenska je nedostatok. Spoločnosť preto otvára ďalšiu činnosť - výsadbu a pestovanie týchto drevín vo forme plantáž. Výroba nábytkových dosiek sa realizuje aj vo firme talianskej nábytkárskej skupiny Saveplac, ktorá rozvinula výrobu vo firme Woodpan, s.r.o. ,v Šuranoch. Zahraničné firmy svojimi výrobkami zásobujú najmä materské firmy, až neskôr sa etablujú na slovenských trhoch a nadväzujú kontakty so slovenskými nábytkárskymi firmami. Významné postavenie vo výrobe dýh na slovenskom trhu má BUKÓZA PREGLEJKA, a.s., Hencovce, ktorá okrem dýh pre vlastnú spotrebu sa orientuje na výrobu tvarovaných preglejok na výrobu stoličiek a kresiel. Výroba dyhy, výroba preglejky, latovky, drevotrieskovej dosky je hlavným výrobným programom Bukózy Progres, s.r.o., Hencovce. Nie všetky drevospracujúce firmy sa dokážu uplatniť, resp. udržať so svojimi výrobkami na medzinárodných, resp. domácich trhoch. Výroba podlahových panelov a parkiet neumožnila rozvoj pretransformovanej Preglejky Žarnovica, tzn. firme A.N.B., a.s., Žarnovica, ktorá dôsledkom zastaraných technológií a nedostatku kapitálu sa dostala do konkurzu. Oživiť výrobu sa nepodarilo ani spišskonovoveským firmám Piloimpregne, s.r.o., Nový Domov Holding, a.s. ako i Pilwood, s.r.o. Spišská Nová Ves, čím mesto stratilo významné postavenie centra drevospracujúceho priemyslu, i keď je tu ešte niekoľko menších firiem, ako napr. DREPAL, s.r.o., ktoré sa zaoberajú spracovaním dreva. Na východnom Slovensku je lídrom drevospracujúceho priemyslu rakúsky Kronospan Slovakia, s.r.o., Prešov. Jeho pozícia rastie najmä v oblasti výroby drevotriesky a plávajúcich podláh. Kronospan výrobu drevotriesok realizuje okrem prešovského závodu i vo Zvolene. Súčasťou drevospracujúceho priemyslu je i výroba výrobkov stavebného stolárstva a tesárstva, ktorá je najviac zastúpená v horských a podhorských oblastiach Žilinského a Banskobystrického kraja. Viaže sa priamo na ich surovinové zdroje. Spracováva množstvo výrobkov zo smrekového, ale i z bukového, dubového a javorového dreva. Zahŕňa široký sortiment produktov, určených hlavne pre stavebníctvo, ako sú napr. eurohranoly, drevené krovy, drevené okná, dvere, prefabrikované plotové panely, drevené parkety atď. K najvýznamnejším firmám patria napr. TATRA WOOD, spol. s r.o., Banská Bystrica, DREVOMAX, s.r.o., Liptovský Mikuláš, ROSH, spol. s r.o., Ružomberok. Stavebné stolárstvo a tesárstvo je charakteristické množstvom flexibilných malých firiem, ktoré reagujú na súčasný stavebný boom. Na tradíciu piliarskej výroby nadviazala i výroba nízkoenergetických drevených domov a domov s nižším štandardom. Na území Slovenska pôsobí viacero výrobcov montovaných stavieb na báze dreva, ktorí svoju produkciu uvádzajú i v stavebníctve a nie v priemyselnej výrobe. I v tomto odbore drevospracujúceho priemyslu sa odráža súčasný stavebný boom. Výrobou drevodomov sú známe najmä firmy DREVODOM ORAVA, s.r.o. Podbiel, Drevodom, s.r.o., Rajec, 250 5 HOSPODÁRSTVO ktoré vyrábajú rodinné domy, zrubové chaty, záhradné chatky, altánky, drevené prístrešky atď. Mondom, s.r.o., Bratislava, zameraný na výrobu nízkoenergetických domov, DREVOKOV KRUPINA, s.r.o., Krupina ponúka tiež montované rodinné domy a zároveň opravujú staré bytové domy formou nadstavby. Zimné záhrady a brány, dvere vyrába DREVOPROGRES, s.r.o., Košeca. Štruktúru oborov drevospracujúceho priemyslu dopĺňa výroba drevených obalov a výroba ostatných výrobkov z dreva. Výrobou drevených obalov paliet, bedni, klietok, obalov a výrobkov z dreva slúžiacich ako drevený obal výrobku sa zaoberá viacero menších firiem, ako napr. PALETY, s.r.o., Ružomberok, REVI, s.r.o., Hnúšťa, PEKOS, spol. s r.o., Považská Bystrica. Ostatné výrobky z dreva tvoria napr. drevené rámy na obrazy, zrkadlá, sošky, popolníky, ich výrobu realizuje viacero malých firiem a výrobných družstiev. Nábytkársky priemysel Výroba nábytku prešla značnou transformáciou. Mnohé z pôvodných veľkých podnikov v mestách ako napr. Bratislava, Nitra, Dunajská Streda, Lučenec, Topoľčany, Spišská Nová Ves buď radikálne znížili počet zamestnancov, alebo sa neuchytili na súčasných trhoch a zanikli (napr. Nový Domov Holding Spišská Nová Ves), alebo prekonávajú značné problémy (napr. Idea Nova, a.s., Nitra). Jednotkou v nábytkárskom priemysle na Slovensku je švédsky Swedwood Slovakia, s.r.o., Trnava, ktorý okrem Trnavy má prevádzky zamerané na úpravu drevotrieskových dosiek, výrobu kuchynského a ďalšieho nábytku v Závažnej Porube a v Malackách. Swedwood Slovakia je súčasťou koncernu Ikea. Spoločnosť už niekoľko rokov uvažuje o postavení vlastnej píly na spracovanie výrezov na území Slovenska. Významné postavenie vo výrobe nábytku má i dánsky podnik Lind Mobler Slovakia, s.r.o., v Krupine, orientovaný na výrobu kožených sedačiek, ktoré vyrába pre obchodný reťazec Ikea. Svoju výrobu bieleho nábytku do Ikey smeruje i Ekotech Lučenec so svojou prevádzkou vo Fiľakove. Ikea je hlavným odberateľom aj levickej firmy Lencos, s.r.o. Tá podobne ako vo Fiľakove nadviazala na závod známeho podniku Mier. Pre Ikeu vyrába aj nábytkársky podnik na východe Slovenska - Sanas, s.r.o., Sabinov. Z domácich výrobcov najväčšou nábytkárskou firmou je Decodom, a.s., Topoľčany, ktorý tiež vychádza z tradícií odštepného závodu Mier. Významné postavenie medzi nábytkárskymi podnikmi má zoskupenie W. K. Team s troma fabrikami v Blatnici, Topoľčanoch a Prievidzi. K najznámejším výrobcom dreveného ohýbaného nábytku stoličiek, patrí TATRA nábytkáreň Martin, a.s. Zahraničný kapitál vstúpil i do výrob menších podnikov, ako sú napr. Furni Finish, s.r.o. - Tupá, zamerané na výrobu sedačiek alebo v Želiezovciach má svoju výrobnú základňu na kožené sedacie súpravy nemecká Himolla. Tradíciu nábytkárskej výroby vPravenci udržuje spoločnosť P&P, s.r.o., Pravenec, výrobou čalúneného nábytku. Hlavným programom je výroba sedacích súprav, ktoré vyrába v spolupráci so švédskou firmou VIJA. Menší výrobcovia nábytkárskeho priemyslu sa uberajú cestou výroby drahšieho špecializovaného nábytku. Príkladom môže byť Vital, s.r.o., Žilina orientovaný na výrobu nábytku do kancelárií a hotelov. Výroba kancelárskeho nábytku a dreveného nábytku do obchodov je zastúpená vo viacerých firmách, ako napr. EXUNACO INTERIÉRY, a.s., Pukanec, AVAKS, s.r.o., Nitra a iné. Výrobcovia nábytku na trh dodávajú široký sortiment nábytku od spálňového cez kuchynský až po nábytok pre jedálne a obývacie izby a sedacie súpravy. Predstavujú súbor podnikov, v ktorých prevládajú malé podniky. Odvetvie drevospracujúceho a nábytkárskeho priemyslu patrí k odvetviam, kde zahraničný kapitál využíva najmä lacnú pracovnú silu a lacné domáce zdroje surovín. S rastom ich nákladov mnohí z nich budú opúšťať územie Slovenska posúvať sa do oblastí s nižšími výrobnými nákladmi. Na území Slovenska sa udržia najmä sofistifikovanejšie výroby týchto odvetví. Výroba papiera a celulózy si vyžaduje veľké množstvo vody a buničiny. Väčšina závodov odvetvia je lokalizované pri bohatom zdroji vody a v horských, resp. podhorských územiach. Prvé papierne na území Slovenska vznikali v polovici 19. storočia. Najprv sa papier vyrábal z handier, neskôr ho nahradila výroba z dreviny. Už začiatkom 20. storočia na našom území produkovali najväčšie a najmodernejšie podniky uhorská celulóza (Martin, Žilina, Ružomberok) a papier (Harmanec, Slavošovce, Ružomberok) K podnikom s najstaršou tradíciou (r. 1880) patrí celulózo-papierenský závod v Ružomberku, dnes pod názvom Mondi Bussines Paper SCP (predtým Neusiedler SCP), vyrába kancelársky a tlačový papier. Najväčší spracovateľ zberového papiera je Smurfit Kappa Štúrovo. Papiereň vyrába polochemický fluting (papier na výrobu zvlnenej vrstvy vlnitých lepeniek). Ako prvá papiereň v Európe zaviedla bezsírnu technológiu varenia polocelulózy SAQ v r. 2004. Úzko na ňu nadväzuje výrobca kartónových obalov vo firme Smurfit Kappa obaly, a.s., Štúrovo. Výrobcom obalov na Slovensku je aj rakúsky Duropack Turpak Obaly, a.s., Martin. Špecifické postavenie má 251 5 HOSPODÁRSTVO Grafobal, a.s. Skalica, ktorý je významným výrobcom lepenkových obalov. Doplnkovou aktivitou firmy je i tlač etikiet, ktorá ho zaraďuje i do polygrafického priemyslu. Na báze papiera a vlnitej lepenky vyrába recyklovateľné obaly i Ekopak - Trade, a.s., Prešov. Výrobu celulózy realizuje Bukocel, s.r.o. Hencovce na východnom Slovensku. Tradíciu výroby celulózy má i Žilina, kde výroba existovala už začiatkom 20. storočia (od r. 1905). V súčasnosti ju reprezentuje podnik s fínskym kapitálom Metsä Tissue, a.s. (predtým Tento, a.s., Žilina), so zameraním na produkciu rôznych papierenských výrobkov (vreckoviek, toaletného papieru a utierok). Na báze spracovania celulózy pracujú aj ďalšie podniky so zahraničnou účasťou, ako napr. švédsky SCA Hygiene products, s.r.o., Gemerská Hôrka. K tradičným výrobcom papiera možno zahrnúť i SHP Harmanec, a.s. Harmanec s orientáciou na výrobu toaletného papiera a kuchynských utierok a SHP Slavošovce, a.s., Slavošovce s výrobou hygienických papierových výrobkov. Výroba obálok, listovej konfekcie a kancelárskych potrieb je lokalizovaná vo firme Harmanec-Kuvert, spol. s r. o., Brezno. Spoločnosť NOTES, a.s., Slavošovce, závod Betlia nadviazala na dlhoročnú tradíciu výroby školských zošitov, ktoré dodáva na domáce ale i zahraničné trhy. Okrem toho sa tu vyrábajú i ďalšie papierové výrobky ako poznámkové bloky, ale aj skicáre, náčrtníky, výkresy, rysy, farebný papier, poznámkové kocky, záznamové knihy. Polygrafický priemysel Najväčším spotrebiteľom papiera je polygrafický priemysel, ktorý zabezpečuje vydávanie novín, časopisov, kníh a ostatných tlačových materiálov. Najvýznamnejšie tlačiarne vznikli vo veľkých mestách s kultúrnou a vedeckou funkciou (Bratislava, Trnava, Martin, Košice, Prešov, Nitra, Banská Bystrica). I v procese reštrukturalizácie výroby si zachovali svoje miesto a na rozdiel od iných odvetví priemyslu sú slovenské tlačiarne prevažne v rukách domácich podnikateľov naďalej. Mnohokrát sa ich výroba orientuje na úzku spoluprácu so zahraničnými partnermi. Napr. Slovenská Grafia, a.s., Bratislava, spolupracuje s nemeckým vydavateľstvom Burda Verlag Ost (ktoré na Slovensku má i vlastnú tlačiareň) pri vydávaní ženských magazínov. Tlač magazínov je významná i v Neografii, a.s., v Martine, ktorej špecifikum je tlač kníh a v K.T. (Komárňanské tlačiarne), s.r.o., Komárno. Luxemburská skupina Vietor Buck vybudovala prevádzku pre tlač a ďalšie spracovanie komerčných tlačovín Qatena, s.r.o., v Ladomerskej Vieske. Výrobe denníkov, periodických a neperiodických publikácií sa venuje aj firma Versus, a.s., Bratislava. Na tlač exkluzívnych knižných encyklopédií vo viacerých jazykových verziách s technicky náročnými obrázkami sa špecializujú Tlačiarne BB, s.r.o. Banská Bystrica, ktoré majú stabilnú pozíciu v stredoeurópskej kníhtlačiarskej výrobe. Najväčšie polygrafické podniky sú uvedené v tab. 74 a v mape 40. Neďaleký Harmanec s Vojenským kartografickým ústavom (VKU, a.s.) má v polygrafii špecifické postavenie. Zameriava sa na tvorbu kartografických výstupov (mapy, atlasy...) podobne ako Mapa Slovakia, s.r.o., v Bratislave. K menším tlačiarňam, ktoré sa orientujú napr. na výrobu hospodárskych tlačív, patrí Patria I., s.r.o., Prievidza. Špeciálnej tlači (napr. tlači cenín) sa venujú tlačiarne Kasico, a.s., Bratislava a Optima, a.s., Nitra. Najviac však rastie tlač reklamných tlačovín vo viacerých menších či väčších tlačiarňach vo viacerých mestách Slovenska. Tabuľka 74: Najväčšie polygrafické podniky v SR (r. 2006) Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 1. Neografia, a.s., Martin 2 028 044 2. Slovenská Grafia, a.s., Bratislava 1 1 929 992 3. Burda S.G., s.r.o., Bratislava 1 111 134 4. Tlačiarne BB, s.r.o., Banská Bystrica 705 206 5. K.T., s.r.o., Komárno 651 624 6. Versus, a.s., Bratislava 1 544 791 7. Polygraf Print, s.r.o., Prešov 1 359 666 8. Bratislavské tlačiarne, a.s., Bratislava 1 314 589 9. Optima, a.s., Nitra 209 927 10. Kasico, a.s., Bratislava 166371 11. VKÚ, a.s., Harmanec 164 255 12. Východoslovenské tlačiarne, a.s., 154516 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007 252 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 40: Najväčšie podniky polygrafického priemyslu v SR (r. 2006) Veľkosť podniku podľa tržieb (tis. Sk) 2 ooo ooo Číslo podniku Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 5.7.7 Výroba chemikálií, chemických výrobkov a chemických vlákien, výroba výrobkov gumy a plastov, výroba rafinovaných ropných produktov Na priemyselnej zamestnanosti sa chemický a farmaceutický priemysel podieľa 7,92 %. V súčasnosti hodnoty tržieb z priamej priemyselnej výroby dosahujú 15,49 % z celkových tržieb. Najvýznamnejšie podniky v týchto odvetviach sú Slovnaft Bratislava, Duslo Šaľa, Novácke chemické závody Nováky, Matador Puchov, Plastika Nitra, Chemosvit Svit, Chemko Strážske, Vegum Dolné Vestenice a Slovkord Senica. Chemický priemysel ako jedno z odvetví ťažkého priemyslu v období reštrukturalizácie zaznamenalo výrazný pokles zamestnanosti ako i výkonnosti. Veľké chemické podniky restrukturalizovali svoju výrobu hlavne vstupom zahraničného kapitálu. Mnohé z nich získali i nové trhy, na ktorých sa uplatnili svojimi produktmi. Zanikli tie podniky, ktoré dostatočne nereštrukturalizovali výrobu ani pri vstupe zahraničného kapitálu, napr. Považské chemické závody alebo Chemosvit. V súčasnom období rozvoj chemického priemyslu Slovenska tak ako i niektoré iné odvetvia priemyslu ovplyvňuje najmä ázijská konkurencia, silná globalizácia, ale aj zužovanie špecializácie odvetví slovenského priemyslu na niekoľko hlavných odvetví. Najmä výrobcovia chemických látok, gumárenských chemikálií, PVC, výrobcovia vlákien musia čeliť lacným dovozcom výrobkov z Ázie, ktorí disponujú nielen lacnejšou pracovnou silou, ale majú aj menej náročné environmentálne normy. Navyše veľa ázijských fabrík je v rukách silných západoeurópskych či amerických koncernov. Vstupom Slovenskej republiky do EÚ sa chemický priemysel musí prispôsobiť sprísnenej legislatíve REACH. REACH je legislatívne nariadenie EÚ o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok, ktorého cieľom je zakázat či aspoň obmedziť v európskom priemysle nebezpečné chemikálie, ktoré ohrozujú zdravie ľudí či čistotu životného prostredia. REACH kontroluje podnikoch každú chemickú látku, ktorá sa tam vyrába alebo využíva na ďalšie spracovanie vo väčšom objeme ako tona ročne. Podnikateľ bude musieť dokázať, že jeho chemikália je bezpečná, alebo že vie správnou manipuláciou znížiť jej negatívne účinky na minimum. V celej únii sa má registrovať zhruba 30-tisíc látok. Najnebezpečnejšie karcinogény, mutagény či toxíny majú tvoriť desatinu. Na Slovensku sa vyrába 800 chemických látok a ďalšie stovky sa dovážajú z cudziny. I keď prvé chemické podniky sa objavujú už koncom 19. storočia, chemický priemysel zaznamenal najdynamickejší rozvoj až po druhej svetovej vojne. Veľké chemické závody využívajú jednak výhodnú polohou voči tranzitným ropovodom, plynovodom, energetickým zdrojom a blízkosť vodných tokov. Chemický priemysel Slovenska je však založený na dovoze väčšiny surovín (ropa, zemný plyn, čierne uhlie, síra i potrebné chemikálie) a veľké chemické závody 253 5 HOSPODÁRSTVO využívajú i blízkosť vodných tokov. Nasledujúca tab. 75 a mapa 41 zobrazujú najväčšie chemické a farmaceutické podniky v SR. Tabuľka 75: Najväčšie chemické a farmaceutické podniky v SR (r. 2006) Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) Zmena (%) 1. Slovnaft, a.s., Bratislava 1 120 066 000 17,4 2. Matador, a.s., Puchov 17 353 000 10,7 3. Duslo, a.s., Šaľa 13 019 944 -3,3 4. Continental Matador Truck Tires, s.r.o., Puchov 2 11 494 609 13,8 5. Novácke chemické závody, a.s., Nováky 3 6 088 923 7,0 6. Zentiva, a.s., Hlohovec 4 5 146511 7,1 7. Chemosvit, a.s., Svit 4 875 734 9,8 8. Nexis Fibers, a.s., Humenné 5 3 368 097 19,9 9. Nylstar Slovakia, a.s., Humenné 3 169 847 5,7 10. Inergy Automotive Systems Slovakia, s.r.o., Lozorno 2 193 028 34,6 11. ContiTech Vibr. Control Slovakia, s.r.o., D. 1 776 333 11,8 12. Chemko, a.s., Strážske 1 729 171 2,7 13. Terichem, a.s., Svit 4 1 548 810 -0,3 14. Plastika, a.s., Nitra 1 343 993 9,5 15. Vegum, a.s., Dolné Vestenice 1 293 685 4,8 16. Fermas, s.r.o., Slovenská Ľupča 1 245 835 13,5 17. Quinn Plastics Slovakia, s.r.o., Žilina 1 119 542 17,1 18. Biotika, a.s., Slovenská Ľupča 1 055 275 13,4 19. Saar Gummi Slovakia, s.r.o., Dolné Vestenice 984 664 -10,7 20. Diakol Strážske, s.r.o., Strážske 6 981 814 65,3 21. Chemolak, a.s., Smolenice 880 852 22,3 22. Slovenský hodváb, a.s., Senica 797 369 9,2 23. Unomedical, s.r.o., Michalovce 7 796 778 - 24. Petrochema, a.s., Dubová 654 220 9,3 25. Slovpack Bratislava, s.r.o., Bratislava 515 988 9,5 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007 Mapa 41: Najväčšie podniky chemického a farmaceutického priemyslu v SR (r. 2006) Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 K najstarším chemickým podnikom patrí Slovnaft, a.s. Bratislava, ktorého tradícia sa odvíja od tradícií chemického závodu Apollo (r. 1895). Spoločnosť MOL Nyrt je jeho strategickým partnerom. SLOVNAFT, a.s., je súčasťou stredoeurópskej integrovanej ropnej skupiny - Skupiny MOL. Ako rafinérsko-petrochemická spoločnosť s ročným spracovaním 5,5 - 6 miliónov ton ropy 254 5 HOSPODÁRSTVO (9/10 z dovozu ropy Slovenska) produkuje bezsírnaté motorové palivá, vykurovacie oleje, asfalty, chemické výrobky, mazivá, autochemikálie ako i plasty. Druhým významným chemickým závodom v Bratislave je Istrochem, a.s., ktorý sa orientuje na výrobky polypropylénových vlákien, agrochemikálií, priemyselných trhavín, farebných a špeciálnych koncentrátov . Istrochem je tiež jedným z najstarších podnikov chemického priemyslu. Firmu založil švédsky vynálezca dynamitu Alfréd Nobel v roku 1873 ako súčasť širších podnikateľských aktivít v Európe. Pôvodným výrobným programom bola výroba výbušnín pre priemyselné a vojenské účely. Neskôr bola chemická výroba postupne rozširovaná a diverzifikovaná podľa potrieb chemického priemyslu a ďalších priemyselných odvetví. Po druhej svetovej vojne až do 90. rokov podnik niesol v názve meno Juraja Dimitrova. V tomto období sa premenoval na Istrochem. Istrochem, a.s., Bratislava, je dcérskou spoločnosťou podniku Duslo, a.s., Šaľa. Pôsobí v oblasti výroby priemyselných hnojív, gumárskych chemikálií a PVAC-disperzií. Draselné hnojivá, kyselinu sírovú, dusičnú a iné produkty vyrába Chemos, a.s. Strážske. Východoslovenský podnik Chemko, a.s., Strážske bol rozdelený do niekoľkých dcérskych firiem, z ktorých je najväčšia Chenon, s.r.o., Strážske. Petrochema, a.s., Dubová, s menšou rafinériou vznikla ako strategický podnik na Pohroní v medzivojnovom období (r. 1939). V súčasnosti podnik spracováva ročne takmer 600 000 t ropy. Jeho výrobný program tvoria rôzne typy olejov od transformátorových, vykurovacích s nízkym obsahom síry, tmavých, nízkotuhnúcich používaných na mazanie chladiacich kompresorov automobilových až po biele oleje pre farmaceutický a kozmetický priemysel, ďalej vyrába textilné pomocné prípravky používané na priemyselnú úpravu kože a ďalšie výrobky z ropy. V medzivojnovom období dochádza aj k lokalizácii chemických závodov na Ponitrí. Novácke chemické závody, a.s., v Novákoch, ktoré sú známe výrobou PVC plastov a karbidu vápnika, sa postupne začínajú orientovať na malotonážnu chémiu (na báze chlóru, ktorý sa vyrába z ukrajinskej kamennej soli), produktu pre farmaceutický priemysel i suroviny pre výrobu syntetického kaučuku. NCHZ produkujú tiež zmesi na odsírenie železa pre luxemburský oceliarsky koncernu Arcelor. Vo viacerých mestách je rozšírená výroba syntetických vlákien (Senica, Svit, Strážske, Humenné, Žilina. Nitra) a v poslednom období najmä výroba plastov. Syntetické vlákna produkuje Slovkord, a.s., Senica. Výrobný program je zameraný na výrobu PES vlákien technických a textilných s aplikačným použitím predovšetkým na výrobu komponentov pre automobilový priemysel a textilný priemysel. Súčasťou výrobného programu je aj výroba PET granulátu pre vlastnú výrobu vlákien a pre výrobcov fólií pre potravinársky a elektrotechnický priemysel. Výroba syntetických vlákien sa realizuje aj v iných podnikoch, napr. Chemosvit, a.s., Svit Nylstar Slovakia, a.s., Humenné. K tradičným chemickým podnikom stredného Slovenska patrí Chemosvit, a.s., Svit. V súčasnosti sa na domácich a zahraničných trhoch etabluje cez dcérske spoločnosti, do ktorých vstúpil zahraničný kapitál. Patri k nim napr. TERICHEM, a.s., Svit spoločným podnikom s fínskou firmou AB RANI PLAST Oy produkujúci elektrofólie na výrobu kondenzátorov. Je jediným výrobcom špeciálny BOPP fólií pre elektrotechnické účely na Slovensku. Spoločnosť patrí k najväčším výrobcom elektrofólií na svete. Ďalšou spoločnosťou je Chemosvit Fibrochem, a.s. s minoritnou účasťou talianskej firmy Ambra, zameraný na produkciou polypropylénového vlákna. Spoločnosť vlákno Prolen vyrába od roku 1980 a je jedným z najvýznamnejších jeho dodávateľov v Európe. Zároveň je významným výrobcom ponožiek a podkolienok na báze syntetických a prírodných vlákien s obchodným názvom Svitoni. Chemosvit, a.s., Svit je jednou z najvýznamnejších slovenských chemických spoločností. Závod založila ešte v roku 1934 dnes známa globálna spoločnosť Baťa so sídlom v Kanade. Jeho zakladatelia, nevlastní bratia Tomáš a Ján Antonín Baťa, prezieravo pochopili možnosti, ktoré im ponúkal tunajší trh a podmienky. Hlavnou surovinou na prvé výrobky bolo totiž drevo, presnejšie celulóza, čo boli v podtatranskej oblasti dostatočné zdroje. So vznikom chemického závodu úzko súvisí aj vznik mesta Svit, podobne ako s obuvníckym priemyslom, ktorému dali tiež základ, súvisí vznik mesta Partizánske. Prvým výrobkom v závode bol viskózový hodváb. Viskózová fólia sa v závode začala vyrábať v roku 1936. Bola to prvá výroba v Európe a druhá na svete. Vstup zahraničného kapitálu je aj v Chemosvite - CLP, a.s., ktorý s izraelským výrobcom produkuje špeciálne samostojné vrecká. Výroba obalových fólií na potravinárske účely je výrobným zameraním Chemosvitu Fólie, a.s., Chemosvit, a.s., Svit patrí medzi niektoré podniky Slovenska, ktoré začali investovať i v oblastiach s lacnejšími výrobnými nákladmi, kde vytvára dcérske 255 5 HOSPODÁRSTVO spoločnosti, ako napr. na Ukrajine (ZAT CHEMOSVIT LUCKCHIM a ZAT TERICHEM Luck) a v Indii (TERXPRO FILMS). Výrobou PE a PP fólie do baliacich automatov sa zaoberá spoločnosť Polysack ICT, s.r.o., Nitra. Centrom výroby chemických vlákien na východnom Slovensku je Humenné. Tradícia chemickej výroby je založená na podniku Chemlon, ktorý po vstupe zahraničného kapitálu a vytvorenia sa samostatných spoločností zanikol. Dnes, chemickú výrobu vlákien realizuje viacero firiem, z ktorých k najväčším je Nylstar Slovakia, ktorá sa akvizíciou spoločnosti SC Nylon stala súčasťou investičnou skupinou Slávia Capital. Produkcia je zameraná na výrobu syntetických, nylonových vlákien pre textilný priemysel smeruje na export hlavne do západnej Európy, Spojených štátov a Ázie, k najznámejším výrobcom svetových značiek módneho a športového priemyslu. Výroba polyamidu a multifilamentov na výrobu airbagov, pneumatík, lán a sieti je realizovaná spoločnosťou Nexis Fibers, a.s., ktorá je súčasťou nadnárodného investičného fondu Butler Capital Partners. Z bývalých Považských chemických závodov (PCHZ) v Žiline, známych výrobou kaprolaktánu sa udržal po prevzatí zahraničným kapitálom len jeden - výroba acrylových dosiek v írskej spoločnosti Quinn Plastics Slovakia, ktoré sa uplatňujú na trhu pod obchodnou značkou QUINN. Rozvoj výroby plastov nastáva i v ďalších firmách na výrobu plastov, ako napr. DKI Plast Žilina, Tvarovanie PCHZ Žilina. Silný rozvoj v chemickom priemysle prebieha najmä vo výrobe plastov. Na bohatú tradíciu výroby a spracovania plastov na Slovensku nadviazali i zahraniční investori, ktorých pritiahli nielen tri automobilky, ale i producenti spotrebnej elektroniky a bielej techniky. V súčasnosti v tomto odvetví pôsobí niekoľko desiatok väčších i menších producentov pokrývajúcich celú škálu výrobkov na báze plastov. Z dôvodov znižovanie spotreby materiálu a pohonných hmôt do výroby automobilky navrhujú využívanie ľahších plastových dielcov. Plasty využívajú nielen v interiéroch áut, ale používajú sa i pri výrobe karosérií (nárazníky, blatníky, kryty podvozkov), ktoré firmy vyrábajú najmä z dovezených surovín alebo surovín dodávaných materskou firmou. Výrobcov plastových dielcov a komponentov v podstate podľa objemu a charakteru výroby možno rozdeliť do troch skupín: • podstatnú časť produkcie vyrobenú na území Slovenska umiestňujú na jeho území • podstatnú časť produkcie vyrobenú na území Slovenska exportujú, len nízky podiel produkcie umiestňujú na území Slovenska, • na území Slovenska, realizujú len montáž výrobkov pre odberateľa Prvú skupinu tvoria tradiční výrobcovia, ktorí prichádzajú s automobilkami - dominantná časť ich produkcie je realizovaná v ich slovenských dcérskych firmách priamo pre konkrétneho odberateľa napr. francúzska spoločnosť Plastic Omnium, ktorá je jedným zo strategických dodávateľov automobilky Volkswagen Slovakia, a.s., lokalizovala väčšinu výroby (lisované blatníky, nárazníky a nosiče) pre automobilku do dcérskej spoločnosti Plastic Omnium Auto Exteriors. Podobný prístup má aj spoločnosť Inergy Automotive Systems, ktorá dodáva automobilkám v Bratislave a Trnave plastové nádrže na benzín. Títo výrobcovia ako strategickí slovenskí dodávatelia automobiliek najmä Volkswagen Slovakia, a.s., majú lokalizované svoje závody v jej zázemí - v priemyselnom parku Lozorno (cca 20 km od automobilového závodu). Príkladom druhej skupiny sú spoločnosti, ktoré v SR umiestňujú len nízky podiel svojej produkcie. Napr. dcérsky závod španielskeho dodávateľa automobilového priemyslu Cikautxo, s.r.o., Nové Zámky na Slovensku vyrába gumené hadice, tesnenia pod volanty a pre ostrekovače, kryty pedálov pre rôzne automobilky v Európe a len malá časť jeho produkcie smeruje do závodu PSA Peugeot Citroen, a.s., v Trnave. Iným príkladom môže byť spoločnosť Aspel Slovakia, s.r.o., Kežmarok, ktorá vyrába menšie dielce na export pre spoločnosti Valeo, Bosh alebo Schneider. Časť ich produkcie sa po ďalšom spracovaní u nich dostáva späť ako súčasť komponentov do automobilov alebo iných výrobkov na Slovenku. Lokalizáciou na území Slovenska využívajú najmä výhody nižších nákladov. Tretiu skupinu tvoria spoločnosti charakteristické finálnou montážou plastových dielcov, ktoré nakupujú od iných výrobcov doma alebo v zahraničí, ale i na Slovensku, kde z nich montujú hotové celky, ako palivové systémy, časti kokpitov alebo palubné dosky pre automobilky ako napr. TRW Automotive Slovakia, s.r.o. Nové Mesto nad Váhom, ktorá je dodávateľom plastových zostáv pre automobily, ako napr. Kia, Peugeot, Citroen alebo Volvo, pričom takmer polovica produkcie je 256 5 HOSPODÁRSTVO orientovaná na finálnu montáž pre slovenské automobilky. Svetový spracovateľ polymérov -nemecká spoločnosť Rehau, napriek dodávkam pre tunajšie automobilky nemá na Slovensku vlastný závod na výrobu plastov. Z dovezených dielcov montuje predné i zadné nárazníky pre autá bratislavskej a trnavskej automobilky v Lozorne. K významným dodávateľom automobilového priemyslu patrí globálna výroba najmä interiérových prvkov spoločnosťou Johnson Controls, ktorá má na území viacero výrobných závodov, napr. v Lučenci vyrába plastové interiérové panely a penové výplne sedadiel, v Námestove rôzne plastové komponenty, prístrojové dosky. V ďalších závodoch, ako napr. v Žiline Žilinská fabrika dodáva pre Kiu interiérové panely a prístrojové dosky. V závode sa montujú stropné panely a sedadlá. Plastové autokomponenty vyrába v Nitre francúzsky Steep Plast, s.r.o. Najrôznejšie plastové výlisky, dielce a komponenty dodávajú viaceré firmy rozmiestnené po celom území Slovenska, mnohé z nich sú súčasťou zahraničných spoločností. Patria k ním napr. francúzsky Roussel Partners, s.r.o. Myjava, CRW Plasticos Slovakia Spišská Nová Ves, Trelleborg Automotive Slovakia, Nová Baňa, Tanex Omnipack, s.r.o., Čáb, portugalský Key Plastics Slovakia, s.r.o., Dolný Kubín, vyrábajúci výlisky a odliatky z plastov pre automobilový priemysel a ďalšie. Na výrobu plastov sa špecializuje Plastika Nitra, a.s., zameraná na výrobu rúr. V súčasnom období posilňuje svoju orientáciu pre automobilový priemysel. Plastika spracováva aj odpadové plasty, z ktorých vytvára i vstupný granulát. Na východnom Slovensku významným výrobcom plastov je LPH, s.r.o., Vranov n/T. Orientuje na výrobu presných, technických výliskov z plastov pre výrobcov bielej techniky, najmä pre Whirlpool Slovakia, pre ktorý v Poprade postavil pobočný závod. Svoje výrobky dodáva aj závodu Embraco v Spišskej Novej Vsi, spoločnosti Hella Slovakia Signal-Lightings Bánovce nad Bebravou a ContiTech Vibration Control Dolné Vestenice. Pre producenta kompresorov, spišskonovoveské Embraco Slovakia, ale aj pre automobilový priemysel a ďalších odberateľov produkuje plastové komponenty firma CRW Plasticos, s.r.o., Spišská Nová Ves. Okrem automobilového priemyslu druhým veľkým magnetom priťahovania zahraničného kapitálu je elektrotechnický priemysel, reprezentovaný najmä kórejskými firmami Samsung a Sony na výrobu LCD televízorov. Práve výroba LCD televízorov priťahuje široké spektrum dodávateľov plastov najmä z Ázie. Priami dodávatelia, ktorí prichádzajú v tesnom závese s firmami, sa lokalizujú v priestoroch ich najbližšieho zázemia, najčastejšie v priemyselných parkoch. Výrobe plastových výliskov sa venuje japonská spoločnosť Mitsubishi Plastic, s.r.o., Nitra ktorá je zameraná na plastové výlisky pre LCD televízory. V Nitre, ktorá sa stáva okrem centra elektrotechnického priemyslu aj centrom výroby plastických hmôt, sídlia i ďalšie spoločnosti, svojou výrobou naviazané na Sony, ako napr. Ryoka Global Európe je európskou divíziou japonskej skupiny, ktorá dodáva pre Sony plastové a kovové komponenty pre LCD televízory, Daidong Slovakia, kórejská firma zameraná na výrobou plastových skeletov. Na boom vo výrobe LCD televízorov reagujú i ďalší výrobcia a subdodávatelia plastov, ktorí sa umiestňujú v rôznych oblastiach Slovenska i v oblastiach, kde táto výroba nemá tradíciu. Napr. v Šuranoch lokalizovali svoju výrobu dvaja juhokórejskí subdodávatelia Samsungu a Sony, ktorí vyrábajú plastové dielce na obrazovky a počítačové klávesnice Sehwa, s.r.o., Slovensko a Bang Joo Electronics Slovakia, spol. s.r.o., ktorá vyrába plastové DVD rámy. Iný charakter výroby plastov je v Europacku, a.s., Dunajská Streda, ktorý realizuje výrobu plastických obalov pre potravinárske účely. Stavebný boom umožnil rozvoj plastov pre stavebníctvo. Výrobcov najmä plastových okien na území Slovenska je niekoľko. Patrí k ním napr. Noves, s.r.o., Spišská Nová Ves, SLOVAKTUAL, s.r.o., Pravenec. Gumárenská výroba Dynamický vývoj okrem výroby plastov má aj gumárenská výroba, ktorej rast je podporený najmä rozvojom automobilového priemyslu. Centrami gumárenstva sú Puchov a Dolné Vestenice. Lídrom odvetvia je skupina Matador, a.s., Puchov. Svojou tradičnou značkou Matador, používanou od roku 1905, je známy nielen na domácich, ale hlavne na zahraničných trhoch. Je zameraný na výrobu autoplášťov a iných gumárenských výrobkov. Tak ako iné veľké podniky, aj Matador je prepojený so zahraničným kapitálom. Spoločným podnikom s nemeckým koncernom Continental AG je spoločnosť Continental Matador Rubber s.r.o., Puchov, ktorá je zameraná 257 5 HOSPODÁRSTVO na gumárenskú výrobu osobných radiálnych pneumatík, ľahkých nákladných pneumatík a Off road 4x4, SUV pneumatík. Spoločným podnikom týchto dvoch spoločností je aj najväčší výrobcom nákladných pneumatík v strednej Európe Matador Truck Tires, s.r.o., Puchov. Jeho produkcia nákladných radiálnych plášťov smeruje do spoločnosti ako napr. IVECO, VOLVO, SCANIA, MAN, RENAULT a DAF. Skupina Matador vytvorila spoločné podniky i v Rusku (Matador Omskšina) a v Etiópii, kde presunula značnú časť výroby plášťov menších rozmerov. V materskom závode v Púchove je nahradzovaná výrobou plášťov pre terénne automobily a ľahké nákladné autá. V Addis Abebe výroba je zameraná na produkciu aj diagonálnych a radiálnych autoplášťov pre africký trh. Súčasťou koncernu Continental AG je aj gumárenská výroba v Dolných Vesteniciach. Spoločnosť ContiTech Vibration Control Slovakia, s.r.o., sa tu zaoberá výrobou gumových a gumo-kovových výrobkov pre priemysel, pružiacich elementov pre automobilový priemysel (napr. pre automobilky Opel, Ford či Volkswagen) a gumových výrobkov do brzdových a riadiacich systémov. Výrobný závod okrem Dolných Veštenie je i v Partizánskom. Gumárenskú výrobu druhej firmy s nemeckým kapitálom ContiTech Sealing Systems Slovakia, s.r.o., prevzala medzinárodná spoločnosť SaarGummi Slovakia s.r.o., ktorá sa tiež orientuje na výrobu tesniacich systémov najmä pre zahraničné automobilové závody. Prevádzky má aj v Prievidzi a v Handlovej. Tradícia gumárenského centra výroby je však založená na podniku Vegum, a.s., ktorého základy boli položené pri industrializácií Slovenska vr. 1952. Podnik sa špecializuje na výrobu gumárenských zmesi, výrobkov z vytlačovanej a z lisovacej technickej gumy pre všetky odvetvia priemyslu. Slovensko nieje len významným producentom pneumatík, ale snaží sa o ich spracovanie na výrobu gumového granulátu vo firme V.O.D.S, a.s., Košice v závode v Kechneci, kde sa spracuje ročne cez 18 000 ton opotrebovaných pneumatík, hlavne na vývoz gumového granulátu. K ďalším významným závodom chemického priemyslu patrí Chemolak, a.s., Smolenice zameraný na produkciu náterových hmôt, podobne ako Primalex Slovakia, s.r.o. Dolný Kubín. Spoločnosť DIAKOL STRÁŽSKE, s.r.o., produkuje široký sortiment lepidiel pre použitie v drevospracujúcom priemysle pri výrobe drevotrieskových dosák, preglejok, nábytku, izolačných látok. V Automotive Coatings Services, s.r.o., Bratislava je realizovaná výroba náterových látok, lakov a podobných krycích materiálov pre automobilový priemysel, tlačiarenské farby a tmely. Významnú úlohu v chemickom priemysle má výroba liekov a liečiv. Lídrom farmaceutického priemyslu je Zentiva, a.s., Hlohovec (bývalá Slovakofarma). Dlhodobú tradíciu vo výrobe majú aj farmaceutické závody v Slovenskej Ľupči - Biotika, a.s., a Fermas, s.r.o. patriaci nemeckej firme Degusse AG je výrobcom aminokyselín pre živočíšnu výživu. Výrobou liekov, mastí a injekcií sa zaoberá aj Hoechst - Biotika, s.r.o., Martin, závod litovského producenta liečiv Sanitas. Liečivá pre humánnu a veterinárnu farmáciu vyrába aj Mevak, a.s., Nitra. Špecifické postavenie vo farmaceutickom priemysle má Imuna, a.s. Šarišské Michaľany ako výrobca infúznych roztokov. Kozmetickej výrobe sa venuje talianska firma Safosa v levickom závode DeMielén, s.r.o., ďalej AB Cosmetics, s.r.o., Šamorín a Herba Drug, s.r.o. Smižany. Doplnkovým programom je výroba kozmetiky aj v podniku Zentiva, a.s., Hlohovec a v Palme -Tumys, s.r.o., Bratislava. Výroba produktov na báze želatíny sa realizuje vo firme GeLiMa, a.s., Liptovský Mikuláš. 5.7.8 Výroba ostatných nekovových minerálnych výrobkov Územie Slovenska je bohaté na výskyt surovín vhodných na výrobu stavebných látok. Karpaty poskytujú dostatok lámavého kameňa na stavebné účely. Vznik cementárni v Rohožníku, Hornom Sŕní, Lietavskej Lúčke, Varíne, Bystrom, Turni nad Bodvou a Banskej Bystrici (t.č. bez výroby) podmienil výskyt vápencov a slieňov. Neogénne íly a spraše v nížinách a kotlinách tradične slúžia na výrobu tehál, strešných krytín a iných stavebných prefabrikátov. Lučenec a Michalovce sú známe výrobou stavebnej keramiky. Magnezit, ktorý sa väčšinou využíva v hutníctve, sa viaže na bohaté ložiská tohto nerastu v Slovenskom rudohorí. Spracúvajú ho magnezitové závody v Lovinobani, Hnúšti, Jelšave a Lubeníku. Umiestnenie všetkých prevádzok na výrobu stavebných materiálov je prakticky pri zdrojoch surovín. Stavebný boom na Slovensku sa odrazil najmä v rozvoji priemyslu stavebných látok. Na zamestnanosti priemyslu sa podieľa 4,65 %, na tržbách z priamej činnosti priemyslu 3,13 %. Nosným odborom je cementárenský priemysel, založený hlavne na štyroch podnikoch so zahraničným kapitálom - Holcim, a.s., Rohožník (súčasť rovnomenného švajčiarskeho koncernu), 258 5 HOSPODÁRSTVO VSH Turňa (súčasť nemeckej skupiny Muška), Považská cementáreň (bavorská stavebná spoločnosť Berger Holding) v Ladcoch, Cemmac Horné Smie (súčasť rakúskej betonárskej skupiny Asamer and Hufnagl Gruppe). Lídrom odvetvia je Holcim, a.s., Rohožník (tab. 76). Špecifický je výrobou bieleho cementu vo výrobnom programe, ďalej betónu a transportovaného betónu a kameniva. Lokalizáciu najväčších výrobcov stavebných materiálov znázorňuje (mapa 42). Na trhu cementu, kameniva a betónu západného Slovenska významné postavenie má i Cemmac, a.s., Horné Srnie, ktorého história siaha až ku koncu 18 stor., keď taliansky podnikateľ Giovanni Batista Pisetta založil v miestach terajšej cementárne vápencový lom, z ktorého dodával vápencové kvádre na stavbu železníc. Dnes sa podnik špecializuje na výrobu portlandského cementu. Z väčších výrobcov cementu je v rukách domácich majiteľov iba Považská cementáreň, a.s., Ladce, aj tá má však francúzskeho minoritného akcionára Lafarge. Cement je produkt, ktorý sa z hľadiska prepravných nákladov oplatí dovážať zhruba do 200 km vzdialenosti. Výnimku tvorí biely cement v Holcime, ktorého nákladná výroba v Európe nie je veľmi rozšírená. Tabuľka 76: Najväčší výrobcovia stavebných materiálov v SR (r. 2006) Spoločnosť Tržby (v tis. Sk) Zmena (%) 1. Holcim (Slovensko), a.s., Rohožník 3 974 742 2,9 2. Východoslovenské stavebné hmoty, a.s., Turňa nad Bodvou 2 276 984 26,3 3. Slovenské magnezitové závody, a.s., Jelšava 2 230 813 2,2 4. Považská cementáreň, a.s., Ladce 1 914512 6,2 5. Baumit, s.r.o., Bratislava 1 804 078 10,9 6. Wienerberger - Slovenské tehelne, s.r.o., Zlaté Moravce 1 753 661 56,4 7. Slovmag, a.s., Lubeník 1 437 500 17,5 8. Cemmac, a.s., Horné Srnie 1 347 001 9,4 9. Xella Slovensko, s.r.o., Šaštín - Stráže 1 257 346 39,2 10. Zapa beton SK, s.r.o., Bratislava 1 057186 27,2 11. Premac, s.r.o., Bratislava 1 009 008 3,6 12. Slovaktual, s.r.o., Pravenec 963 625 18,6 13. Porfix - pórobetón, a.s., Zemianske Kostoľany 824 153 15,0 14. TBG Doprastav, a.s., Bratislava 822 250 36,2 15. Bramac - strešné systémy, s.r.o., Ivanka pri Nitre 806 298 16,2 16. Refrako, s.r.o., Košice 753 136 17,9 17. Icopal, a.s., Štúrovo 729 000 -5,7 18. Dolvap, s.r.o., Varín 689 927 10,4 19. Fenestra SK, s.r.o., Zlaté Moravce 638 065 -7,1 20. Calmit, s.r.o., Bratislava 617 142 -2,4 21. Prefa, s.r.o., Sučany 573 013 15,4 22. Incon, s.r.o., Prievidza 518 621 -4,3 23. Váhostav-SK-Prefa, s.r.o., Horný Hričov 421 462 -12,0 24. Polyform, s.r.o., Podolínec2 420 390 n 25. Ipeľské tehelne, a.s., Lučenec 334 404 53,1 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007 259 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 42: Najväčší výrobcovia stavebných materiálov v SR (r. 2006) Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 Na východnom Slovensku sú lídrom výroby cementu a betónu Východoslovenské stavebné hmoty (VSH), a.s., Turňa nad Bodvou (93,5 % vlastníkom je nemeckým koncernom MF Beteiligungs Raubling). Betón sa v závislosti od typu dá dodávať len do vzdialenosti 20 až 30 kilometrov. V blízkosti druhého najväčšieho mesta na Slovensku majú VSH umiestnené dve betonárne. Ďalšie sú v Michalovciach, Poprade, Strážskom, Prešove a v Bardejove. Okrem toho spoločnosť vlastní mobilnú betonáreň v Oravskom Podzámku, ktorej využitie je pri výstavbe väčších investičných celkov. Mobilná betonáreň je pre prevádzkovateľa efektívna len vtedy, keď na jednom mieste dokáže byť dva až tri roky. VSH dokážu ročne vyrobiť 140 -150 tisíc kubických metrov betónu. Významnými výrobcami betónu ako Holcim, Rohožník, Zapa betón Sk, Bratislava sú aj stavebné podniky ako TBG Doprastav, Bratislava, ktoré neustále rozširujú a upravujú sieť svojich betonárni v závislosti od požiadaviek trhu. Významným producentom betónových zmesí je Zapa betón SK, s.r.o., Bratislava a Premac, s.r.o. Bratislava z írskeho holdingu CRH, ktorý okrem betónových dlaždíc vyrába aj debniace tvárnice ako i diaľničný a železničný výrobný sortiment. Transportný betón vyrába aj Alas Slovakia, ktorého súčasťou je aj cementáreň v Hornom Srní. Spoločnosť Zeocem, a.s., Bystré z výroby cementu prechádza na výrobu zeolitových výrobkov, využiteľných hlavne ako plnivo pre gumárenský priemysel a papierenský priemysel, ako prísada pre výrobu ľahkých stavebných a izolačných hmôt a puzolánových cementov. V lome Nižný Hrabovec, kde sú prevádzkové objekty, na drviči sa drvia aj zeolitové tufy z nového ložiska Pusté Čemerné. Vápenky svoje vápenné, vápencové a dolomitové produkty dodávajú nielen na stavebné účely, sklársky priemysel, ale sú aj významnými partnermi hutníckych podnikov, kde vápno využívajú pri výrobe surového železa a ocele. Vo výrobe vápna má dominantné postavenie belgická spoločnosť Carmeuse Slovakia, s.r.o., Košice. Dodáva vápno i pre U.S. Steel. Železiarne Podbrezová získavajú vápno od spoločnosti Calmit, s.r.o., Bratislava, ktorá má dvojšachtovú pec na výrobu vápna v Tisovci. Pre potreby železiarní v Třinci dodáva vápno od roku 1925 vápenka a lom Dolvap, s.r.o., Varín. Výrobu vápna a mletých vápencov realizuje aj spoločnosť Calmit, s.r.o., Bratislava, s holandským kapitálom spoločnosti Doninvest International B.V., ktorú tvoria tri výrobné závody -vápenka v Margecanoch a v Tisovci a kameňolom a vápenka v Žiranoch. Významným výrobcom vápna sú aj Cementárne, a.s., Lietavská Lúčka, ktorá prešla z výroby cementu na produkciu mletého vápenca, ktorou v súčasnosti pokrýva takmer 60 % slovenského trhu. 260 5 HOSPODÁRSTVO Lídrom vo výrobe suchých omietkových zmesí je Baumit, ktorý je súčasťou rakúskeho holdingu Smidt Industrie Holding, má dva závody - v Rohožníku a v Lietavskej Lúčke. Výrobcom omietkových zmesí je aj ďalší rakúsky koncern Saint Gobain, ktorý od roku 2008 viaceré firmy spojil do jednej v Saint Gobain Construction Products so sídlom v Bratislave. Lídrom výroby tehál na území Slovenska je Wienerberger Slovenské tehelne, s.r.o. Zlaté Moravce, vyrábajúci pod značkou Porotherm. Svoju aktivitu rozšíril i na severné Slovensko odkúpením tehelne Žilina v Ružomberku a v Martine s cieľom získať poľské trhy. Výrobu tehál realizuje aj v Bolerázi. Pálené tehly vyrábajú aj Pezinské tehelne, a.s., a Ipeľské tehelne, a.s., Lučenec. K nekovovým minerálnym výrobkom patrí aj výroba dlažieb, krytiny a ďalších prefabrikátov. Výrobcom betónovej dlažby je Semmelrock Stein + Design Dlažby, s.r.o., Sereď (dcérska firma Wienerbergeru). Pod starou značkou Novoker trh zásobuje dlažbou rovnomenný podnik v Lučenci. Trh na východnom Slovensku zásobuje Kerko, a.s., Košice. Výrobcom strešných betónových krytín je Bramac - Ivanka pri Nitre s celoslovenskou pôsobnosťou. V Nitrianskom Právne sa nachádza výrobca strešných krytín z pálenej hliny Tondach. Drevené, plechové a asfaltové krytiny dodáva na trh JCP Izolácie, a.s., Štúrovo, patriace dánskym investorom. Na báze surovín Romberger, s.r.o. realizuje výrobu prefabrikovaných domov v Lučenci. Jedným z materiálov, ktorý firma používa, je siopor ako nový keramický tepelný izolačný materiál. Jeho výrobcom je podnik Sio Tech Technologie, s.r.o., v Lučenci s rakúskym zahraničným kapitálom. Keramické technické izolátory vyrába aj Ceram Čab, a.s., v okrese Nitra. Najväčším výrobcom pórobetónových výrobkov vo forme panelov a tvárnic, je Xella Slovensko, spol. s r. o., Šaštín-Stráže, ktorý má svoju výrobnú prevádzku v Zemianskych Kostoľanoch. Tu sa nachádza aj ďalšia firma podobnej výroby - Porfix Pórobetón, a.s. Zemianske Kostoľany Sklársky priemysel Viac ako 650 - ročnú históriu na Slovensku má výroba skla. Sklárne vznikli na báze výskytu domácich surovín. Po druhej svetovej vojne zostalo len niekoľko sklární napr. v Utekáči, Lednických Rovniach, Nemšovej, Katarínskej Huti, Málinci, Zlatne a Novej Bani so zastaraným výrobným zariadením, nízkou technickou úrovňou, výrobou a ekonomickou efektívnosťou. Obnova sklárskeho priemyslu sa realizovala v povojnových rokoch 1960 - 1969. V tomto období boli vybudované nové sklárne Bratislava - Dúbravka (technické sklo), Trnava (sklené vlákna), Poltár (úžitkové sklo). Zmodernizovali sa a zrekonštruovali sklárne v Nemšovej, Lednických Rovniach (tab. 77). Transformácia priemyslu po roku 1989 priniesla do podnikov zahraničný kapitál, ktorý modernizoval sklárske podniky. Lokalizáciu najvýznamnejších sklárskych podnikov znázorňuje mapa 43. Tabuľka 77. Najvýznamnejšie podniky sklárskeho priemyslu SR v roku 2006 (konsolidované údaje) Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 1. Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava 4 291 324 2. Rona, a.s., Lednické Rovné 1 730 619 3. Vetropack, s.r.o., Nemšová 1 554 891 4. Slovglass, a.s., Poltár 952 899 5. Nitrasklo, a.s., Nitra 424 315 6. Medical Glass, a.s., Bratislava 246 707 1 Konsolidované údaje nedostupné, uvedené sú individuálne Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007 Na Slovensku sa aj napriek konkurencii stále drží tradícia výroby krištáľu. Jeho výrobcom je Crystal Bela z Valaskej Belej, ktorý rozvíja i ručnú sklársku výrobu. Crystal Bela kúpil i poltárske sklárne Slovglass, ktoré vyrábajú úžitkové sklo z olovnatého a sodnodraselného krištáľu v Poltári. Výroba je ručná, poloautomatická a strojná. Výrobky sú zušľachťované brúsením, leštením, maľovaním, laserom, sieťotlačou a ďalšími technikami, ako aj ich kombináciami. Podnik až 95 % produkcie vyváža pre náročných zákazníkov do Japonska, Nórska, Talianska, Nemecka a presadzuje sa i na arabských trhoch. Vo výrobe úžitkového skla má významné postavenie aj sklársky podnik Vetropack, s.r.o., Nemšová (ktorý vr. 2001 prevzal Skloobal Nemšová), so 261 5 HOSPODÁRSTVO švajčiarskou kapitálovou spoluúčasťou, so zameraním na produkciu obalového skla. Spoločnosť Vetropack Nemšová, vyrába sklenené obaly na nápoje a pre potravinársky priemysel (napr. fľaše pre pivovary Topvar, spoločnosť Budiš a iné). Vytvárajú vlastné modely fliaš, ktorými sa slovenskí výrobcovia presadzujú v silnej konkurencii dovozových výrobkov na domácom trhu. Vyrába okolo 200 druhov sklených obalov. Medzi najvýznamnejšie jej exportné trhy patria trhy východnej Európy, ako Maďarsko, Poľsko a Rusko. Významným výrobcom úžitkového a olovnatého skla je i Rona, a.s., Lednické Rovne Mapa 43: Najväčšie podniky sklárskeho priemyslu v SR (r. 2006)_ Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 Centrom výroby iného typu úžitkového skla sú i Medzilaborce. Sklársky závod tu vznikol v r. 1970 ako jeden zo závodov Jabloneckých sklární v Čechách. Bol zameraný za využitie pracovnej sily žien na brúsenie skla a výrobu lustrových zvesov. V transformačnom období tu vznikli menšie firmy, ktoré sa začali venovať výrobe štrasových šatónov, strojom brúsených sklenených komponentov, z ktorých sa vyrába bižutéria. Dnes sa v Medzilaborciach a v okolí zamestnáva touto výrobou v piatich firmách okolo 1600 ľudí. Najvýznamnejšia z nich je spoločnosť Glass LPS, v ktorej sa vyrábajú celé krištáľové lustre. Ich vývoz smeruje hlavne do Ruska. Na ručnej práci bola založená i výroba sklenenej bižutérie v PRECIOSA - INTERNATIONAL spol. s r.o., Tlmače, ktorá v roku 2008 bola zrušená. Firma vyrábala i rôzne druhy svietidiel pre domácnosti, spoločenské, administratívne a priemyselné objekty. V sklárskom priemysle rozvoj nastáva najmä v odvetví technického skla, do ktorého vstúpili zahraniční investori. Na výrobné tradície Skloplastu Trnava nadviazal americký koncern Johns Manville Slovakia, a.s., zameraný na produkciu sklenených vlákien. V Trnave tak vyrástla jedna z najsilnejších firiem na výrobu bezalkalického hlinito-borito-kremičitého skla. Výroba sklenených textílií je realizovaná v podniku Omfa, s.r.o., v Drahovciach (okr. Piešťany). Pre automobilový priemysel vyrába sklolaminát na výstuže autosúčiastok, vrtúľ pre veterné elektrárne alebo pre športové potreby. Sklotextílie produkuje aj ďalší výrobca na východnom Slovensku - Sklotex, a.s. Revúca. Tradičná výroba technického skla je aj na strednom Pohroní. Izolačné sklo (výroba tepelných, akustických a protipožiarnych izolácií) z minerálnej vlny sa vyrába v spoločnom podniku s rakúskym a slovinským kapitálom Izomat, a.s., Nová Baňa, ktorý svoju produkciu vyváža do 21 štátov. Medzi výrobcov so zahraničnou účasťou patrí aj bratislavský podnik Technické sklo, a.s. s pomerne širokou výrobou, produkuje sklenené komponenty pre výrobcov svetelných zdrojov, keramiky, automobilov, ťažkej mechaniky, ale aj farmaceutický priemysel. Medical Glass a.s. Bratislava sa špecializuje na výrobu sklenených ampuliek a liekoviek, ktorými zásobuje farmaceutické spoločnosti celej Európy. 262 5 HOSPODÁRSTVO Rozvíjajúci sa automobilový priemysel si postupne vyžaduje rozšírenie výroby autoskiel napr. v Euroglass Slovakia, s.r.o., v priemyselno-technologickom parku na Záhorí. 5.7.9 Výroba kovov a kovových výrobkov V priemysle tvorí ich podiel až 13,01 % (r. 2006) z celkového priemerného počtu zamestnancov v priemysle a z tržieb priemyselnej činnosti dosahuje 13,65 %. Odvetvie výroby kovov a kovových výrobkov patrí medzi najväčších zamestnávateľov na Slovensku. Je popri automobilovej výrobe a elektrotechnike tretím pilierom slovenského priemyslu. Rozvoj hospodárstva v štátoch Európskej únie a najmä vývoj v automobilovom priemysle, strojárstve a stavebníctve na Slovensku, hutníctvu zaručil dostatok odberných kapacít a zvýšený predaj výrobkov, čo sa odrazilo v rastúcej výrobe. Hutníctvo je tvorené odvetviami zaoberajúcimi sa najmä spracovaním železa, ocele - hutníctvo železa (čierna metalurgia) a spracovaním hliníka, medi... - hutníctvo farebných kovov (farebná metalurgia). K najvýznamnejším firmám hutníctva patria U.S. Steel Košice, Železiarne Podbrezová a Slovalco Žiar nad Hronom. Čierna metalurgia Výroba železa a ocele je koncentrovaná do niekoľkých veľkých podnikov. Najväčším z nich je hutnícky kombinát United States Steel (U.S. Steel) v Košiciach. Výroba železa, ocele a plochých valcovaných výrobkov za studena aj za horúca je založená na dovoze železnej rudy po širokorozchodnej železnici z oblasti Krivoj Rogu na Ukrajine až do podniku. Zdrojom koksovateľného uhlia sú Ostravsko-karvinské doly na severnej Morave. Z domácich surovín využíva najmä magnezit pre výrobu žiaruvzdorných magnezitových materiálov v závode na výrobu hutnej keramiky Refrako, s.r.o., Košice (samotky) a vápenec zo Slovenského krasu. Hutnícky gigant U.S. Steel, s.r.o., (najväčší zamestnávateľ priemyslu poskytoval 13 342 pracovných príležitostí v roku 2007), Košice vznikol zčásti z VSŽ vstupom amerického kapitálu v roku 2000. Predstavuje podnik s úplným výrobným cyklom. Je dodávateľom plechov pre viaceré strojárenské podniky v Európy. Plechmi zabezpečuje rýchlo rastúcu výrobu automobilov ako i výrobu v elektrotechnickom priemysle, kde je tiež významným dodávateľom plechov napr. výrobcom motorov či transformátorov pre strednú Európu. Plechy z U.S. Steel v Košiciach využívajú i v lodnom priemysle Slovenské lodenice v Komárne, ale i v potravinárskom priemysle, kde sa vyžívajú z nich vyrobené plechovky na konzervy. VSŽ vznikli v rámci industrializácie východného Slovenska na ploche viac ako 800 ha. V roku 1965 bola zapálená prvá vysoká pec, spustená výroba v teplej valcovni i v koksovni. V nasledujúcom roku sa v kyslíkových konvertoroch začína taviť oceľ a postupne sú uvedené do činnosti ďalšie prevádzky pre uzavretý metalurgický cyklus. Na boom automobilového priemyslu Slovenska U.S. Steel reaguje výrobou pozinkovaných plechov, ktorými zásobuje závody PSA Peugeot Citroen v Trnave a Kia Motors v Tepličke pri Žiline. Na báze tejto výroby U.S. Steel pritiahol do Košíc aj novú hutnícku firmu Mazak Slovakia, s.r.o., ktorá sa orientuje na zinkové zliatiny. Pre potreby U.S. Steel pracuje aj zlieváreň Foundry, s.r.o., Košice. I keď U.S. Steel realizuje rôzne opatrenia na ochranu životného prostredia, je i dnes najväčším producentom skleníkových plynov na Slovensku. Na východnom Slovensku sú menšie oceliarne aj v Prakovciach. Prakovská oceliarska spoločnosť, s.r.o., nadviazala na dlhodobú metalurgickú výrobu, ktorá sa v Prakovciach datuje od roku 1760. Záujem o hutnícke výrobky viedol k vzniku novej zlievárenskej výroby. Menšie oceliarne zamerané na produkciu stavebnej ocele sa lokalizujú v Strážskom a v Mokrancoch. Oceliareň Slovakia Steel Mills v Strážskom sa lokalizuje v hnedom parku Chemka Strážke a firma SSIM v Mokrancoch na zelenej lúke na ploche 40 hektárov. Minioceliarne sú vybavené elektrickými a panvovými pecami a válcovnou, ktoré nemajú negatívny vplyv na životné prostredie. Každá z nich má ročnú kapacitu výroby ocele 5000 ton. Finálnym produktom firiem je valcovaný drôt a tyčová oceľ, spracovávané zo železného šrotu, pre stavebníctvo veľkých zahraničných odberateľov. V súčasnosti sa takéto komodity na Slovensku nevyrábajú a v rádiuse do 500 kilometrov nemajú ani priameho konkurenta. Najväčšie podniky hutníctva a hutníckej druhovýroby v SR zobrazuje tab. 78 a mapa 44. 263 5 HOSPODÁRSTVO Tabuľka 78: Najväčšie druhovýroby v SR (r. 2006) podniky hutníctva a hutníckej Tradíciu v metalurgii železa má Horehronské Podolie. Už v roku 1840 vznikli v Podbrezovej železiarne na výrobu koľajníc. Dnes sú prosperujúcim podnikom s uzavretým výrobným cyklom. Na výrobu ocele používajú takmer 100-percentnú vsádzku - železný šrot. V Podbrezovej sa denne spracuje v priemere tisíc ton železného šrotu. Pre svoju potrebu vybudovali v Hliníku nad Hronom závod na spracovanie starých áut a kovových odpadov. Železiarne sa špecializujú na výrobu valcovaného materiálu ťahaného za studena. Ich výrobný program sa vstupom automobilového priemyslu obohatil o výrobu bezšvíkových zvarovaných rúr malých priemerov, ktoré sa využívajú i v energetike, potravinárskom priemysle, stavebníctve a v ťažkom strojárenstve. Železiarne, ktoré sú dodávateľom hutníckych výrobkov slovenských strojárskych firiem, na trh Európskej únie vyvážajú takmer 90 % produkcie. Patria k podnikom, ktoré vyvážajú kapitál do zahraničia a revitalizovaliy napr. české podniky Tažírny Trub Svinov, Žďas a Těžké Strojírenství v Plzni. Výhodnú polohu medzi veľkými oceliarňami Slovenska, Česka, Poľska a Maďarska majú Oravské ferozliatinové závody (OFZ), a.s., Istebné. Ferozliatiny sa využívajú ako zušľachťovacie prísady pri výrobe ocele. Podnik vyrába ferozliatiny na báze feromangánu, feromangánového silikonu a ferosilícia v šiestich taviacich peciach v závode v obci Široká (kde bola presťahovaná výroba z Istebného), ktorý má ročnú kapacitu cca 150 - tisíc ton. V roku 2008 sa OFZ, a.s., Istebné pre svoju polohu ako i blízkosť ďalšieho závodu ArcelorMittal v Ostrave stali súčasťou tohto nadnárodného oceliarskeho koncernu. Na základe rozvoja automobilového priemyslu vznikajú nové hutnícke výroby mimo tradičných centier hutníctva. Jednou z nich je i výroba v ďalšom podniku tohto koncernu Arcelor Slovakia SSC, s.r.o., v Senici, zameraná na strihanie, ohýbanie a ďalšie mechanické spracovanie oceľových zvitkov. Ročne môže spracovať 35 - tisíc ton trapézových plechov určených pre rôznych externých odberateľov, najmä pre stredoeurópskych výrobcov áut, ako napr. pre automobilky Volkswagen, PSA Peugeot Citroen, ale i Nissan Motor Renault, autosúčiastok a bielej techniky. Nemecká skupina Ribe k.s. založila svoj závod na zelenej lúke v Nitre. Do Nitry bola najprv presunutá sústružnícka výroba náročná na prácu, neskôr aj náročné technológie na výrobu presných atypických skrutiek. Materiál firma dováža z Nemecka, resp. Rakúska. Takmer celá produkcia firmy sa exportuje. Potreba kaliacej prevádzky viedla k založeniu sesterskej firmy Ribe Metalurgia, k.s., v Dubnici nad Váhom. Chemicko-tepelným spracovaním sa vyrába široký sortiment výrobkov nielen pre skupinu Ribe, ale aj pre externých odberateľov. K tradičným centrám druhovýroby hutníctva železa patrí Hlohovec známy výrobou oceľových drôtov a kordov v bývalej Drôtovni Hlohovec, ktorej výrobu dnes prezentuje závod belgickej spoločnosti Bekaert Slovakia, s.r.o., Hlohovec. Tradičným výrobcom skrutiek na Slovensku je Skrutkáreň - Exim, a.s., Stará Ľubovňa a PFS, a.s., Brezová pod Bradlom. Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 1. U.S. Steel Košice, s.r.o., Košice 107 622 933 2. Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 15 506 739 3. Slovalco, a.s., Ziar nad Hronom 14 229 613 4. Kovohuty, a.s., Krompachy 1 4 364 971 5. Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec 4 311 590 6. OFZ, a.s., Istebné 2 3 549 645 7. Sapa Profily, a.s., Ziar nad Hronom 3 1 986 712 8. Rautenbach Slovakia, s.r.o., Ziar nad Hronom 1 699 850 9. Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica 4 1 522 830 10. ZSNP, a.s., Ziar nad Hronom 2,5 1 426 254 11. Confal, a.s., Slovenská Ľupča 1 232 868 12. Kovostroj, s.r.o., Dobšiná 1 173 877 13. Med' Povrly Slovakia, a.s., Považská Bystrica 1 041 748 14. Eurocast Košice, s.r.o., Košice 634 422 15. Llemi Slovakia, s.r.o., Zalobín 604 203 16. Schule Slovakia, s.r.o., Poprad 507 858 17. Strip, a.s., Košice 491 058 18. Zlieváreň Trnava, s.r.o., Trnava 458 034 19. Zlieváreň SEZ Krompachy, a.s., Krompachy 254 736 20. Bohuš, s.r.o., Hronec 217 248 21. Retic, s.r.o., Nové Sady 197 242 22. Zlieváreň Svit, a.s., Svit 154 505 23. Hobes Slovakia, s.r.o., Trebišov 147 570 24. Nová Zlievárenská Spoločnosť, s.r.o., Martin 127 363 25. Prakovská oceliarska spoločnosť, s.r.o., Prakovce 117 647 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyse, 2007 264 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 44: Najväčšie podniky hutníctva a hutníckej druhovýroby v SR (r. 2006) Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyse, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 Farebná metalurgia Okrem čiernej metalurgie je na Slovensku rozvinutá i farebná metalurgia, v ktorej sa nadviazalo na bohatú tradíciu spracovania drahých a farebných kovov. Na výrobu elektrolytickej medi a mangánu sa orientuje podnik Kovohuty v Krompachoch, ktorý je založený na rakúskom kapitále spoločnosti Montanwerke Bhxlegg, ktorá oživila tradičnú výrobu medeného drôtu a technicky čistej medi. Jej rozšírenie výroby umožní výstavba anódovej pece a lepšie zhodnocovanie medeného odpadu, ako i investície do elektrolýzy medi či do hydrometalurgického spracovania odpadov z rafinácie. Nerentabilná a ekologicky neúnosná prevádzka Niklovej huty v Seredi, ktorá bola založená na dovoze albánskej rudy v období industrializácie Slovenska, bola v 90. rokoch 20. storočia zatvorená. Jej odpad skladovaný na haldách sa len veľmi pomaly neperiodicky spracováva a tým i likviduje. Významné postavenie v hutníctve farebných kovov má aj výroba hliníka a výrobkov z hliníka. Na Slovensku bol hliník prvýkrát vyrobený v roku 1953 v závode SNP v Žiari nad Hronom na báze dovážaného bauxitu zo susedného Maďarska, blízkeho energetického zdroja (elektráreň Nováky) a vody (rieka Hron). Pozitívny vývoj v zamestnanosti v Žiarskej kotline však sprevádzali výrazné environmentálne negatívne vplyvy, najmä vysoké emisie flóru. Znečistené životné prostredie sa odrazilo vo zvýšenej chorobnosti detí ako i v úhyne včiel. Reštrukturalizáciou výroby a vstupom silného zahraničného investora (Norsk Hydro Aluminium) sa odčlenila kľúčová výroba hliníka a vzniklo Slovalco, a.s. Výroba hliníka novou technológiou na báze oxidu hlinitého, ktorá bola spustená v r. 1995, prebieha v uzavretých elektrolyzéroch, čo umožnilo výrazné zníženie emisií. V súčasnosti sa v Žiarskej kotline vyrobí 2,5 násobne viac hliníka ako pred 10 rokmi, zaťaženie znečistenia sa však znížilo niekoľkonásobne. Odčlenením jednotlivých výrob a vznikom viacerých samostatných subjektov sa posilnila pozícia Žiaru nad Hronom ako centra farebnej metalurgie v strednej Európe. Napr. SAPA AB Profily, a.s., Žiar nad Hronom (bývalý Alufinal), ako súčasť švédskeho koncernu - tretieho najväčšieho svetového výrobcu hliníkových profilov, sa orientuje na výrobu hliníkových lisovaných profilov. Hliníkové odliatky produkuje zlieváreň Rautenbach Slovensko, s.r.o., Žiar nad Hronom, ktorá svoje výrobky exportuje hlavne do Nemecka (76 %), Maďarska (23 %) a Francúzska (1 %). Druhovýrobou hliníka sa zaoberá materská firma ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom, vyrábajúca hliníkové odliatky. Spracovaniu hliníkového odpadu sa 265 5 HOSPODÁRSTVO venuje spoločnosť Confal, a.s., v Slovenskej Ľupči, ktorá vyrába, okrem klasických zliatin aj technologický náročné Al zliatiny pre zlievárenské firmy v Európe. CMF Slovakia, s.r.o., s holandským kapitálom, zaoberajúca sa výrobou špeciálnych plechov, tvarovaním hliníka a ocele, najmä pre potreby automobilového priemyslu a dopravy lokalizovala svoj závod do územia s dostatkom pracovných síl a tradíciou strojárstva a hutníctva v Rožňave. K farebnému hutníctvu patria i menšie firmy lokalizované vo viacerých mestách ako napr. Medeko Cast, s.r.o., Považská Bystrica, ktorý sa orientuje na zlievanie medi a hliníka a výrobu presných odliatkov z farebných kovov a ocelí. Patrí k mladším výrobniam zlievárenských produktov, ktoré vznikli v transformačnom období v roku 1994 a úzko nadväzuje na rozvíjajúce sa strojárstvo a automobilovú výrobu. Aj významné strojárenské podniky majú vlastnú časť hutníckej výroby. Napr. VSS Trading, a.s., v Košiciach, je zameraná na výrobu špeciálnych vozidiel, má zlieváreň na produkciu sivej a tvárnej liatiny. Časť hutníckej výroby majú i ďalšie podniky, ako Kovostroj, spol. s r.o. Dobšina, KLF - Kováčňa, a.s., Kysucké Nové Mesto a iné. 0 tom, že je záujem o hutnícku výrobu na Slovensku, svedčí i vznik nového závodu na spracovanie hutníckeho materiálu v Krakovanoch švajčiarskou spoločnosťou Stúrm AG, ktorá je významným výrobcom pre oceliarsky, kovospracujúci a stavebný priemysel. 5.7.10 Výroba dopravných prostriedkov, výroba strojov a zariadení Strojárenský priemysel na Slovensku prešiel špecifickým vývojom. Hoci prvé strojárenské podniky začali vznikať začiatkom 19. storočia, svoj najväčší rozmach zaznamenali po 2. svetovej vojne. Na báze industrializácie Slovenska dochádzalo k lokalizácii závodov strojárenského priemyslu takmer do každého mesta. Ich veľká koncentrácia bola napr. na strednom Považí (Trenčín, Dubnica nad Váhom, Považská Bystrica, Žilina, Martin), ale aj inde. Strojárenstvo však patrilo k odvetviam, ktoré po roku 1989 prešlo najväčšími reštrukturalizačnými zmenami. Mnohé z predchádzajúcich závodov na výrobu špeciálnej techniky (zbrane) sa pretransformovali na výrobu iných strojárskych výrobkov. Strojárstvo sa na Slovensku rozvíja dynamicky, ale podniky, ktoré nemajú oporu v silných zahraničných investoroch, zápasia s nárastom cien energií, chronickými ťažkosťami pri získavaní úverov za prijateľných podmienok a pod., resp. sa dostávajú do konkurzov a zanikajú. Strojárenský priemysel patrí k odvetviam, ktoré svojím vývojom ovplyvňujú i ďalšie odvetvia, priemyslu. Vyrába výrobné prostriedky pre ne, ako i pre vlastné odvetvie, zabezpečuje mechanizáciu, automatizáciu výroby hospodárstva. Jeho rozsah a technická úroveň sa odráža nielen v raste samého odvetvia ale i celého hospodárstva. Zložitosť a rôznosť jeho výrobkov, ako aj technologických procesov vedie k značnej vnútornej diverzifikácií odvetvia do viacerých pododvetví (subkategórií). Ich vývoj je rôzny, niektoré odvetvia dosahujú prudký rast, iné stagnujú, resp. zaznamenávajú pokles. Výroba strojov a dopravných prostriedkov tvorí spolu približne jednu pätinu tržieb priemyslu z priemyselnej činnosti na Slovensku. V tomto pododvetví je zamestnaných 9,36 % pracovníkov priemyslu Slovenska. Výroba motorových vozidiel a motorov Rozvoj strojárstva v transformačnom období začína vstupom zahraničného kapitálu. Pod jeho vplyvom sa najdynamickejšie začal rozvíjať automobilový priemysel, ktorý je 1 v súčasnosti hybnou silou priemyslu spolu s elektrotechnickým a hutníckym priemyslom. Vstupom veľkoinvestora automobilky Volkswagen (Bratislava) ako i ďalších dvoch PSA Peugeot Citroen (Trnava) a Hyundai/Kia (Žilina), Slovensko vo výrobe automobilov na 1 obyvateľa sa stalo svetovým lídrom vo výrobe áut. Závody vyrobili 105 áut na tisíc obyvateľov pri celkovej produkcii 640 tis. áut (r. 2007). Vývoj výroby automobilov dokumentuje (graf 34). 266 5 HOSPODÁRSTVO Graf 34: Vývoj výroby automobilov na Slovensku v r. 1991 a 2010 2006 100000 Zdroj: Súčasný stav a úlohy ZAP SR v oblasti vzdelávania, recyklácie a leaislatíw. ZAP SR. 2007 Centrá automobilového priemyslu - Bratislava, Trnava a Žilina stali sa významnými pólmi rozvoja Slovenka. Najmä v ich zázemí sa lokalizujú svetoví dodávatelia autokomponentov, ako napr. Johnson Controls, Leoni, Visteon, Tover Automotive a ďalší. Zvyšovaním kvality výroby, zlepšovaním technickej vybavenosti podnikov stále viac sú v automobilovom priemysle využívaní i domáci dodávatelia. Automobilový priemysel viac ako iné odvetvia viaže na seba široké subdodávateľské zázemie, ktoré prekrýva viacero odvetví priemyslu. V automobilkách a ich dodávateľských firmách pracuje spolu okolo 75 tisíc ľudí a podiel tohto odvetvia na priemyselnej produkcii dosahuje okolo 30 % (r. 2007). Rozvojom ich dodávateľskej a subdodávateľskej siete sa podporuje výroba v ďalších podnikoch nielen strojárskeho Graf 35: Vývoj zamestnanosti v automobilovom jriemysle Slovenska v r. 2004 - 2010_ I 2002 I 201 a elektrotechnického priemyslu, ale aj odvetviach chemického, textilného, kožiarskeho priemyslu atď. Podľa predpokladov do roku 2010 by sa mala zdvojnásobiť zamestnanosť v automobilovom priemysle (graf 35). Tradíciu automobilového priemyslu (Bratislavské automobilové závody - BAZ) využila nemecká automobilka Volkswagen, ktorá do Bratislavy prišla vr. 1991. Začínala s výrobou Passat Variant. I keď využila časť priestorov bývalých BAZ, väčšina prevádzok Volkswagenu Slovakia, a.s. bola postavená na „zelenej lúke". Volkswagen Bratislava patrí už viac ako desaťročie na Slovensku medzi najväčších exportérov. Na Slovensku vyrába osobné a úžitkové vozidlá. K modelom patria koncernové značky Audi Q7, Volkswagen Touareg a Volkswagen Polo, Porsche Cayenne. Vývoj základných ukazovateľov Volkswagenu dokumentuje tab. 79. I I I™ Zdroj: Súčasný stav a úlohy ZAP SR v oblasti vzdelávania, recyklácie a legislatívy, ZAP SR, 2007 Tabuľka 79: Vývoj základných ukazovateľov Volkswagen Slovakia a.s. Bratislava (r. 2004 - 2007) rok Produkcia áut v tis. ks Obrat v m Id. Sk Investície v mld. Sk 2004 223,5 173,5 3,7 2005 218,3 156,3 2,4 2006 238,7 195,5 1,2 2007 248,7 193,4 1,6 Zdroj: Hospodárske noviny 11 .-13. apríla 2008 spracované podľa Volkswagen Slovakia Koncern na zvýšený dopyt po aute konkrétnej automobilovej značke reaguje presunom výroby do viacerých podnikov. Napr. veľký dopyt po Škoda Oktavia vedie k výrobe tejto značky okrem Mladej Boleslavi i do Bratislavy. Karosérie pre tento typ vozidla sa budú dovážať z Česka. Na uvoľnenie výrobných kapacít zas výroba VW Pola bola presunutá z bratislavského závodu do závodov v Pamplone v Španielsku a do Bruselu v Belgicku. Tak isto časť výroby súčiastok, najmä prevodoviek, bola presunutá z pobočného závodu v Martine do Bulharska. Druhá automobilka, ktorá sa udomácnila na Slovensku, je PSA Peugeot Citroen. V Trnave vyrába modely značky Peugeot. Závod v plnej prevádzke ročne produkuje okolo 300 000 automobilov. Tretia automobilová veľmoc postavila svoj závod na severnom Slovensku. V Tepličke pri Žiline sa vyrábajú automobily firmy Hyundai/Kia. 267 5 HOSPODÁRSTVO Každý z nich privádza kľúčových dodávateľov, ktorí sa usídľujú v ich tesnom zázemí. Práve na báze úzkych dodávateľských vzťahov vznikli v zázemí automobiliek priemyselné parky, v ktorých sú lokalizovaní najmä primárni dodávatelia automobiliek, napr. pre VW - Johnson Controls International, s.r.o., v Lozorne (výrobca autosedačiek), ako i Sommer Albert System-technik, s.r.o., v Bratislave (výplní dverí), americký Tower Automotive, a.s., v Malackách (výrobca karosárskych dielcov z oceľového plechu) a ďalší. Interiérové výplne do áut Volkswagen Tuareg a Porsche Cayenne dodáva ďalší podnik umiestnený v Lozorne - Lear Corporation Slovakia, s.r.o. Spoločnosť svoje pôsobenie na území Slovenska rozšírila o nový závod Corporation Seating Slovakia s.r.o., Prešov, zameraný na výrobu kovových a plastových dielov pre automobilový priemysel a závodom v Senci, ktorý v režime just-in-time bude montovať predné sedadlá v PCA Slovakia, s.r.o., v Trnave K primárnym dodávateľom Volkswagen Slovakia patrí i SAS Automotive, s. r. o., Bratislava, ktorá v režime just-in-time dodáva spoločnosti palubné moduly. Modul musí byť zmontovaný a dodaný priamo k výrobnej linke daného typu automobilu. Moduly pozostávajú z prístrojovej dosky, elektronických komponentov, kúrenia, airbagu, stĺpikov riadenia a pedálov. V režime just-in-time pracuje pre Volkswagen Slovakia i Plastic Omnium Auto Exteriors, s.r.o., Lozorno -slovenská dcéra francúzskej spoločnosti, ktorá vyrába plastové automobilové nárazníky. Práve silná koncetrácia automobiliek a ich primárnych dodávateľov na západnom Slovensku (v max. vzdialenosti do 200 km) vedie ku koncentrácii závodov s automobilovým programom do tohto územia. Pre potreby automobilového priemyslu vyrába firma DURA Automotive Body&Glass Systems a.s. Bratislava častí karosérií v prevádzkach v Bratislave, Malackách a v Stupave.Výrobcom bŕzd, náprav a príslušenstva k ním je firma KNOTT, spol. s r.o., Modra. Významným subdodávateľom komponentov pre slovenské automobilky je Faurecia Slovakia s.r.o., Trnava, ktorá je súčasou francúzskej nadnárodnej spoločnosti, produkujúca pre ich značky ako Audi, Volkswagen, Peugeot, Citroen, Skoda, ale i pre iné automobilky, ako Mercedes, Ford, Toyota, Volvo, Renault a ďalších. Na Slovensku má 6 výrobných závodov (Bratislava, Trnava, Lozorno, Hlohovec, Žilina, Košice). Interiérové prvky do vozidiel, ako sú stredové konzoly a dverové obklady, vyrába v priemyselnom parku Kúster v Devínskej Novej Vsi lokalizovanom pri závode VW. Závod v Trnave vyrába sedačky pre PSA Peugeot Citroen. Do offroadu Audi Q7 vyrába kožené sedačky v závode v Lozorne. Závod v Žiline pre automobilku KIA produkuje výfukové systémy. K ďalším trnavským podnikom priamo prepojeným s automobilkami je výrobca spojok ZF Sachs Slovakia, a.s., Trnava, ako i ZF Boge Elastmetall Slovakia, a.s., Trnava, vyrábajúca i gumokovové dielce a systémy tlmenie pre autá. Najväčšie podniky vo výrobe automobilov sú znázornené v tab. 80, 81 a v mape 45. Tabuľka 80: Najväčšie podniky vo výrobe automobilov a ich komponentov v SR Spoločnosť Tržby spolu 2006 (v tis. Sk) Zmena 2006/05 (%) Podiel automobilov na tržbách 2006 (%) 1. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava 195 475 000 25,1 100 2. Continental Matador, s.r.o., Puchov 11 494 609 13,8 n 3. Matador, a.s., Puchov 11 420 632 10,1 n 4. SAS Automotive, s.r.o., Bratislava 10 121 645 26,5 100 5. Peugeot Citroen Trnava, s.r.o., Trnava 2 10 000 000 - 100 6. INA Skalica, s.r.o., Skalica 7 931 171 4,1 65 7. Johnson Controls International, s.r.o., Bratislava 7 889 961 -20,3 93 8. INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto 7 345 896 24,0 n 9. SE Bordnetze - Slovakia, s.r.o., Nitra 4 7 174 044 34,0 100 10. HBPO Slovakia, s.r.o., Lozorno 4 845 927 26,9 100 11. Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o., 4 728 702 11,8 100 12. Leoni Autokabel Slowakia, s.r.o., Trenčín 4 545 852 6,9 100 13. Bekaert Hlohovec, a.s., Hlohovec 4 311 590 14,3 65 14. ZF Sachs Slovakia, a.s., Trnava 5 4 126 136 -0,1 100 15. Delphi Slovensko, s.r.o., Senica 5 2 837 961 -16,0 100 16. Tower Automotive, a.s., Malacky 2 722 769 -3,3 100 17. Matador Automotive Vráble, a.s., Vráble 2 617 454 14,5 87 18. Trim Leader, a.s., Košťany nad Turcom 2 558 117 -5,2 100 19. Yazaki Slovakia, s.r.o., Bratislava 5,6 2 435 000 19,1 100 20. Brose Bratislava, s.r.o., Bratislava 2 321 000 -25,7 100 268 5 HOSPODÁRSTVO Spoločnosť Tržby spolu 2006 (v tis. Sk) Zmena 2006/05 (%) Podiel automobilov na tržbách 2006 (%) 21. Inergy Automotive Systems Slovakia, s.r.o., 2 193 028 34,6 100 22. RF, s.r.o., Malacky 2 123 876 0,0 100 23. Sapa Profily, as., Žiar nad Hronom 7 1 982 121 n 100 24. SEWS Slovakia, s.r.o., Topoľčany 1 966 400 -12,3 100 25. ContiTech Vibration Control Slovakia, s.r.o., 1 776 333 11,8 75 26. Rautenbach Slovakia, s.r.o., Ziarnad Hronom 1 699 850 15,9 100 27. Hella Slovakia Front-Lighting, s.r.o., Kočovce 8 1 640 818 15,1 100 28. Kuster-automobilová technika, s.r.o., Vlkanová 1 354 369 -5,1 100 29. KIA Motors Slovakia, s.r.o., Žilina 1 166 000 - 100 30. SaarGummi Slovakia, s.r.o., Dolné Vestenice 984 664 -10,7 100 31. Kromberg & Schubert, s.r.o., Kolárovo 959 558 -13,1 99 32. Knott, s.r.o., Modra 952 967 7,0 n 33. Dura Automotive Body & Glass Systems 560 462 -23,6 100 34. Adtool, s.r.o., Považská Bystrica 557 589 28,7 100 35. Matador Automotive, a.s., Dubnica nad Váhom 554 826 23,3 77 36. Matador Automotive Bratislava, a.s., Bratislava 548 049 -28,8 100 37. Schule Slovakia, s.r.o., Poprad 507 858 22,7 100 38. Krasplast, s.r.o., Terchová 81 893 0,6 51 39. Galmm, s.r.o., Ružomberok 75 570 6,3 60 40. 2J, s.r.o., Bardejov 66 653 349,1 85 Zdroj: Trend, 2007 Tabuľka 81: Ďalšie významné podniky realizujúce časť produkcie vo výrobe motorových vozidiel v r. 2006 Spoločnosť Tržby spolu 2006 (v tis. Sk) Zmena 2006/05 (%) Podiel automobilov na tržbách 2006 (%) 1. U.S. Steel Košice, s.r.o., Košice 2 100 000 000 9,5 10 2. Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom 14 229 613 22,9 25 3. Železiarne Podbrezová, a.s., Podbrezová 8 129 694 5,6 6 4. Emerson, a.s., Nové Mesto nad Váhom 3 4 668 885 17,5 n 5. Johns Manville Slovakia, a.s., Trnava 4 500 000 7,7 n 6. Osram Slovakia, a.s., Nové Zámky 3 2 540 167 6,6 23 7. Panasonic Electronic Devices Slovakia, s.r.o., Trstená 9 2 443 837 11,7 0 8. Kinex, a.s., Bytča 1 310 280 8,5 48 9. Vegum, a.s., Dolné Vestenice 1 293 685 4,8 1 10. Konštrukta-lndustry, a.s., Trenčín 692 568 -4,8 5 11. HKS Forge, s.r.o., Trnava 560 663 27,8 38 12. Slovpack Bratislava, s.r.o., Bratislava 515 988 9,5 n 13. PFS, a.s., Brezová pod Bradlom 515 456 15,1 28 14. Tesla Liptovský Hrádok, a.s., Liptovský Hrádok 407 148 9,4 17 15. Ehlebracht Slowakei, s.r.o., Michalovce 317 188 12,3 1 16. Plastcom, s.r.o., Bratislava 298 918 27,5 43 17. Švec a spol., s.r.o., Vráble 226 979 13,9 40 18. VUSAPL, a.s., Nitra 190 624 -6,7 n 19. Fragokov Prešov, v.d., Prešov 180 090 13,3 40 20. J. P. Plast Slovakia, s.r.o., Prievidza 121 074 22,6 n Zdroj: Trend, 2007 Na automobilový priemysel sú úzko naviazané i ďalšie firmy Delphi Slovensko, s.r.o., Senica, Leoni Autokabel Slovensko, s.r.o., Trenčín zaoberajúce sa výrobou autokáblov ako i Eissmann Automotive Slovensko, s.r.o., Holíč s výrobou čalúnení. Visteon (štvrtý najväčší svetový dodávateľ automobilových komponentov) realizuje v Nitre výrobu interiérových prvkov a v Dubnici nad Váhom na báze just-in-time výrobu klimatizačných montážnych častí do automobilov Kia. Významným dodávateľom automobilových komponentov pre Hyundai-Kiu v Tepličke je tiež Mobis Slovakia.s.r.o., Žilina, ako i Dongwon Metal Industrial Co. - spoločný podnik s Matador/lnalfa v Dubnici nad Váhom, ktorý je zameraný na výrobu dverí pre automobily. Pre potreby tejto automobilky vyrába ďalšia korejská firma Hanil E-Hwa Automotive Slovakia, s.r.o., Považská Dubnica, orientovaná na výrobu interiérových plastov a textílie pre automobilový priemysel. 269 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 45: Najväčšie podniky Slovenska vo výrobe automobilov a ich komponentov (r. 2006) Číslo podniku Veľkosť podniku podľa tržieb (tis. Sk) 200 ooo ooo 10 000 000 4 000 OOO 1 500 000 100 000 Zdroj: Trend, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 K vzdialenejším dodávateľom patrí vrábeľská Matador-lnalfa, a.s. (výrobca lisovaných a zváracích dielcov pre automobilový priemysel), či dodávateľ prevodoviek AVC, a.s., Čadca. Výrobou káblových zväzkov pre automobilový priemysel sa zaoberá i rakúska firma Kromberg & Schubert, s.r.o., v Kolárove, podobne ako korejská firma Yura Corporation Slovakia (predtým Sewon ECS Slovakia), ktorá patrí k najväčším podnikom v Rimavskej Sobote, orientuje sa výrobu káblových zväzkov pre severoslovenskú automobilku Hyundai-Kiu, ako i pre český Hyuindai lokalizovaný pri Ostrave. Podnik rozšíril svoju kapacitu vybudovaním ďalších prevádzok nielen v Hnúšti, ale aj v Hlohovci a v Lednických Rovniach. K ďalším významným dodávateľom patrí Kúster - automobilová technika, s.r.o Vlkanová. Výroba motorov je v DMD Lombardini, Slovakia s.r.o., Martin. Americká nadnárodná spoločnosť Johnson Controls International, patriaca medzi najväčších svetových výrobcov automobilových interiérových systémov, na území Slovenska okrem Lozorna otvorila pre potreby automobilového priemyslu i ďalšie závody v Lučenci (výroba penových častí do autosedačiek), v Žiline (výroba autosedačiek a vnútorného vybavenia), v Košťanoch nad Turcom pri Martine spoločný podnik Trim Leader, s.r.o., s dcérskou firmou Toyoty na šitie autopoťahov a výrobu autosedačiek. Ďalší závod spoločnosti Johnson Controls International je v Námestove, zameraný na výrobu vstrekovaných plastových dielcov pre prístrojové panely áut. Firma je zároveň i výrobcom dverových obložení pre Fiat 500 a Kia Ceed, na ktorý vyrába i podlahové konzoly a odkladacie priečinky. V Bratislave má Automotive Business Center a technologické centrum má lokalizované v Trenčíne. I keď automobilový priemysel je už po hlavnom rozvojom boome, naďalej priťahuje nových investorov, najmä dodávateľské firmy ako napr. britského výrobcu TI Automotive brzdových rozvodov a rozvodových zväzkov najmä pre PSA Peugeot Citroen, ktorý sa lokalizoval v priemyselnom parku Trnava. Vývoj automobilizmu na Slovensku dáva možnosť rozvoju i ďalšiemu pododvetviu -spracovaniu nevyužívaných automobilov, a čím sa získava zo šrotu vzácna pomerne čistá druhotná, energeticky menej náročná surovina na ďalšie spracovanie (mapa 46). 270 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 46: Zber a spracovanie starých vozidiel r. 2008 Rades Mictfalovce Q Spracovanie rozobratim Q Schreder, flotácia (§) mlyn SEOA a urč. parkovisko Kovod Zberné miesta Kovod Zdroj: Súčasný stav a úlohy ZAP SR v oblasti vzdelávania,recyklácie a legislatívy, ZAP SR, 2007 Rozvoj zaznamenal aj rakúsky výrobca autosúčiastok pre pretekárske automobily Pankl Racings, ktorý svoju výrobu v Pankl Automotive Slovakia, s.r.o., v Továrnikoch, zameranú na produkciu a montáž komponentov prevodoviek, ako aj motorov osobných aj nákladných automobilov rozšíril o prevádzku v Práznovciach. Až 95 % produkcie vyváža do západnej Európy. Okrem výroby osobných áut na území Slovenska sa vyrábajú aj autobusy, i keď v malých množstvách. Pod značkou Novoplan ich vyrába S.A.O., s.r.o., Lučenec. Špeciálne, cisternové, komunálne vozidlá, automiešače betónu, návesy a prívesy, prevodovky vyrába zasa VSS Trading, a.s., v Košiciach. K dopravnému strojárenstvu patrí i výroba nákladných železničných vagónov, podvozkov a kabínok pre osobnú prepravu v Tatravagónke, a.s., Poprad. Začiatky jej výroby siahajú do roku 1922 (zámočnícka firma). Neskôr tu bola strojáreň a vozovkáreň (v roku 1948 Vagónka Tatra). Nízky domáci dopyt po nových vozňoch a podvozkoch na území Slovenska donútil Tatravagónku nájsť si svoj priestor medzi európskymi výrobcami železničných vagónov. Súčasťou spoločnosti je Vagónka Trebišov. Podvozky a vagóny odoberá Železničná spoločnosť i ŽOS Trnava (hlavný opravár a modernizátor nákladných vozňov pre domáce železnice). ŽOS Vrútky sa orientujú na opravu osobných vozňov, vyrábajú však aj elektrické súpravy. Známe sú elektrické jednotky pre Tatranské elektrické železnice. Vo zvolenskej ŽOS, a.s., sa venujú najmä oprave dieselových a motorových rušňov. Polotovary pre železnice a opravu vagónov realizujú i ZŤS Koľajové vozidlá, a.s. Dubnica nad Váhom. Výroba dvojmiestnych ultraľahkých lietadiel (vetroňov) je realizovaná v Aerospole v Prievidzi. Letecké opravovne, a.s., v Trenčíne, sú tradičnou letecko-opravárenskou a výrobnou spoločnosťou, zameranou na opravu a modernizáciu vojenských i civilných lietadiel. Vojenský opravárenský podnik, š.p., Prešov, sa orientuje na opravu vojenských vrtuľníkov. Viac ako 100 - ročnú tradíciu majú Slovenské lodenice Komárno, a.s., orientované na výrobu viacúčelových riečnych a námorných lodí do 8 000 dwt, hlavne pre zahraničných odberateľov z Nemecka a Ruska. Aj výroba stavebných a cestných strojov zaznamenala výrazné oživenie.Takmer 80 % výroby je koncentrovaných do 5 podnikov: Sevis reeng, a.s., Žilina, Stroje a mechanizmy, a.s., Dunajská Streda, stavebnú techniku vyrába Way Industry, a.s., Krupina, Group, a.s., v Detve, Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec, a.s., Tisovec (CSM). Popri výrobe strojov sa orientujú najmä na komponenty pre cestné, stavebné a zemné stroje, prevážne pre zahraničných odberateľov a komponenty na triedenie zemín, kameňov a nerastov. CSM Tisovec je jediným výrobcom veľkých stavebných strojov (UDS) na Slovensku. Produkuje stavebné stroje (UDS), na ktoré využíva podvozky z Tatry Kopřivnice. Na výrobu lesných strojov a hydraulických žeriavov sa orientuje firma ESSEL, a.s., Slovenská Ľupča. Žeriavy vyrába KPK, s.r.o, Martin a Mostáreň 271 5 HOSPODÁRSTVO Tabuľka 82: Najväčšie strojárske podniky v SR (r. 2006i Industria, a.s., Brezno. Tradičnú výrobu žeriavov (v byv. Vihorlate) obnovil český koncern Unex Olomouc v Snine. Výroba a montáž rôznych stavebných, cestných a iných strojných zariadení sa realizuje vo viacerých podnikoch, do ktorých možno zahrnúť napr. Montostroj, a.s., Senec, Strojstav Nové Mesto nad Váhom, a.s., Nové Mesto nad Váhom, Montáže, s.r.o., Rohožník, Machintec, a.s., Martin ale i GMF, s.r.o., Martin. Najväčšie strojárske podniky sú uvedené v tab. 82 a na mape 47. Výroba zdravotníckej techniky má na Slovensku svoju tradíciu. Koncentruje sa do štyroch podnikov: Chirana Medical, a.s. Stará Turá, Chirana Dental, s.r.o., Piešťany, Chirana T. Injecta, a.s., Bratislava, Unomedica Michalovce, ktoré dosahujú viac ako 60 % výroby tejto subkategórie. K menším výrobcom zdravotníckych prístrojov a zariadení patrí Protetika, a.s., Bratislava, Chirosan, s.r.o. Piešťany, Neoprot, spol. s r.o., Bratislava, Vagnerplast Slovensko, s.r.o., Partizánske, Europin, s.r.o., Trenčín a iné. Na dovoze komponentov zo zahraničia je závislá výroba vzduchotechnických a klimatizačných strojov a zariadení, ako i výroba armatúr. Je typická značnou diverzifikáciou do radu stredne veľkých podnikov, napr. Klimak, s.r.o., Nitra (výroba chladiarenských a vetracích zariadení okrem zariadení pre domácnosť), Pastorkalt, a.s., Nové Zámky (výroba chladiacich a nízkoteplotných, nástenných vitrín pre obchodné potravinárske prevádzky) a iných. Pokračovateľom výroby po Slovenskej armatúre v Myjave je Slovarm, a.s., ktorý sa zaoberá napr. výrobou ventilov a kohútikov pre rozvody studenej a teplej vody, pary, kúrenárskych komponentov a drobných armatúr. Lamelové výrobníky tepla a ich komponenty sú charakteristické pre výrobu spoločnosti R. T. V. Coils, s. r. o., Nové Mesto nad Váhom. Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) Zmena (%) 1. Volkswagen Slovakia, a.s., Bratislava 195 475 000 25,1 2. Whirlpool Slovakia, s.r.o., Bratislava 11 175514 -5,2 3. SAS Automotive, s.r.o., Bratislava 10 121 645 26,5 4. PCA Slovakia, s.r.o., Trnava 1 10 000 000 - 5. INA Skalica, s.r.o., Skalica 7 931 171 4,1 6. Johnson Controls International, s.r.o., Bratislava 2 7 889 961 -20,3 7. INA Kysuce, a.s., Kysucké Nové Mesto 7 345 896 24,0 8. Embraco Slovakia, s.r.o., Spišská Nová Ves 6151 482 17,9 9. HBPO Slovakia, s.r.o., Lozorno 4 845 927 26,9 10. ZF Sachs Slovakia, a.s., Trnava 4 126 136 -0,1 11. Danfoss Compressors, s.r.o., Zlaté Moravce 3 677 966 87,4 12. Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače 3 293 310 -11,1 13. Protherm Production, s.r.o., Skalica 3 289 020 15,8 14. Sauer-Danfoss, a.s., Považská Bystrica 3 244 405 26,2 15. Matador Automotive Vráble, a.s., 3 076 000 3,4 Vráble 16. Tower Automotive, a.s., Malacky 2 722 769 -3,3 17. Tatravagónka, a.s., Poprad 2 672 253 -14,2 18. Slovnaft montáže a opravy, a.s., Bratislava 2 620 165 11,5 19. Trim Leader, a.s., Košťany nad Turcom 2 558 117 -5,2 20. PSL, a.s., Považská Bystrica 2,3 2 399 767 28,4 21. Brose Bratislava, s.r.o., Lozorno 2 321 000 -25,7 22. ZOS Trnava, a.s., Trnava 2 187 954 -13,2 23. RF, s.r.o., Malacky 2 123 876 0,0 24. Wertheim, s.r.o., Dunajská Streda 1 659 183 76,7 25. Kinex-KLF, a.s., Kysucké Nové Mesto 1 611 852 10,9 Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007 272 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 47: Najväčšie strojárske podniky v SR (r. 2006) Zdroj: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 Diverzifikovanosť výroby je charakteristická i pre výrobu kovových konštrukcií, energetických a manipulačných strojov, ktoré sa vyrábajú vo viacerých podnikoch rozptýlených po území Slovenska. Z veľmi širokého sortimentu výrobkov sa vyrábajú konštrukčné prvky zo železa alebo ocele, oceľové laná a káble, mostové dielce, veže a priehradné stĺpy, radiátory, cisterny a nádrže, pletivo a sieťovina a palety pri manipulácii s materiálom atď. K významným podnikom tejto skupiny patria napr. In Vest, s.r.o., Šaľa, ktorý je charakteristický výrobou oceľových tlakových aparátov a výmenníkov tepla. Výroba oceľových lán je zas v spoločnosti Lanofer, s.r.o., Prešov. Oceľové konštrukcie pre stavebníctvo sa vyrábajú v Steel - Mont, a.s., Holíči. Miba Sinter Slovakia, s.r.o., Dolný Kubín vyrába väčšie ozubené kolieska do motorov pre európsky automobilový priemysel. Z anglického Sheffieldu rakúska spoločnosť Miba presunula výrobu oceľových lamiel do nového závodu vo Vrábľoch. Oceľové lamely sa používajú v nákladných autách, traktoroch a stavebných strojoch. Závod spracováva ročne približne 10 000 ton ocele, pričom 80 % produkcie vyvezie do krajín EÚ, zvyšných 20 % do USA a Brazílie. Strojárske výrobky pre automobilový priemysel vyrába aj spoločnosť Edscha Slovakia, s.r.o., Veľký Meder, ktorá produkuje ručné brzdy a jej dcérska spoločnosť Edscha Slovakia Cabrio-Dachsysteme je známym producentom striech kabrioletov. Výroba komponentov a podskupín pre finálnych výrobcov strojov a zariadení, ako i pre automobilový priemysel je realizovaná v Topos Továrníky, a.s. Továrníky. Do tejto skupiny patrí i Protherm, s.r.o., Skalica, spoločnosť sa špecializuje na výrobu stacionárnych plynových a kondenzačných kotlov v rámci koncernu Vaillant Group. Wertheim Safes LTD, s.r.o., Bratislava má tradíciu vo výrobe sejfov, bezpečnostných schránok a trezorov.Výroba drobných kovových obalov sa realizuje v Obal - Vogel a Noot, a.s., Nové Mesto nad Váhom. Produkciou konzervových plechoviek sa zas zaoberá firma spoločnosti Crown Packaging Slovakia, s.r.o., so sídlom v Dunajskej Strede. Výroba strojov a zariadení pre poľnohospodárstvo a lesníctvo sa realizuje vo viacerých podnikoch. Z plechov sa vyrábajú dielce, nádrže a zvarence pre montáž traktorov, zemných a cestných strojov, kombajnov a poľnohospodárskej techniky, manipulačnej techniky a ďalších výrobkov. AGROMETAL, spol. s r.o., Cífer vyrába poľnohospodárske stroje, ako sejačky pre rôzne druhy poľnohospodárskych plodín. Väčšia špecializácia výroby je v PHS Strojárňach, a.s., Hliník nad Hronom, ktoré vyrábajú banské zariadenia, ako sú napr. motorové lokomotívy pre povrchové úzkokoľajné dráhy v baniach, v drevospracujúcich podnikoch, tehelniach, kotolniach, banské vozy na prepravu osôb v hlbinných baniach, banské sanitné podbíjačky koľajových tratí a pod. Linky na úpravu rôznych zariadení kovov sa vyrábajú v NOVKREDITe, s. r.o., Nováky. 273 5 HOSPODÁRSTVO Vo výrobe potravinárskych strojov a súčiastok významné miesto má podnik Potravinárske strojárne Svidník, a.s., Svidník, zameraný na výrobu strojov pre mäsový priemysel a pivovary. MILKING, s.r.o. Bratislava je zameraný na technológie pre výrobu a spracovanie mliečnych výrobkov a mrazených smotán. ASN METAL, s.r.o., Nové Zámky, vyrába zariadenia pre poľnohospodárstvo, výroba potravinárskych liniek je realizovaná v Rademaker Slovakia, s. r. o., Považská Bystrica. Výroba obrábacích a tvárniacich strojov je charakteristická produkciou rôznych druhov sústruhov, vŕtačiek, fréz, obrábacích centier, rôznych typov lisov, tabuľových nožníc, kovacích automatov, jednoúčelových strojov atď. na mechanizáciu a autonatizáciu výrobných procesov. Výroba podnikov TRENS, a.s., Trenčín, Vojus, a.s., Považská Bystrica, Slovtos, a.s., Jasová, ktoré sú významnými producentmi obrábacích a tvárniacich strojov, vychádza z tradície transformovaných podnikov TOS, Trenčín. Široký sortiment špeciálneho náradia, strojov, prístrojov a technologických zariadení výrobných liniek na automatizáciu výrobných procesov dodáva pre priemyselné podniky najmä SLÁVIA TOOLS, a.s., Detva. Výrobe tvárniacich strojov a rôznych strojárskych súčiastok zváraním sa venuje juhoslovenská firma UNICORN - ESK, s.r.o., Tornaľa. FORMICA, spol. s r. o., Nitra, sa orientuje na výrobu zváracích poloautomatov a plazmových rezacích zariadení. Výrobu komponentov a montáž ucelených baliacich a paletizačných liniek pre potravinársky a strojárenský priemysel realizuje firma Imec Slovensko, s.r.o., v prevádzke vo výrobnom areáli v Sokolovciach so sídlom v Piešťanoch. Výroba čerpadiel a kompresorov Priaznivé vývojové trendy panujú aj vo výrobe hriadeľov, čerpadiel a hydrauliky. Výrobcom elektromotorov a čerpadiel pre bielu techniku je podnik koncernov Bosch a Siemens BSH Drives and Pumps, s.r.o., Michalovce. Výrobným programom závodu v Michalovciach je produkcia elektromotorov pre práčky, sušičky, umývačky riadu, ktorých ročne vyprodukuje vyše 7 miliónov. Dominantná časť z nich sa využíva v BSH - produktoch spoločnosti. Ďalšia fabrika na elektromotory s nemeckým majiteľom VEM Slovakia, s.r.o., sídli v areáli Tesly Piešťany. K najvýznamnejším výrobcom čerpacej a vákuovej techniky (čerpadlá, vodokružné vývevy a kompresory) na Slovensku patrí SLOVPUMP-TRADE, s.r.o. Závadka nad Hronom, ktorá naväzuje na tradície SIGMY v Závadke nad Hronom. Viac ako polovicu produkcie kompresorov a kondenzačných jednotiek na území Slovenska vyrába EMBRACO SLOVAKIA, s.r.o., Spišská Nová Ves. Svojím postavením na trhu patrí ku kľúčovým závodom v Európe a zároveň je druhým najvýznamnejším podnikom v medzinárodnej korporácii, ktorá má svoju výrobu umiestnenú v Brazílii, Taliansku, Číne a na Slovensku a obchodné jednotky v Taliansku, USA a Mexiku. Úzke väzby má rozvinuté so spoločnosťou pre domáce chladenie, ako napr. Whirlpool, Electrolux, Bosch, Gorenje, Indesit, Liebherr a pre komerčné Gefco, Jun Air či Copeland. K výrobcom chladiacich kompresorov možno zahrnúť aj taliansku firmu Sisme v Malom Krtíši. Kompresory do chladiacich a mraziarenských zariadení, ventilátorových kondenzačných jednotiek, predajných vitrín, chladiarenských pultov a pod. vyrába aj dánska spoločnosť Danfoss Commpressors v bývalom centre bielej techniky v Zlatých Moravciach. Iného zamerania sú menšie podniky, napr. HYDRONIKA DEE, a.s., Bratislava, ktoré čerpajú z dlhodobých skúsenosti vo výrobe hydraulických valcov, piestnych tyčí a iných. Výrobou hydraulických zariadení sa aj zaoberá HYDRAULIKA, a.s. Turčianske Teplice. Priamočiare hydromotory vyrába HYDRAULIKA DS, s.r.o., Dunajská Streda. Ložiská, prevodové a ovládacie prvky Dlhodobú tradíciu má výroba ložísk, prevodových a ovládacích prvkov reprezentovaná viacerými podnikmi so zahraničnou účasťou. Lídrom sú dve pobočky nemeckého výrobcu INA -v Skalici a v Kysuckom Novom Meste, vyrábajúce pre automobilky. Ich výroba sa orientuje hlavne na export, podobne ako aj produkcia ostatných výrobcov, napr. výrobných závodov zastrešených spoločnosťami Kinex, a.s., Bytča a KLF Kinex, a.s., Kysucké Nové Mesto, s dlhoročnou tradíciou výroby. K významným výrobcom ložísk patrí taliansky ZVL Auto, s.r.o., Prešov (výrobca kuželíkových ložísk), ako i americký Glacier Tribometal Slovakia, a.s., Dolný Kubín, ktorý je na Slovensku jediným výrobcom klzných ložísk a zakružovaných puzdier. Patrí k významným subdodávateľom Volkswagenu. Ložiská (valivé a špeciálne veľkorozmerové) ako dôležitá súčasť 274 5 HOSPODÁRSTVO strojárskych produktov sa vyrábajú aj v závodoch PSL, a.s., v Považskej Bystrici. Svetový výrobca klzných puzdier GGB presunul výrobu zo škótskeho závodu v Kilmarocku a Dolného Kubína do závodu v Sučanoch, a pre firmu Sauer-Danfoss, a.s., v Považskej Bystrici a v Dubnici nad Váhom, vyrába prevodovky. Prakticky celú produkciu vyváža cez materskú firmu do zahraničia a umožňuje expandovat' do ďalších východoeurópskych štátov. Výrobcom presných prevodoviek pre cestné, stavebné, železničné, priemyselné a poľnohospodárske stroje sú Hriňovské strojárne, a.s., Hriňová. Podnik vyrába aj prevodovky do veterných turbín a príbuzných strojárenských výrobkov. Takmer 85 % svojej produkcie umiestňuje na zahraničných trhoch. Výroba zariadení pre domácnosť Najväčší podnik na výrobu spotrebnej (bielej) elektroniky u nás je Whirlpool Slovakia, s.r.o., Poprad - Matejovce, ktorý pre svoju lokalizáciu využil i tradíciu a zručnosť pracovných síl územia. Výroba práčok v Poprade - Matejovciach vznikla v období industrializácie Slovenska a realizovala sa v podniku Tatramat Poprad, kde v súčasnom období zostala len produkcia ohrievačov vody. Whirlpool Slovakia, s.r.o., Poprad - Matejovce je šiesty najväčší výrobný závod koncernu Whirlpool v Európe a zároveň aj najväčší výrobca bielej techniky v strednej a východnej Európe. Jeho význam vzrástol po presune výroby z francúzskeho Amiensu. Whirlpool Slovakia v roku 2007 prešiel transformáciou výrobných liniek i reinžinieringom a začal vyrábať tretiu generáciu práčok vybavených najnovšími úspornými ekologickými technológiami. Podnik vyváža pračky nielen do Európy, ale i Afriky, Ázie a Južnej Ameriky. Na slovenskom trhu zostáva okolo 4 % jeho produkcie. Svoj výrobný program v procese transformácie si zachovalo Fiľakovo výrobou kachieľ, sporákov a kozubov v podniku THORMA VÝROBA, k.s. Vodoinštalačný materiál naďalej vyrába TATRA - Armatúra, s.r.o. Bratislava. Výrobcom plynových rúr na pečenie a grilovanie je ďalší fiľakovský závod so zahraničným kapitálom CRAMER SR, s.r.o. Výrobcom vykurovacej techniky na tuhé palivo je POKROK, družstvo, Žilina. Aj KOBOK, spol. s r.o., Valaská sa zaoberá vykurovacími systémami. Vyrába oceľové kozubové vložky, dvierka, kachľové pece, sporáky. Solárne prikurovanie budov, ohrev vody v bazénoch, prípravu teplej úžitkovej vody umožňujú termické slnečné kolektory, ktoré vyrába spoločnosť THERMO/SOLAR Žiar, s.r.o., Žiar nad Hronom. Spoločnosť pre svoju výrobu využila dlhodobé skúseností svojich zakladateľov, hliníkarského podniku ZSNP, a.s., Žiar nad Hronom a thermo|solar Energietechnik Regensburg, jedného z najväčších výrobcov slnečných kolektorov v Nemecku. Výroba ostatných strojov a zariadení Strojárenské závody východného Slovenska sú úzko prepojené s U.S. Steel Košice. Na báze ich plechov pracuje Kovostroj Dobšiná, ktorý svoju výrobu orientuje na delenie plechových zvitkov a na výrobu oceľových profilov. Produkuje najmä sádrokartonové a okenné profily. Pre svojho najväčšieho odberateľa košické oceliarne realizuje výrobu náhradných dielcov, ľahkých a stredne ťažkých oceľových konštrukcií, kotlov, kontajnerov atď. Producentom oceľových konštrukcií je VSŽ Strojlab, a.s., Medzilaborce. K ďalším strojárskym podnikom patria Liptovské strojárne Plus, a.s., Liptovský Mikuláš, Pracovské strojárne, s.r.o., Žiar nad Hronom ZŤS, a.s., Sabinov atď. K najznámejším patria Slovenské energetické strojárne, a.s., Tlmače, známe ako výrobca kotlov pre elektrárne a energetických a ekologických zariadení. Strojársku zručnosť obyvateľstva využil aj najväčší výrobca záhradnej techniky v Európe, talianska spoločnosť Global Garden Products, ktorá etablovala výrobu kosačiek. Špecifickým podnikom je Mincovna Kremnica, š.p., ktorej história siaha do r. 1328, keď uhorský kráľ Róbert z Anjou povýšil Kremnicu na kráľovské mesto a zároveň jej udelil privilégium razenia mincí. V súčasnosti pre potreby Slovenska pripadá asi 10 % výroby mincovne. Mincovna razí mince podľa zákazky aj pre potreby iných štátov. Okrem toho vyrába rôzne typy medailí, vyznamenaní atď. Pred rokom 1989 bola silnou stránkou slovenského strojárstva špeciálna výroba, ktorá v dôsledku konverzie stratila svoje postavenie. Existujúci výrobcovia, ktorí vznikli najmä z konkurzov a presunmi majetku tradičných producentov, sa len pomaly presadzujú v konkurencii silných zahraničných zbrojárskych koncernov. Z firiem tohto druhu môžeme napr. spomenúť ZŤS Speciál, a.s., v Dubnici nad Váhom. Svoje miesto na tomto trhu získala Way Industry známa vojenskou výrobou odmínovacích zariadení Božena alebo húfnica Zuzana vyrobená 275 5 HOSPODÁRSTVO v KONŠTRUKTA-Defence, a.s., Trenčín. Predstavuje delostrelecký systém s dĺžkou hlavne 45 kalibrov a automatom nabíjania pre projektil aj náplň. 5.7.11 Výroba elektrických a optických zariadení Výroba elektrotechnických výrobkov Tabuľka 83: Najväčšie elektrotechnické podniky v SR (r. 2006) sa začala rozvíjať najmä v období po 2. svetovej vojne. Lokalizovala sa do území s nadbytkom pracovných síl, ako napr. Orava, Liptov, časti Podunajskej nížiny a východného Slovenska s cieľom industrializovať ich. Vznikli tu dnes tradičné centrá elektrotechnickej výroby, ako napr. Liptovský Hrádok, Stropkov, Vráble, Trstená, Nové Zámky a i. Prílevom zahraničných investícií po roku 1989 spôsobil vznik ďalších centier elektrotechnickej výroby: Galanta, Trnava, Trstená, Nová Dubnica, Krompachy. K najnovším centrám patrí Nitra a Voderady. Tab. 83 a mapa 48 predstavujú najväčšie elektrotechnické podniky v SR. Elektrotechnický priemysel má v slovenskom priemysle významné a nezastupiteľné miesto. Ako odvetvie prešlo rozsiahlymi transformačnými zmenami, bolo považované za odvetvie bez perspektív ďalšieho rozvoja, nakoľko svojou orientáciou na východné trhy zaostávalo za svetovými trendmi, takže nemalo šancu ich dobehnúť. Jeho rozvoj sa viaže na automobilový priemysel, ktorého je významným dodávateľom ako i na neautomobilové výroby orientované na elektrotechniku, najmä výrobu televízorov, prehrávačov atď. Produkcia elektrotechnického priemyslu pozostáva zo širokého spektra výroby, ktoré nemusia spolu súvisieť. Zahŕňa tak pracovne náročné výroby, ktoré sú charakteristické nízkou pridanou hodnotou, ako aj vysoko produktívne automatizované výroby. Práve podniky s nízkou pridanou hodnotou využívajú hlavne lacnú pracovnú silu, ktorej cena rozvojom priemyslu rastie a keď sú podniky nerentabilné, odchádzajú do oblasti s lacnejšou pracovnou silou. V súčasnosti elektrotechnický priemysel predstavuje jeden z troch pilierov slovenského priemyslu. Patrí k najväčším zamestnávateľom priemysle. V súčasnosti to predstavuje takmer 13,1 % z celkového priemerného počtu zamestnancov priemyslu. Tržby sa podieľajú na celkových tržbách z priamej priemyselnej činnosti priemyslu 14,62 %. Spoločnosť Tržby spolu (v tis. Sk) 1. Samsung Electronics Slovakia, s.r.o., Galanta 85 767 180 2. Sony Slovakia, s.r.o., Trnava 20 907 843 3. SE Bordnetze-Slovakia, s.r.o., Nitra 1 7 174 044 4. BSH Drives and Pumps, s.r.o, Michalovce 6 419 929 5. Panasonic AVC Networks Slovakia, s.r.o., Krompachy 6 066 781 6. Emerson, a.s., Nové Mesto nad Váhom2 4 668 885 7. Leoni Autokabel Slowakia, s.r.o., Trenčín 4 545 852 8. Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o., Michalovce 4 529 000 9. Emerson Electric Slovakia, s.r.o., N. Mesto nad Váhom 2 4 063 659 10. Delphi Slovensko, s.r.o., Senica 2 837 961 11. Osram Slovakia, a.s., Nové Zámky2 2 540 167 12. Panasonic Electronic Devices Slovakia, s.r.o., Trstená 2 443 837 13. Yazaki Slovakia, s.r.o., Prievidza 2 434 947 14. Hella Slovakia Front-Lighting, s.r.o., Kočovce 2 2 314 399 15. Leoni Slowakia, s.r.o., Nová Dubnica 2160182 16. Delta Electronics (Slovakia), s.r.o., Nová Dubnica 2 095 802 17. Universal Media Corp (Slovakia), s.r.o., N. Mesto n/ V.2 2 057 000 18. SEWS Slovakia, s.r.o., Topoľčany 1 966 400 19. Premagas, s.r.o., Stará Turá 1 926 912 20. ABB, s.r.o., Bratislava 1 719 766 21. ON Semiconductor Slovakia, a.s., Piešťany 1 409 750 22. Semikron, s.r.o., Vrbové 3 1 207 072 23. PPA Energo, s.r.o., Bratislava 1 014 685 24. Kromberg & Schubert, s.r.o., Kolárovo 959 558 25. Elba, a.s., Kremnica 861 074 Zdroj: Trend, 2007 276 5 HOSPODÁRSTVO Mapa 48: Najväčšie podniky elektrotechnického priemyslu SR (r. 2006) Zdroj: Trend, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 Výroba rádiových, televíznych a komunikačných zariadení a prístrojov Stále významnejšie miesto v elektrotechnickom priemysle nadobúdajú „neautomobilové" výroby reprezentované najmä nadnárodnými spoločnosťami, ako napr. Samsung, Sony, s ktorými prišli ich subdodávatelia prvého radu, ktorí priťahujú ďalších výrobcov a taktiež umožňujú rozvoj i ďalších výrob priemyslu, ako napr. výrobu plastov. Lídrom elektrotechnického priemyslu je kórejsky Samsung Elektronics Slovakia, s.r.o., Galanta. Je najväčším výrobným závodom spoločnosti SAMSUNG v Európe. Výroba podniku sa orientuje na LCD a plazmové televízory, ktorých produkcia rastie. Ročne vyrobí vyše 3,2 mil. ks výrobkov. Pre svoje potreby postavil závod na výrobu panelov z tekutých kryštálov pre montáž LCD televízorov vo Voderadoch (r. 2008). Samsung okrem televízorov a monitorov montuje aj MP3 prehrávače, DVD rekordéry, Blu-ray prehrávače, domáce kiná a ďalšiu domácu elektroniku. Takmer celá produkcia firmy sa vyváža do západnej Európy. I v tomto závode sa ako i v ďalších na západnom Slovensku začína prejavovať nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý je nahradzovaný pracovnou silou hlavne z Rumunska, Srbska, Bulharska. Ďalším významným výrobcom LCD televízorov je japonská firma Sony, ktorá pre nedostatok priestorov na rozširovanie výroby v Trnave presunula svoju výrobu do Nitry. Od r. 2008 tu vyrába všetky hlavné typové rady televízorov Bravia. Sony Slovakia, s.r.o., Nitra, je nielen najväčším závodom vo svete spoločnosti Sony (3,5 tis. pracovníkov, kapacita výroby 4 milióny televízorov ročne), ale aj centrálou výroby a distribúcie televízorov do strednej, západnej a východnej Európy. Menší závod Sony s kapacitou 2 mil. televízorov ročne v Európe je v Barcelone v Španielsku, Sony celkovo prevádzkuje 11 výrobných závodov. V pôvodnom závode v Trnave, zostáva výroba tunerov a súvisiaci servis. Na výrobu LCD televízorov dováža obrazovky z Číny, Južnej Kórey a Taiwanu. Obrazovky získava aj zo závodu Samsung LCD, s.r.o. Primárni dodávatelia týchto dvoch svetových lídrov spotrebnej elektroniky sa lokalizujú v ich tesnom, resp. v blízkom zázemí. Napr. juhokórejská skupina Shin Heung Precision postavila svoj prvý závod v Nových Zámkoch. Rastúci dopyt po jej produktoch umožnil jej expandovat' do výstavby závodu v Šali, ktorý sa špecializuje na spracovanie plastov. Výroba je zameraná najmä na produkciu plastových krytov na LCD a plazmové televízory. K dvorným dodávateľom patria i šurianske firmy - juhokórejský Bang Joo Optical Industri Slovakia, s.r.o., svojou výrobou plastových súčiastok a krytov a tiež firma Woo One. Plastové skelety pre Sony vyrába aj japonsko-korejský Daidong Slovakia, s.r.o., lokalizovaný v priemyselnom parku Sever-Nitra spolu so Sony a s firmami - japonskou Ryoka Global a španielskou Farguell, s.r.o., aatď. V rámci Trnavského a Nitrianskeho kraja je lokalizovaných viacero významných subdodávateľov týchto kľúčových firiem z LCD biznisu. 277 5 HOSPODÁRSTVO Montáž a výroba televízorov s plochou obrazovkou sa realizuje i v podniku Universal Media Corporation Slovakia (UMC), s.r.o., v Novom meste nad Váhom. Výroba slovenských televízorov nedokáže konkurovať svetovým gigantom. Nástupcom slovenskej výroby televízorov vyrábaných v Tesle v Nižnej na Orave je OVP Orava, s.r.o., Trstená, ktorá vyrába širokú škálu televízorov od CRT až po LCD. Ich výroba je realizovaná na súčiastkovej základni firiem Philips, Semiconductors a ST Microelectronics. DVD rekordéry pre európsky trh vyrába Panasonic AVC Networks Slovakia, s.r.o., Krompachy. Patrí do skupiny japonského koncernu Matsushita Electric Industrial. Výroba na Slovensko bola presunutá z nemeckého Hamburgu. Zo začiatku sa v podniku vyrábali VHS rekordéry, ku ktorým neskôr pribudli ich kombinácie s DVD prehrávačmi. V súčasnosti nosným výrobným produktom je DVD rekordér, ktorý na európsky trh putuje výlučne z Krompách. Jeho najväčšími odberateľmi sú Veľká Británia, Nemecko a Taliansko. Výroba je založená na využití ženskej pracovnej sily nielen v závode v Krompachoch, ale i v prevádzkach v Starej Ľubovni a v Trstenej. Mesačne sa vyrobí okolo 150-tisíc DVD rekordérov rôznych druhov. K výrobám s nízkou pridanou hodnotou elektrotechnického priemyslu patria aj skupiny výrob, ktoré sú charakteristické najmä nízkymi nákladmi na pracovnú silu, ako napr. výroba zväzkov pre automobilový priemysel, ktorá využíva hlavne lacné pracovné sily a nízku mzdu. Na území Slovenska je rozptýlená do viacerých závodov, napr. Yazaki Wiring Technologies Slovakia, s.r.o., Michalovce, ktorá vyrába káblové zväzky pre automobilky značiek Ford, Mercedes, Daimler Chrysler, Volswagen a ďalšie známe automobilky. SE Bordnetze - Slovakia, s.r.o., Nitra, sa orientuje na výrobu káblových zväzkov pre Volswagen nielen na území Slovenska, ale i Česka, Maďarska, Nemecka a Španielska. Producentmi káblových zväzkov sú aj spoločnosti Leoni Autokabel Slowakia, s.r.o., Trenčín, YAZAKI SLOVAKIA, spol. s r.o., Prievidza, SEWS Slovakia, s.r.o., Topoľčany. Americká spoločnosť Teleflex Automotive Slovakia, s.r.o., Vráble, dodáva automobilkám káblové riadenia, palivové systémy a elektronické plynové pedále. Výrobu automobilových prístrojových dosiek pre automobilový priemysel realizuje tiež talianska spoločnosť Magneti Marelli v Kechneci. K tradičným výrobám elektrotechnického priemyslu patrí silnoprúdová elektrotechnika. Špecifické postavenie v nej má výroba transformátorov v spoločnosti BEZ TRANSFORMÁTORY, a.s., Bratislava, ktorá ich vyrába pre energetiku a ďalšie odvetvia priemyslu. K silnoprúdovej elektrotechnike patrí i spoločnosť ELTECO, a.s., Žilina, zameraná na výrobu zdrojov nepretržitého napájania a zálohové systémy. Do skupiny silnoprúdovej elektrotechnickej výroby možno zaradiť i známeho výrobcu silnoprúdových káblov a pneumatík - Kablo Bratislava, ktorý sa stal súčasťou medzinárodného koncernu Prysmian, čím rozšíril i svoju výrobu o jeho produkty. Najväčším závodom na výrobu elektroinštalačného materiálu na Slovensku je SEZ, a.s., Dolný Kubín. Do svojho výrobného programu, ako i mnohé závody tohto odvetvia, zahrnul tiež výrobu pre automobilový priemysel - vzhľadové plastové diely pre osobné automobily. Akciová spoločnosť Elektrokarbon, a.s., v Topoľčanoch, sa zaoberá produkciou výrobkov z uhlíkových materiálov pre dopravu, elektrotechnický, automobilový, strojársky, chemický, sklársky priemysel a pre metalurgiu. Spoločnosť Emerson, a.s., Nové Mesto nad Váhom pozostáva z niekoľkých divízií -BRANSON (výroba ultrazvukových a vibračných zváracích zariadení na zváranie plastov používaných najmä v automobilovom priemysle, ultrazvukové nástroje a príslušenstvo), Emerson Network Power (priemyselné klimatizačné zariadenia, elektrické záložné zdroje, káblové zväzky i medené zbernice), Energy Systems (jednosmerné zdroje pre telekomunikácie), Kop-Flex (vysokovýkonné priemyselné spojky pre turbíny, kompresory, generátory a pohony lodí), White-Rodgers (výroba a vývoj elektronických riadiacich systémov). Emerson Electric Slovakia, s.r.o., vyrába elektromotory do práčok pre Wirpool a ich komponenty do bielej techniky. Divízie dodávajú komponenty pre viacerých finálnych výrobcov. Osram Slovakia, a.s., Nové Zámky, využila tradície výroby žiaroviek v Tesle Nové Zámky. Jeho súčasný výrobný program tvoria svetelné zdroje, hlavne žiarovky pre motorové vozidlá. Inou spoločnosťou zaoberajúcou sa výrobou svietidiel je EleSvit, s.r.o., ktorá nadviazala na tradície svietidiel značky Elektrosvit. Spoločnosť vyrába svietidlá pre vonkajšie osvetlenie (uličné, parkové, reflektory), na osvetlenie železničných priestranstiev a koľajíšť, pre priemyselné prevádzky, kancelárske a bytové priestory. Výrobu svietidiel realizuje aj nemecká firma Hella, ktorá má dva závody - HELLA Slovakia Front Lighting, s.r.o., Kočovce a Hella Slovakia Signál Lighting, s.r.o., 278 5 HOSPODÁRSTVO Bánovce nad Bebravou. V Kočkovciach vyrábajú svetlomety a Bánovciach nad Bebravou spoločnosť Hella sa zaoberá výrobou svietidiel pre automobilový priemysel. Vyrába svetlá nielen pre osobné automobily, ale aj pre autobusy, nákladné autá (kamióny). Výrobe moderných svietidiel pre interiér aj exteriér sa venuje viacero menších firiem napr. Delta Light Slovakia, s.r.o., Bratislava, Globo Eastern Európe, s.r.o., Levice. Elektrotechnický priemysel veľakrát zahrňuje aj výrobné programy patriace sčasti i do iných odvetví. Ide napr. o výrobu elektrických domácich spotrebičov - bielej techniky alebo výrobu čerpadiel a kompresorov, ktoré sú súčasťou strojárskeho priemyslu a pod. 5.7.12 Výroba a rozvod elektriny, plynu a vody V hospodárstve Slovenska energetika má rozhodujúcu úlohu, zabezpečuje jej fungovanie. Slovensko má k dispozícií minimálne energetické zdroje, viac ako 9/10 zaobstaráva z dovozu, najmä z Ruska. Slovensko, ktoré bolo relatívne sebestačné vo výrobe energie, po odstavení dvoch jadrových blokov na báze sovietskych ľahkovodných reaktorov VVER-440 (r. 2006 a r. 2008 ) a Vojany I (r. 2006), je závisle na dovoze elektrickej energie (predpokladaný dovoz z Ukrajiny po dobudovaní elektrizačnej siete). Deficit vyrobenej elektrickej energie sa zvýši i vyradením ďalších elektrárenských kapacít z prevádzky ako Vojany II, Nováky I (r. 2008) a v r. 2010 i Nováky II, ktoré z rôznych ekonomických, ekologických ale aj z iných dôvodov nezodpovedajú podmienkam EÚ, ktoré sa SR zaviazala realizovať vstupom do EÚ. Dostavbu 3. a 4. jadrového bloku EMO, kde boli stavebné práce od roku 1992 pozastavené a zakonzervované zvýši sa kapacita len o 45 MW. S výstavbou novej atómovej elektrárne sa uvažuje v Jaslovských Bohuniciach. V roku 2000 bola vypracovaná dlhodobá koncepcia energetickej politiky s výhľadom do roku 2030, ktorá je založená na trvalom znižovaní energetickej náročnosti s čiastkovými prioritami do roku 2020 (Návrh energetickej politiky SR, schválený uznesením vlády SR č. 29,11.1.2006): • zabezpečiť taký objem výroby, ktorý pokryje dopyt na ekonomicky efektívnom princípe, • zabezpečiť s maximálnou efektívnosťou bezpečnú a spoľahlivú dodávku všetkých foriem energie v požadovanom množstve a kvalite, • znižovať podiel hrubej domácej spotreby energie na vytvorenom HDP, najmä poklesom jej energetickej náročnosti. Nedostatok fosílnych energetických surovín na Slovensku predurčil, že prevažná časť elektrickej energie sa u nás vyrába v jadrových a vo vodných elektrárnách. Na výrobe elektrickej energie sa 55 % podieľajú atómové elektrárne, 16 % vodné elektrárne a 29 % pripadá na tepelné elektrárne (r. 2007). Klasické elektrárne majú v energetike Slovenska svoje stabilné miesto. Ich regulačný výkon im umožňuje okamžitý nábeh (čo je problematické pri atómových elektrárnách). Ďalšou výhodou klasických elektrární je schopnosť nahradiť výpadok elektrární v „období suchých rokov", keď výkonnosť vodných elektrární je obmedzená. V mieste ťažby uhlia je lokalizovaná tepelná elektráreň v Zemianskych Kostoľanoch. Na báze dovezeného energetického uhlia (čierneho uhlia) pracuje tepelná elektráreň vo Vojanoch (Vojany I a Vojany II) na východnom Slovensku. Teplárne sú lokalizované hlavne v mestách, napr. Bratislava, Košice, Zvolen, Martin, Levice atď. Niektoré z nich prechádzajú na paroplynový cyklus (napr. Bratislava, Levice). O výstavbe novej paroplynovej elektrárne sa s dvomi tromi blokmi uvažuje s výkonom 50 MW pri obci Panické Dravce. Výhodou má byť priame pripojenie na tranzitný plynovod, ktorého trasa vedie v blízkosti lokality určenej pre elektráreň. Z domácich energetických zdrojov je najvýznamnejší hydroenergetický potenciál, ktorý sa neustále obnovuje, a preto je na rozdiel od fosílnych palív nevyčerpateľný (tab. 84). Najviac vodných elektrární (19) je na Váhu, ktoré vytvárajú navzájom prepojenú Vážsku kaskádu, tvorenú prietokovými, špičkovými a prečerpávajúcimi vodnými elektrárňami (Čierny Váh, Liptovská Mara). Predstavujú stupňovitú sústavu vodných elektrárni na úseku 280 km, väčšinou postavených na prívodových kanáloch v skupinách. K samostatným elektrárnám patria Čierny Váh, Liptovská Mara, Bešeňová, Krpeľany, Hričov a Nosice. Na rieke Orave, na prítoku Váhu, sa nachádzajú dve elektrárne, Oravská (uvedená do prevádzky vr. 1953) aTvrdošín. Vodné dielo Orava slúži na zachytenie povodní a veľkých vôd, ako i na nadlepšovanie prietokov pre vodné elektrárne na Váhu. Nádrž priehrady má maximálny objem 347,192 mil. m3. VE Nosice je akumulačnou vodnou elektrárňou, ktorá dodáva pološpičkovú i špičkovú energiu. Pri hĺbení 279 5 HOSPODÁRSTVO základov stavby priehrady sa objavili výrony minerálnej uhličitej vody, ktoré dali základ vzniku kúpeľom Nimnica. Tabuľka 84: Vodné elektrárne Slovenska Vodná elektráreň Vodný tok Rok uvedenia do prevádzky Inštalovaný výkon (MW) Priemerná ročná výroba (GWh) Orava Orava 1953 21,75 29,40 Tvrdošín Orava 1979 6,10 13,20 PVE Čierny Váh Čierny Váh 1981 735,16 370,80 PVE Liptovská Mara Váh 1975 198,00 134,50 Bešeňová Váh 1976 4,64 18,30 Krpeľany Váh 1957 24,75 59,40 Sučany Váh 1958 38,40 95,30 Lipovec Váh 1960 38,40 86,40 Žilina Váh .1998 .72 .173, Hričov Váh 1962 31,50 59,10 Mikšová Váh 1963 93,60 186,50 Považská Bystrica Váh 1964 55,20 115,36 Nosice Váh 1957 67,50 157,40 Ladce Váh 1936 13,80 75,80 Hava Váh 1946 15,00 79,40 Dubnica Váh 1949 16,50 86,10 Trenčín Váh 1956 16,10 83,40 Kostolná Váh 1953 25,50 114,60 Nové Mesto nad Váhom Váh 1953 25.50 115,50 Horná Streda Váh 1954 25,50 122,10 Madunice Váh 1960 43,20 147,80 Kráľova Váh 1985 45,06 110,00 Veľké Kozmálovce Hron 1988 5,32 16,00 Gabčíkovo Dunaj 1992 720,00 2200,00 MVE Malé Gabčíkovo - S VII Dunaj 1994 1,04 3,60 Mošoň Dunaj 1994 1,22 4,30 Cunovo Dunaj 1997 24,28 147,00 PVE Ružín Hornád 1972 60,00 55,29 PVE Dobšiná Hnilec/Slaná 1953 10,88 28,08 Domaša Ondava 1966 12,40 11,52 Dobšiná II Dobšinský potok 1994 2,00 3,84 Ružín II Hornád 1974 1,80 6,20 Rakovec Hnilec 1912 0,50 0,61 Krompachy Hornád 1931 0,28 0,73 Svedlár Hnilec 1939 0,09 0,09 Zdroj: Trend, 2007 Prvou vodnou elektrárňou uvedenou do prevádzky na Váhu bola VE Ladce s inštalovaným výkonom 13,8 MW. Najväčšou vodnou elektrárňou na Váhu a druhou najväčšou vodnou elektrárňou Slovenska vo výrobe elektrickej energie je prečerpávajúca vodná elektráreň Čierny Váh s inštalovaným výkonom 735,16 MW postavená v r. 1974. Rozmedzie spádu medzi hornou nádržou a dolnou nádržou je 430 - 441 m. Druhým najväčším vodným dielom z hľadiska objemu nádrže a inštalovaného výkonu na Váhu je Liptovská Mara, vytvorená prehradením údolia rieky pri obci Liptovská Mara. Zachytáva veľké jarné a povodňové vody na Váhu a tie rovnomerne vypúšťa počas celého roku. Súčasťou vodného diela je vyrovnávacia nádrž Bešeňová, ktorá plní funkciu výpustného objektu, pod ktorým je elektráreň. Sústava vodných diel Liptovská Mara -Bešeňová s rovnomennými elektrárňami boli uvedené do prevádzky v roku 1975. Ich význam je nielen energetický (inštalovaný výkon elektrárne je 198 MW), ale aj vodohospodársky a rekreačný. Energia rieky Dunaj na slovenskom úseku sa využíva od r. 1992, keď boli spustené prvé energetické kapacity. Sústavu vodných diel na Dunaji tvoria 4 vodné elektrárne s celkovým výkonom 745 MW, ktoré má doplniť vodná elektráreň MVE Dobrohošť. Nosnou časťou vodných diel na Dunaji je však vodné dielo Gabčíkovo, ktoré bolo uvedené do prevádzky vr. 1995 s celkovým výkonom 720 MW a ročnou priemernou výrobou 2600 GWh. Sústavu vodných diel na Dunaji dopĺňajú VE Čunovo s celkovým výkonom 720 MW. 280 5 HOSPODÁRSTVO Účelom vodného diela Veľké Kozmálovce na Hrone je vytvorenie spoľahlivého zdroja vody pre AE Mochovce. Okrem energetického využitia má aj zavlažovaciu a rekreačnú funkciu, jej inštalovaný výkon je 5,32 MW. Významný hydroenergetický potenciál majú aj východoslovenské rieky. Prvá vodná elektráreň na východnom Slovensku bola postavená v r. 1889 v Krompachoch s výkonom 22 kW. K výstavbe vodných diel dochádza začiatkom 20. storočia na rieke Hnilec. Malá vodná elektráreň (MVE) Rakovec začala svoju prevádzku vr. 1912 a MVE Švedlár v r. 1939. V r. 1953 vstupuje do prevádzky prvá prečerpávajúca vodná elektráreň Dobšiná na Slanej. Prečerpávajúca vodná nádrž využíva prostredníctvom vodného diela vody rieky Hnilec (akumulačná nádrž Palcmanská Maša) a prevádza ich pomocou privádzača do povodia rieky Slaná (do vodnej nádrže s vodnou elektrárňou vo Vlčej doline). MVE Dobšiná II využíva spád medzi nádržou vo Vlčej doline a Dobšinským potokom. K väčším vodným elektrárnám patrí PVE Ružín na rieke Hornád (r. 1972). Na vyrovnávacej vodnej nádrže tohto vodného diela je MVO Ružín II. Prietok Hornádu využíva aj MVE Krompachy z r. 1931. Prehradením údolia rieky Ondava bola vytvorená akumulačná nádrž s celkovým objemom 172,5 mil. m3. Jej hydroenergetický potenciál využíva vodná elektráreň Domaša na Ondave od r. 1966. Najväčšie vodohospodárske podniky v SR znázorňuje mapa 49. Mapa 49: Najväčšie vodohospodárske podniky v SR (r. 2006)_ Zdroj: Trend, 2007, spracovanie Dubcová, 2008 V prevádzke sú aj jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach (v r. 2008 sa plánuje ich odstavenie) a v Mochovciach. Taliansky Enel, nový vlastník elektrárne, začína s dostavbou 3. a 4. bloku elektrárne a plánuje vybudovať prečerpávajúcu vodnú elektráreň Ipeľ v pramennej oblasti riek Kokavka - Ipeľ. Dominantným výrobcom elektrickej energie sú Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava. Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS), a.s., Bratislava umožňuje napojenie slovenskej siete na medzinárodnú rozvodnú sieť. V súčasnom období dochádza k obnovovaniu činnosti malých vodných elektrární, ktoré zásobujú energiou obce, závody, resp. hotely a slúžia len pre ich vlastné potreby. K ďalším zdrojom energie patrí geotermálna energia, ktorá sa dnes využíva minimálne -napr. na vykurovanie skleníkov na Podunajskej nížine. K alternatívnym zdrojom energie patria aj veterné elektrárne, ktoré však na Slovenku vo výrobe elektriny nemajú tradíciu. Štyri turbíny boli postavené v obci Cerová na Záhorí. V súčasnosti nastáva záujem investorov o výstavbu veterných parkov, avšak mnohí obyvatelia obcí sa bránia výstavbe veterných turbín písaním petícií. 281 5 HOSPODÁRSTVO 5.8 Doprava Doprava je významným faktorom hospodárstva. Prostredníctvom nej je zabezpečovaná preprava surovín z miesta ťažby do miesta spracovania, distribúcia hotových výrobkov do spotrebiteľskej siete, dochádzka osôb za prácou a rekreáciou. Väčšina dopravy Slovenska je sústredená do výrazných dopravných koridorov. Podmieňuje ich hornatý reliéf štátu. Dopravne najvýznamnejšie sú koridory vedúce dolinami Váhu, Hrona, Hornádu a Hnilca. Ekonomická a technická náročnosť núti investorov a staviteľov obchádzať horské bariéry. Preto cez naše pohoria vedie len málo dopravných spojení (napr. sedlo Donovaly, Šturec, Čertovica, Vernár). Na súčasnom stave dopravnej siete sa podieľali jednak historické skutočnosti, ale v nemalej miere aj tvar štátneho územia a rozloženie jednotlivých pohorí, tvar a smer riečnych dolín, významné sedlá a priesmyky. Vďaka polohe v centre Európy sa na území Slovenska stretávajú viaceré významné dopravné smery: • centrálny stredoeurópsky severojužný, spájajúci prístavy na pobreží severného Jadranu so St. Peterburgom a pobaltskými prístavmi, • západovýchodný smer, spájajúci hospodárske centrá v západnej Európe s centrami na Ukrajine a Rusku, • smer severozápad - juhovýchod, spájajúci severomorské prístavy s prístavmi na Balkáne. V kontexte hospodárstva EÚ má strategicky významný západo - východný tranzitný smer, ktorým sa do EÚ dodávajú suroviny a najmä palivá z Ruska. Územím Slovenska prechádzajú štyri z desiatich pan - európskych multimodálnych koridorov (tzv. krétske koridory): • koridor IV (Berlín/Norimberg - Praha - Budapešť - Konstanca - Solún - Istanbul), • koridor VA (Terst - Ľubľana - Budapešť/Bratislava - Ľvov), • koridor VI (Gdaňsk - Varšava - Žilina), • koridor VII (Dunaj) Stav dopravného a telekomunikačného systému je zrkadlom stupňa zavádzania nových technológií do ekonomiky, ale aj predpokladom celkového rozvoja hospodárstva. Mapa 50: Dopravná infrastruktura Slovenskej republiky Zdroj: Podhorský, 2002 282 5 HOSPODÁRSTVO Kvantitatívne charakteristiky nášho dopravného systému (hustota, celková dĺžka komunikácií i.) sú prevažne dobré. Kvalitatívnymi ukazovateľmi (kvalita povrchu ciest, priepustnosť systému, rýchlostné komunikácie, elektrifikácia a rýchle expresné železničné trate) však slovenský dopravný systém výrazne zaostáva za najvyspelejšími štátmi EÚ a ostatnými vyspelými štátmi sveta. Najvýznamnejšie dopravné komunikácie na Slovensku sú prevažne západovýchodného smeru (mapa 50). Dominancia uvedeného smeru je výsledkom požiadavky hospodárstva bývalého Československa, štátu, ktorý bol pretiahnutý rovnakým smerom. Navyše jeho hospodárstvo bolo dlhodobo orientované na trhy a surovinovú základňu bývalého ZSSR. Západovýchodného smeru je aj súčasný tvar územia Slovenska. 5.8.1 Železničná doprava Dominantnou úlohou železničnej dopravy je preprava nákladov na stredné a väčšie vzdialenosti, v prípade prepravy osôb zaostáva za cestnou dopravou. V súčasnosti tvoria železničnú sieť SR celoštátne a regionálne trate. Sú to trate normálnorozchodné, úzkorozchodné a širokorozchodné. Celková dĺžka tratí na území SR je 3 661,749 km, z čoho je 3 512,012 km s normálnym rozchodom, 49,751 km úzkorozchodných a 99,986 km širokorozchodných. Jednokoľajné trate normálneho rozchodu majú spolu 2 492,500 km, dvojkoľajné 1 019,512 km. Z celkovej dĺžky tratí je 1 536,264 km elektrifikovaných a 2 125,485 km neelektrifikovaných. Jediná širokorozchodná trať na území SR je pokračovaním trate zo stanice Užhorod cez stanicu Maťovce do ŽST Haniska pri Košiciach. Na železničnú sieť nieje napojené každé sídlo, v takom prípade ju nahrádza cestná doprava. Železničná sieť absentuje v okrese Stropkov. Nevýhodou (konvenčnej) železničnej dopravy je vyššia závislosť od morfológie územia, ako aj nižšia operatívnosť v porovnaní s cestnou dopravou. Elektrifikované trate na Slovensku sú špecifické tým, že jedna časť je napájaná 25 kV 50 Hz striedavým prúdom, ďalšia časť elektrifikovaných tratí je napájaná jednosmerným prúdom 3 kV. Rozvoj železničnej siete kulminoval v 50. rokoch 20. storočia. Po tomto období sa zväčšoval už iba objem prepravovaných nákladov a skracovala sa dĺžka tratí o menej rentabilné. Začiatkom roku 2003 bolo zrušených viacero menších (regionálnych) tratí pre ich nerentabilnosť. Železničná doprava je ekologickejšia, lacnejšia, (preto EÚ vyvíja snahy o väčšie využitie železníc pri preprave nákladov, čím by sa znížila prepravná práca preťažovanej cestnej dopravy), ale aj pomalšia ako cestná doprava. V rámci prepravy osôb i nákladov sú ťažiskové trate s medzinárodným významom: • štátna hranica ČR - SR - Kúty - Bratislava - Nové Zámky - Štúrovo - hranica s MR, • Bratislava - Žilina - Poprad - Košice - Čierna nad Tisou - štátna hranica s Ukrajinou, • štátna hranica ČR - PR - SR - Čadca - Žilina, • Leopoldov - Nové Zámky - Zvolen - Lučenec - Košice. Uvedené trate sa podieľajú 37% z celkovej dĺžky železničnej siete, no realizuje sa na nich približne 70% všetkých výkonov železničnej dopravy na Slovensku. Podľa údajov Železničnej spoločnosti v roku 2003 železnice prepravili 51 274 000 osôb. V nákladnej doprave prepravili celkom 50 521 000 t tovaru, pričom priemerná dopravná vzdialenosť bola 200,2 km. V nákladnej preprave podľa skupín tovarov bola ich štruktúra (v tis. t): • chemické produkty 1 361, • drevo 2 509, • potraviny 1 877, • stavebniny 5 676, • kovy 7 195, • ropné výrobky 3 590, • uhlie 9 027, • železná ruda 13 805, • kombinovaná doprava 930. 283 5 HOSPODÁRSTVO V ostatných rokoch má klesajúcu tendenciu preprava chemických produktov a dreva. Rastúci trend sa prejavil v preprave ropy a v kombinovanej doprave. Na území Slovenskej republiky zabezpečuje prepravu osôb Železničná spoločnosť, a. s., prepravu nákladov je realizovaná spoločnosťou Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a. s., Sieť koľajníc prevádzkuje spoločnosť Železnice Slovenskej republiky, a. s. V súčasnej dobe sa vedie diskusia o vybudovaní širokorozchodnej železničnej trate cez územie Slovenska až do Viedne. Iniciátorom myšlienky je Rusko, ktorého cieľom je vybudovať trať, na ktorú by sa napojila Transsibiřská magistrála, čím by došlo k prepojeniu Európy a Ázie. Z viacerých variantov by ako najpravdepodobnejší pripadal smer Maťovce -Haniska - Zvolen - Palárikovo - Bratislava - Viedeň. Na základe memoranda (nie je to právne záväzný dokument) podpísaného 4. mája 2007 v Moskve sa Rusko zaviazalo prepraviť na širokorozchodnej trati 18-20 mil. ton tovaru ročne. Investičné náklady na vybudovanie novej širokorozchodnej železničnej trate sú odhadované na 73,4 mld korún. Železničná doprava v súčasnej dobe zápasí s problémom technického stavu strojového parku a nižšou traťovou rýchlosťou (len v malej časti dosahuje rýchlosť 120 km/hod). 5.8.2 Cestná doprava Cestná doprava je dominantná v preprave osôb a nákladov, ktoré rýchle podliehajú skaze. Vyniká svojou rýchlosťou a v porovnaní so železničnou dopravou je oveľa pružnejšia a operatívnejšia. Celková dĺžka ciest na Slovensku je 17 776 km (2004). Podrobnejšie analýzy cestnej siete vykazujú nedostatok najkvalitnejších cestných spojení, a to diaľnic. Ich celková dĺžka spolu s diaľničnými privádzačmi bola 327 km (2004). Predstavuje však len zlomok dĺžky, ktorú by naše hospodárstvo potrebovalo. Ciest prvej triedy bolo 3 334 km a ciest druhej triedy je o niečo viac, 3 728 km (2004). Výstavba diaľnic je vzhľadom na morfológiu Slovenska pomalá a navyše finančne veľmi náročné. Časový plán výstavby jednotlivých diaľničných úsekov zobrazuje tabuľka 85. Vláda SR v súčasnej dobe uvažuje o odovzdaní kompetencií vo výstavbe niektorých úsekov diaľnic do rúk súkromným investorom. O jednu z najväčších štátnych zákaziek budú súperiť dvaja uchádzači- konzorciá niekoľkých firiem zo Švédska, Francúzska, Portugalska a Slovenska. Víťaz by mal budovať päť úsekov na hlavnom diaľničnom ťahu z Bratislavy do Košíc. Ide o úseky Dubná Skala - Turany (16,45 km), Turany - Hubová (13,40 km), Hubová - Ivachnová (15,25 km), Jánovce - Jablonov (18,54 km) a Fričovce - Svinia (11,20 km), čo predstavuje takmer 75 km. Stavebná hodnota súkromnej diaľnice sa odhaduje na vyše 50 miliárd korún. Reálna cena za naprojektovanie, postavenie a 30 ročné prevádzkovanie a udržiavanie môže dosiahnuť dvoj- až trojnásobnú hodnotu. Celková dĺžka diaľničnej siete podľa vládou schválenej koncepcie rozvoja diaľničnej siete by mala dosiahnuť 660 km a dĺžka rýchlostných komunikácií 874 km. Hlavné diaľničné trasy na Slovensku budú: • D1 Bratislava (Petržalka - križovatka s D2) - Trenčín - Žilina - Poprad - Košice -Michalovce - štátna hranica SR/Ukrajina s celkovou dĺžkou 513 km) s výstavbou plánovanou po roku 2010), je vybudovaná po Považskú Bystricu, • D2 (štátna hranica ČR/SR - Kúty - Bratislava - štátna hranica SR/MR s celkovou dĺžkou 80 km) je ukončená, • D3 (Hričovské Podhradie - Kysucké Nové Mesto - Čadca - štátna hranica SR/PR s celkovou dĺžkou 59 km) s výstavbou plánovanou v rokoch 2010-2013, • D4 štátna hranica SR/Rakúsko - križovatka s D2 Jarovce - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji - križovatka s D2 Stupava juh - št. hr. SR/Rakúsko s celkovou dĺžkou 49 km.. Tabuľka 85: Plán výstavby diaľničných úsekov na Slovensku Diaľničný úsek Dĺžka km Rok otvorenia Výstavba Poznámka D1 Viedenská cesta-Prístavný most 3,867 2005 4/2003 - 7/2006 D1 Ladce-Sverepec 9,94 12/2005 12/1997-2006 21 Svereoec - Považská Bvstrica. západ 0,56 2007 8/2005 - 10/2007 D1 9,035 2008 11/2005 - 10/2008 284 5 HOSPODÁRSTVO Diaľničný úsek Dĺžka km Rok otvorenia Výstavba Poznámka Považská Bvstrica. západ -Vrtižer 21 Vrtižer - Hričovské Podhradie 13,457 2007 10/1998 -6/2007 v r. 1999 výstavba zastavená 21 Višňové - Dubná Skala 8,11 2012 2007-2012 21 Dubná skala - Turanv 13,246 2012 2007-2012 21 Važec - Menqusovce 12,22 2008 8/1998 -2008 v r. 1999 výstavba zastavená 21 Menqusovce-Jánovce 25,85 2008 4/2005 - 2008 21 Studenec - Beharovce 3,45 2008 2007 - 2008 21 Svinia - Prešov 7,075 2008 2005 - 2008 D2 Lamačská cesta - Staré grunty 3,3 2006 6/2003 - 5/2007 z toho tunel Sitina 1,44 km 2E križovatka Stupava, juh 3,3 2008 2006 - 2008 Nultý okruh Bratislavy D3 Hričovské Podhradie - Žilina, Strážov 6,85 2007 2005 - 2008 D3 Svrčinovec - Skalité 12,15 2011 2007-2011 1/2 profil D3 Skalité - štátna hranica SR/PR 3,16 2011 11/1997-2011 1/2 profil, v r. 1999 výstavba zastavená Zdroj: www.highways.sk Rýchlostné komunikácie sú v porovnaní s diaľnicami vybavené menej početne dopravnou infrastrukturou (benzínovými čerpadlami, odpočívadlami atď.). Celková dĺžka rýchlostných komunikácií by mala dosiahnuť 1162 km. Územím Slovenska sú komunikácie tohto typu vedené nasledovnými smermi: • R 1 (168 km) Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica, • R 2 (352 km) štátna hranica ČR - SR - Drietoma - Trenčín - Prievidza - Žiar nad Hronom -Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava - Košice, • R 3 (258 km) štátna hranica PR - SR - Trstená - Dolný Kubín - Kráľovany - Martin - Žiar nad Hronom - Zvolen - Šahy - štátna hranica SR - MR, • R 4 (132 km)) štátna hranica PR - SR - Vyšný Komárnik - Svidník - Prešov, pokračovanie diaľnicou D 1 do Košíc - štátna hranica SR - MR, • R 5 (2 km) diaľnica D 3 - Čadca - Svrčinovec - štátna hranica SR - ČR, • R 6 (26 km) Puchov - Lysá pod Makytou - štátna hranica SR - ČR, • R 7 (224 km) Bratislava - Nové Zámky - Veľký Krtíš - Lučenec. Vzhľadom na pomerne nízku kvalitu cestných sietí (povrch) je cestná doprava najnebezpečnejším druhom dopravy. V porovnaní s obdobím pred rokom 1989 sa výrazne vylepšil vozový park v rámci nákladnej i osobnej prepravy. Cestná doprava patrí medzi najväčších znečisťovateľov životného prostredia. 5.8.3 Potrubná doprava V porovnaní s inými druhmi dopravy je to lacný a ekologický druh dopravy. Najvýznamnejšie suroviny prepravované potrubnou dopravou sú ropa a zemný plyn. Cez územie Slovenska vedú trasy potrubnej dopravy európskeho významu: plynovod Bratstvo a ropovod Družba, na ktorý sa v Tupej pri Šahách napája ropovod Adria. Ropovod Družba bol vybudovaný v rokoch 1960 - 1965 a pomocou 5 prečerpávacích staníc zabezpečuje prepravu ropy z Ruska. Ročnú kapacitu má 80 miliárd m3. 285 5 HOSPODÁRSTVO Ropovod Družba je asi najväčším dielom ekonomického spoločenstva RVHP - Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. Dohodu o spoločnej stavbe ropovodu podpísali politickí predstavitelia Československa, Maďarska, Poľska a NDR 18. decembra 1959. Touto zmluvou sa signatárske krajiny dostali do totálnej energetickej závislosti od Sovietskeho zväzu, ktorá zotrvala i po jeho rozpade i rozpade RVHP. Celková dĺžka plynovodov (vrátane zabezpečenia plynofikácie obcí) predstavuje 2 267 km. V súčasnosti sú veľmi aktuálne projekty plynovodov North Stream a South Stream, či Baltského ropovodu. Z dôvodov exponovanejšieho reliéfu Slovenska sa nepočíta s ich vedením cez naše územie, čím by Slovensko stratilo príjmy z tranzitných poplatkov. Plánovaný plynovod North z ruského Vyborgu cez Baltské more do nemeckého Greifswaldu sa sprevádzkuje do roku 2013. Plynovod North Stream je do určitej miery aj konkurenciou pre slovenský tranzitný plynovod. Konkurenciou pre slovenský tranzitný plynovod bude aj plynovod South Stream. Má prechádzať Bulharskom, Srbskom, Maďarskom do Rakúska a Talianska. Odhadovaná prepravná kapacita plynovodu bude 10 miliárd m3. Pokiaľ Európska únia nebude potrebovať z Ruska viac plynu, vyťaženosť slovenskej vetvy môže poklesnúť. Samozrejme, dôležité sú aj vodovody, nimi sa zásobuje obyvateľstvo vodou i zo vzdialených vodných nádrží, napr. Košice zo Stariny na Ciroche. 5.8.4 Riečna a námorná doprava V porovnaní s ostatnými druhmi dopravy patrí riečna doprava medzi ekologickejšie, lacnejšie, ale aj pomalšie a závisí od výšky vodnej hladiny. Je zameraná na prepravu hromadných materiálov nepodliehajúcich skaze. Riečna doprava sa na Slovensku realizuje len na prirodzených vodných tokoch, na riekach. Ťažisko v preprave tovarov je na rieke Dunaj (dĺžka slovenského úseku rieky je 172 km), ktorý má štatút medzinárodnej vodnej cesty a prostredníctvom vodnej cesty Rýn - Mohan - Dunaj spája Severné more s Baltským. Od roku 1998 je splavná aj vážska vodná cesta v úseku od Komárna po Sereď v dĺžke 78,85 km, pričom preprava tovarov prebieha na úseku Komárno - Duslo Šaľa v dĺžke 57 km. Splavná je v dĺžke 7,5 km od hraníc s Maďarskom po Ladmovce aj rieka Bodrog, využíva sa však len nepravidelne. Prekládka a nakládka sa realizuje v prístavoch Komárno, Bratislava, Štúrovo a Šaľa (prístavisko slúži exkluzívne potrebám Dusia Šaľa). Štatút verejného prístavu majú Bratislava, Komárno a Štúrovo. Prístav Komárno vykonáva úpravu plavebných súprav pre horný a dolný tok Dunaja. Vývoj a štruktúru prekladaných komodít v našom najväčšom prístave Bratislava dokumentujeme v grafe 36. Graf 36: Vývoj a štruktúra prekladaného tovaru v prístave Bratislava (2005-2007) 2 000 000 1 800 000 1 600 000 > 1 400 000 o 1 200 000 w 1 000 000 'g 800 000 £ 600 000 400 000 200 000 0 2005 2006 2007 obdobie Zdroj: Slovenská plavba a prístavy a.s., interné materiály, 2008 Z pevných tovarov dominuje prekládka umelých hnojív, cementu, poľnohospodárskych produktov, uhlia, koksu, železnej rudy a rudných koncentrátov, štrku, kameňa a piesku. Terminál tekutých tovarov v súčasnosti priamo prekladá ropné produkty (benzín, nafta, ľahké a ťažké vykurovacie oleje a iné ťažké ropné deriváty) z a.s. Slovnaft Bratislava do plavidiel bez medziskladovania. 286 5 HOSPODÁRSTVO Malú námornú flotilu Slovenska reprezentuje spolu 54 lodí s celkovou kapacitou 361 651 DWT (DWT- deadweight tons- označuje váhovú nosnosť lodí, t. j. množstvo nákladu, ktorý môžu lode prijať po čiaru ponoru). Z hľadiska typu dominujú univerzálne nákladné lode (45), lode na prepravu rúd (6) a mraziarenské lode (3). Ako domovské prístavy využívajú najmä námorné prístavy Štetín, Terst a Hamburg. Väčšinu z uvedených lodí (46) je využívaná inými štátmi, ktoré si ich zobrali do prenájmu. Nájomcami slovenských lodí sú Turecko 11 lodí, Ukrajina 10 lodí Bulharsko 7 lodí, Izrael 6 lodí. Grécko 4 lode. Po 2 lode má v prenájme Estónsko, Poľsko a Sýria. V evidencii nájomcov našich lodí figuruje aj Taliansko a Veľká Británia, ktoré využívajú po 1 lodi. 5.8.5 Letecká doprava Letecká doprava je zameraná najmä na prepravu osôb na veľké vzdialenosti. V porovnaní s ostatnými druhmi je jej výhodou rýchlosť pri preprave na veľké vzdialenosti. Letecká doprava má vzhľadom na rozlohu štátneho územia najmä perspektívu v medzinárodnej doprave, nakoľko rentabilita letov rastie s rastúcou letovou vzdialenosťou. Z analýzy leteckej dopravy na začiatku rokov 2004—2005 je zrejmý nárast počtu prepravených osôb a pokles prepravy nákladov. V roku 2004 vykázalo Slovensko najvýraznejší nárast leteckej dopravy spomedzi všetkých 25 členských krajín Európskej únie (Belianska, 2007) Ako vyplýva zo správy štatistického úradu EÚ Eurostat, na Slovensku sa počet letecky prepravených osôb zvýšil v predminulom roku o 72,7 percenta na 1,081 milióna osôb. Nárastu napomohli aj podnikateľské aktivity nízkonákladových leteckých spoločností, ako napr. Sky-Europe a Ryanair. V ťažiskovej letnej sezóne sa zvyšuje počet letov a prepravených osôb vďaka chartrovým letom. Linky zo Slovenska do zahraničia sa rozširujú a zavádzajú sa výkonnejšie lietadlá. Najvýznamnejšie letiská na Slovensku sú v Bratislave a Košiciach. Najmä letisko v Bratislave je v súčasnosti veľmi preťažené, pričom najmä kapacity odbavovacích priestorov letiska nepostačujú vysokému počtu pasažierov. Priestorové problémy by dokázala vyriešiť privatizačná ponuka konzorcia TWO-ONE (v ktorej bolo akcionárom letisko Viedeň). To sa zaviazalo podporovať ďalší rozvoj letiska v Bratislave i Košiciach, vrátane vybudovania nových terminálov. Privatizácia letísk bola pozastavená a letisku chýbajú finančné prostriedky na ďalší rozvoj. Výsledkom je skutočnosť, že spoločnosť Sky - Európe presúva svoje lety do Viedne. Menšie letiská sú v Piešťanoch, Poprade, Žiline a Sliači, slúžia vnútroštátnej leteckej doprave, resp. pre pristavanie chartrových turistických letov zo zahraničia. 5.8.6 Kombinovaná doprava Prostredníctvom kombinovanej dopravy sa v súčasnosti realizuje podstatná časť zahraničného obchodu. Využíva výhody nízkej ceny železničnej a vodnej dopravy na veľké vzdialenosti a flexibilnosť cestnej dopravy (najmä kamiónmi) v počiatočných a koncových úsekoch prepravy. Kombinovaná doprava je ekonomicky i ekologicky výhodná spravidla pri preprave nad 500 km. Najpoužívanejším typom kombinovanej dopravy je kontajnerová doprava, ktorou je prepravovaný kusový tovar (napr. textilné výrobky, elektronika, strojárske výrobky). Kontajnery, t. j. medzinárodnými normami stanovené prepravné schránky, umožňujú rýchle preloženie tovaru na loď, železnicu či kamión. Kombinovaná doprava využíva terminály (prekladiská) na preloženie nákladu na iný druh dopravy, preto sa terminály nachádzajú v blízkosti významných dopravných uzlov (prístavy, veľké železničné stanice). Na Slovensku sa nachádzajú funkčné terminály kombinovanej dopravy v Bratislave - 2 (na železničnej stanici a v prístave), Dunajskej Strede, Sládkovičove a Dobrej (v blízkosti Čiernej nad Tisou), málo využívané sú kontajnerové prekladištia v Žiline a Košiciach. Terminály v Nových Zámkoch, Trstenej sú mimo prevádzky, v Ružomberku sa využíva ako sklad kalamitného dreva. 287 5 HOSPODÁRSTVO Do siete najdôležitejších železničných tratí medzinárodnej kombinovanej dopravy v Dohode AGTC sú na území SR zaradené tieto železničné trate ŽSR: C 30/1 Krakow - Muszyna - Plavec - Prešov - Kysak - Košice - Čaňa - Hidasnémeti- Miskolc C-E 40 Le Havre - Paris - Frankfurt / M - Nürnberg - Plzeň - Praha - Hranice na Morave - Ostrava - Mosty u Jablunkova - Čadca - Žilina - Poprad Tatry - Košice - Čierna nad Tisou - Čop Hranice na Morave - Valašské Meziříčí - Horní Lideč - Lúky pod Makytou - Puchov - Žilina C-E 52 Wien- Marchegg / ÖBB - Devínska Nová Ves - Bratislava - Galanta - Nové Zámky - Štúrovo - Szob / MÁV - Budapešť -Szolnok - Debrecen - Nyíregyháza C-E 61 Dresden-Nymburg - Kolín - Brno- Břeclav - Lanžhot - Kúty - Bratislava - Galanta - Nové Zámky - Komárno - Komárom -Budapest Bratislava - Rusovce - Rajka - Hegyeshalom - Budapest C-E 63 Žilina - Leopoldov - Bratislava - Kittsee - Wien Žilina - Leopoldov - Galanta_ 5.9 Cestovný ruch 5.9.1 Stručná história cestovného ruchu Napriek tomu, že cestovný ruch v dnešnom zmysle slova existuje až od prelomu 19. a 20. storočia, cestovalo sa už podstatne skôr. Motívmi cestovania boli obchod a remeslá (cieľom slovenských obchodníkov boli mestá v Rakúsku, Nemecku, Poľsku i Rusku). Naopak poloha Slovenska na významných obchodných komunikáciách (Jantárová cesta, Dunajská cesta) znamenala prítomnosť obchodníkov z Talianska, krajín Pobaltia, Balkánu, Nemecka a západu Európy. Rovnako sa cestovalo za vzdelaním, a to najmä na univerzity do Nemecka (Halle, Lipsko, Jena, Heidelberg). Premiestňovanie obyvateľstva bolo podmienené aj inými ako pracovnými motívmi. Išlo o cestovanie z náboženských dôvodov, kde sa centrami religiózneho cestovného ruchu stali napr. Levoča, Šaštín, Staré Hory. Pochopiteľne tradične navštevované pútnické miesta boli vo Svätej zemi. Ďalším dôvodom cestovania bolo liečenie. Termálne vody, ktoré využívali na kúpeľné účely už Rimania, priťahovali záujemcov o liečenie a podmienili už v stredoveku vznik kúpeľov (Turčianske Teplice, Trenčianske Teplice, Piešťany). Koncom 19. storočia dorazil aj na územie dnešného Slovenska celoeurópsky trend cestovania do hospodársky menej využívaných horských oblastí (na Slovensku najmä do Tatier), ktoré návštevníkom ponúkajú alternatívu voči hektickému životu v preľudnených a priemyslom znečistených mestách. Toto obdobie znamenalo vznik cestovného ruchu na Slovensku. Cestovný ruch bol až do prelomu konca 19. storočia takmer výhradne aktivitou zámožnejších vrstiev spoločnosti. Preto prvú známu vychádzku do Tatier, smerovanú do doliny Kežmarskej vody, podnikla z Kežmarku v roku 1565 tunajšia hradná pani Beate Laski Koscielicka (Michaeli, 1996). Významným medzníkom v procese rozvoja cestovného ruchu Tatier znamenalo vybudovanie trate Košice-Bohumín vrakoch 1870-1871, ktorá spojila hospodársky vyspelejšie oblasti (s prirodzene vysokým dopytom po cestovnom ruchu) s Tatrami (miestom turistickej ponuky). Rastúci počet návštevníkov inicioval vznik prvých turistických spolkov (Ungarische Karpatenverein v Kežmarku, Polskie Towarzystwo Tatranskie v Krakowe). Ich náplňou bolo organizovanie a technické zabezpečovanie turistických pobytov v Tatrách. Ich pričinením vyrástli v Tatrách liečebné a turistické zariadenia, rozšírila sa sieť turistických chodníkov a vybudovali sa horské chaty (Michaeli, 1996). Cestovný ruch sa začal rozvíjať aj v iných pohoriach Slovenska (Malé Karpaty, Nízke Tatry, Malá a Veľká Fatra). Na začiatku 20. storočia sa rozšírilo lyžovanie a iné zimné športy, čo pomohlo rozšíriť sezónu cestovného ruchu na celý rok. Rozvoj cestovného ruchu bol spomalený I. svetovou vojnou, navyše po vzniku Československej republiky strediská cestovného ruchu na Slovensku stratili klientelu z Maďarska, ktorá však bola nahrádzaná turistami z Čiech. 288 5 HOSPODÁRSTVO Po 2. svetovej vojne bola časť turistických zariadení poškodená, niektoré ubytovacie zariadenia slúžili dočasne iným účelom. Počet lôžok v zariadeniach voľného cestovného ruchu poklesol z 81 350 v roku 1941 na 26 715 v roku 1947. Značný vplyv na rozvoj cestovného ruchu malo znárodnenie v roku 1948 a veľká izolácia nášho štátu od okolitého sveta. Začal sa presadzovať hlavne viazaný cestovný ruch. Bolo vybudovaných veľa podnikových a odborárskych zariadení. Pri súpise zariadení cestovného ruchu v roku 1960 bolo na území Slovenska 609 ubytovacích zariadení, z toho 257 patrilo viazanému cestovnému ruchu a 352 voľnému cestovnému ruchu. Vo veľkej miere sa budovali aj súkromné chaty a na účely cestovného ruchu sa začali využívať vidiecke chalupy. Naši obyvatelia v rámci pasívneho cestovného ruchu mohli až na výnimky cestovať iba do socialistických krajín (predovšetkým Bulharska, Rumunska, NDR, Maďarska a ZSSR). Cestovanie do tzv. kapitalistického sveta bolo obmedzené prostredníctvom devízového prísľubu (na základe neho si v štátnej banke mohli zakúpiť konvertibilnú menu aj to vo veľmi obmedzenom množstve). Podobne k nám za účelom rekreácie prichádzali okrem Čechov hlavne obyvatelia NDR, Maďarska a Poľska. Od roku 1948 došlo k zmene chápania cestovného ruchu. Do popredia sa dostal viazaný cestovný ruch (realizovaný v podnikových chatách, mládežníckych zariadeniach, odborárskych zotavovniach atď.). Zoštátnením sa časť ubytovacích zariadení dostala pod správu ROH (Revolučného odborového hnutia) a časť slúžila voľnému cestovnému ruchu. Zánik súkromného vlastníctva a zoštátnenie znamenalo zánik konkurenčného prostredia na Slovensku. Jeho dôsledkom bol úpadok kvality v oblasti poskytovania služieb. Navyše znížená sloboda cestovania neumožňovala občanom Slovenska porovnávať domáce služby so službami v krajinách, v ktorých bolo slobodné konkurenčné prostredie. Spoločenské a politické zmeny, ktoré boli iniciované novembrovými udalosťami v roku 1989, znamenali hlavne privatizáciu zariadení cestovného ruchu, čím sa vytvorilo konkurenčné prostredie potrebné na zlepšenie stále málo kvalitných služieb. Sloboda cestovania znamenala zvýšenie cestovania našich občanov do tzv. devízového sveta (napr. Taliansko, Francúzsko Španielsko, Grécko). Postupne zanikali aj ekonomické obmedzenia, slovenská koruna sa stala voľne zmeniteľnou menou. Z týchto dôvodov sa rozvoj zahraničného cestovného ruchu stal dynamickejším ako rozvoj domáceho cestovného ruchu, čo sa odzrkadlilo i na vyššom podiele dovolenkujúcich v zahraničí ako doma. Rovnako sa po roku 1989 znížil počet príchodov zo zahraničia, nakoľko aj turisti z bývalej NDR, Čiech a Maďarska začali taktiež po získaní slobody cestovania preferovať predtým nedostupné turistické destinácie. Privatizáciou a vytvorením konkurenčného prostredia sa cestovný ruch začal rozvíjať na princípoch liberálnej trhovej ekonomiky. Štát ho prestal riadiť direktívne, stanovovať mu úlohy štátneho plánu a pod. Zmenila sa jeho štruktúra, najmä postupným stenčovaním viazaného (sociálneho) cestovného ruchu (rekreačné pobyty v rámci odborových a mládežníckych organizácií). Tým prestal cestovný ruch plniť významné sociálne funkcie, ktoré pred r. 1989 plnil a preferoval. 5.9.2 Výkony cestovného ruchu Slovenska V roku 2007 využilo služby ubytovacích zariadení na Slovensku 3 778 000 turistov, z čoho zo zahraničia bolo 1 685 000 osôb, čo predstavuje 44,6% zo všetkých návštevníkov Slovenska. Z grafu 37 je zrejmá pozitívna skutočnosť stabilného nárastu návštevnosti Slovenska v rokoch 2004-2007. 289 5 HOSPODÁRSTVO Graf 37: Vývoj návštevnosti Slovenska v rokoch 2003-2007 2 500 OOO -, o 1 500 000 g 1 000 000 ■ Slovensko ■ zahraničie 2005 rok Zdroj: www.economy.gov.sk Ubytovacie zariadenia na Slovensku v tom istom roku zaznamenali celkovo 11 566 632 prenocovaní, z čoho na prenocovania zahraničných návštevníkov pripadá 44,9%. Napriek prevažne pozitívnemu trendu v návštevnosti je negatívom priemerná dĺžka pobytu, ktorá je v posledných dvoch rokoch stabilne 3,1 dňa. V roku 2007 dosiahli príjmy z aktívneho cestovného ruchu hodnotu 2 013,2 mil. USD, výdavky na pasívny cestovný ruch predstavoval 1 526,4 mil. USD. Saldo cestovného ruchu tak dosiahlo hodnotu 486,8 mil. USD. Aktívnu bilanciu z cestovného ruchu si Slovensko udržuje už posledných 5 rokov (graf 38). Graf 38: Vývoj príjmov a výdavkov cestovného ruchu v rokoch 2003-2007_ h-íl- ■ príjmy z CR □ výdaje na CR □ saldo CR 2005 rok Zdroj: www.economy.gov.sk V rámci domáceho aktívneho cestovného ruchu využilo služby ubytovacích zariadení na Slovensku 2 093 000 hostí. Je možné konštatovať, že domáci cestovný ruch má v posledných 5 290 5 HOSPODÁRSTVO rokoch stúpajúcu tendenciu. Priemerná dĺžka pobytu domácich účastníkov cestovného ruchu dosiahla v roku 2007 hodnotu 3,0 dňa. Väčšina účastníkov (80%) cestovného ruchu si domáci dovolenkový pobyt organizuje sama a len 20 % sa zúčastňuje dovoleniek prostredníctvom cestovných kancelárií a iných organizácií. Najčastejším motívom domáceho dovolenkového cestovného ruchu je pobyt v horách, pobyt pri vode, kúpeľný pobyt, návšteva príbuzných a priateľov a pobyt na vidieku. Čo sa týka zahraničného aktívneho cestovného ruchu až 23 % podiel na návštevnosti Slovenska majú turisti z Českej republiky, nasledovaní návštevníkmi z Poľska (12 %), Maďarska (4,5%). Z ostatných krajín má vysoký podiel na návštevnosti Nemecko (8 %), kde bude hrať významnú úlohu návrat turistov z tzv. „nových spolkových krajín", ktorí so Slovenskom mali pozitívnu skúsenosť z čias bývalej NDR. V poslednej dobe rastie podiel turistov z Veľkej Británie. Nárast podielu britskej klientely je možné odôvodniť predovšetkým boomom cenovo výhodných turistických produktov viazaných predovšetkým na víkendové pobyty v Bratislave. Cenová výhodnosť bola navyše umocnená aj masívnou kampaňou nízko nákladových leteckých spoločností. Najčastejším motívom dlhodobého pobytu zahraničných turistov na Slovensku je služobný cestovný ruch, návšteva príbuzných a priateľov, rekreácia, nákupná turistika, kultúra a poznávanie. Počet obyvateľov Slovenska na zahraničnom cestovnom ruchu po zrušení pasových a colných bariér po roku 1989 prudko rástol. Cieľovou krajinou v dlhodobom organizovanom cestovnom ruchu je na prvom mieste Chorvátsko, potom Grécko, Taliansko, Turecko, Španielsko a Bulharsko. Motívom dlhodobého organizovaného cestovného ruchu občanov Slovenska je predovšetkým pobyt pri mori (viac ako 1/4), návšteva príbuzných a priateľov, pobyt v horách, pobyt pri vode, kultúrny a mestský cestovný ruch. Motívom krátkodobého cestovného ruchu do zahraničia je najčastejšie návšteva príbuzných a priateľov, služobná, cesta, nákupná turistika, kultúrny cestovný ruch a poznávanie. Na rozdiel od domácej dovolenky väčšina obyvateľov SR si organizuje zahraničnú dovolenku prostredníctvom cestovných kancelárií. Len 40% občanov si organizuje zahraničnú dovolenku individuálne. Napriek pozitívnym ukazovateľom slovenský cestovný ruch musí riešiť dlhodobý problém, ktorým je nízka úroveň propagácie. V roku 2006 dosiahla od štátu Slovenská agentúra cestovného ruchu (SACR) 80,3 milióna korún (na porovnanie: česká agentúra má k dispozícii 300 miliónov, maďarská miliardu a rakúska dve miliardy korún, pričom štát jej prispieva polovicou). Potvrdzuje to aj štúdia Svetového ekonomického fóra, podľa ktorej Slovensko v časti týkajúcej sa propagácie obsadilo 121 priečku medzi 130 štátmi sveta. Podstatne lepšie dopadlo Slovensko v časti zameranej na konkurencieschopnosť, kde obsadilo 38 miesto. Nízka úroveň propagácie je jedným z hlavných dôvodov relatívne malého podielu Slovenska na celosvetovom cestovnom ruchu (tab. 86) Tab. 86: Návštevnosť vybraných krajín sveta (r. 2006) návštevnosť podiel na svetovom CR (mil osôb) (%) Francúzsko 75,1 9,8 Španielsko 53,6 7,0 USA 46,1 6,0 Cína 46,1 5,5 Taliansko 37,1 4,9 V. Británia 27,8 3,6 Hongkong 21,8 2,9 Mexiko 20,6 2,7 Nemecko 20,1 2,6 Rakúsko 19,4 2,5 Slovensko 3,2 0,4 Svet 763,0 100,0 Zdroj: Jarábková (2007), www.economy.gov.sk 291 5 HOSPODÁRSTVO 5.9.3 Regióny cestovného ruchu Od roku 2004 je v platnosti nová Regionalizácia cestovného ruchu Slovenska. Na rozdiel od starších regionalizácií boli do súčasnej zahrnuté aj doposiaľ nezačleněné regióny, predovšetkým územie Podunajskej nížiny a Východoslovenskej nížiny (Spišiak, 2005). Uskutočnená regionalizácia rozdelila územie Slovenska na 21 regiónov (mapa 51), ktoré boli na základe hodnotenia potenciálu cestovného ruchu rozdelené do štyroch kategórií: Mapa 51: Regióny cestovného ruchu na Slovensku_ Regióny cestovného ruchu Územné regióny cestovného ruchu 1 - Bratislavský 12 - Ipeľský 2 - Podunajský 13 - Gemerský 3 - Záhorský 14 - Horehronský 4 - Dolnopovaiský 15 . Pohronský 5 - Suednopovažský 16 - Tatranský 6 - Nitriansky 17 . Spišský 7 - Hornonitriansky lg . Koíický 8 - Severopovažský 19 , Šarišský 9 - Turčiansky 20 - Homozcmplinsky 10 - Oravský 21 - Dolnozemplinsky 11 - Liptovský Zdroj: Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike (2005) 1. kategória (regióny s medzinárodným významom), kam patria Bratislavský, Severopovažský, Liptovský, Horehronský a Tatranský región. 2. kategória (regióny s národným významom), kde je zaradený Strednopovažský, Turčiansky, Oravský, Košický a Šarišský región. 3. kategória (regióny s nadregionálnym významom) s Podunajským, Dolnopovažským, Nitrianskym, Hornonitrianskym, Pohronským, Gemerským a Spišským regiónom. 4. kategória (regióny s prevažujúcim významom na regionálnej úrovni), kde boli začlenené Záhorský, Ipeľský, Hornozemplínsky a Dolnozemplinsky región. Z hľadiska návštevnosti je dominantným Bratislavský región, Podľa Regionalizácie cestovného ruchu v Slovenskej republike (2005) ho navštívilo 576 924 hostí, čo predstavuje 18,2 % z celkového počtu hostí na Slovensku. V porovnaní s ostatnými regiónmi je dosahuje najvyšší podiel zahraničných príchodov (25 %). Ťažiskom cestovného ruchu v regióne je Bratislava, atraktívna svojou ponukou kultúrnohistorických pamiatok, organizovaných podujatí, významnou dopravnou polohou, ako aj štatútom hlavného mesta. Preto má vedľa poznávacieho turizmu významný podiel na cestovnom ruchu aj obchodný a kongresový cestovný ruch. Obrázok 36: Bratislavský hrad a kostol sv. Martina Autor: Lauko, 2006 292 5 HOSPODÁRSTVO Obrázok 37: Hrad Devín Autor: Lauko, 2006 K turisticky najatraktívnejším miestam Bratislavy patrí Hrad (obr. 36), v ktorom sú umiestnené expozície Slovenského národného múzea. Mesto disponuje palácmi postavenými uhorskou šľachtou počas panovania Márie Terézie. Turisticky sú prístupné len niektoré z nich - napr. Mirbachov a Pálffyho palác so stálymi expozíciami Galérie Mesta Bratislavy, naopak turisticky neprístupné, resp. čiastočne prístupné sú napr. Letný arcibiskupský palác (dnes v ňom sídli Úrad vlády SR), Grassalkovichov palác (sídlo prezidenta republiky) a Primaciálny palác (slúži primátorovi na reprezentačné účely, je čiastočne prístupný verejnosti). Zo sakrálnych pamiatok je pozoruhodný Dóm sv. Martina (v rokoch 1563-1830 korunovačný kostol uhorských panovníkov) a františkánsky kostol. Turistami je vyhľadávaná aj budova Starej radnice, budova Opery SND, Reduta a Michalská brána. Okrem architektonických pamiatok láka Bratislava svojimi organizovanými podujatiami (Bratislavské jazzové dni, Bratislavské hudobné slávnosti a výstavy konané spoločnosťou Incheba). Pre potreby ubytovania slúži prakticky kompletná štruktúra ubytovacích zariadení (absentuje iba 5 hviezdičkový hotel; stavia sa pri Dunaji hotel Kempinski). V meste sú zastúpené aj zariadenia svetových hotelových reťazcov, ako napr. SAS Radisson, Crown Plaza, Holyday Inn. Napriek vysokej návštevnosti mesta je priemerná dĺžka pobytu nízka (pohybuje sa okolo 2 dní), čo spôsobuje blízkosť turisticky atraktívnejšej Viedne a Budapešti. Okrem mesta Bratislavy sú v regióne turisticky atraktívne Malé Karpaty, Senec (vodné športy), obec Píla, nad ktorou je hrad Červený Kameň s mimoriadne vzácnou expozíciou nábytku, poznávací cestovný ruch je sústredený aj na Devín (obr. 37). Tradíciu vinohradníctva dokumentuje Malokarpatská vínna cesta, ktorá územím prechádza. Z organizovaných podujatí priťahujú slávnosti vinobrania v obciach pozdĺž vínnej cesty, ako aj gastroturistika (husacie hody v Slovenskom Grobe). Pre potreby krátkodobej rekreácie obyvateľom Bratislavy slúži napr. Čuňovo, Zlaté piesky a Kamzík. Oblasť Severopovažského regiónu je turisticky veľmi atraktívna. Základom cestovného ruchu je okolie Žiliny s najatraktívnejšími časťami Malej Fatry s možnosťami turistiky (atraktívne sú liečba chorôb pohybového ústrojenstva, Obrázok 38: Zrúcaniny hradu strečno hrebeňové túry z Veľkého Fatranského Kriváňa na Rozsutec) zimných športov (najmä Vrátna dolina, Veľká Rača v Kysuckých Beskydách, Makov a Bumbálka v Turzovskej vrchovine). Turisticky atraktívny je aj kaňon Manínskej tiesňavy v Súľovských vrchoch. Kúpeľná liečba je sústredená v Rajeckých Tepliciach (liečba chorôb pohybového ústrojenstva, nervových a duševných porúch), Nimnici (liečba chorôb tráviaceho ústrojenstva a nešpecifických chorôb dýchacích ciest) a Kunerade (liečba chorôb pohybového ústrojenstva). Architektonicky je pozoruhodná obec Čičmany so zachovalými ľudovými zrubovými domami, úvraťová železnička Vychylovka, zrúcaniny hradov Strečno (obr. 38), Lietava a Budatín. Autor: Lauko, 2006 293 5 HOSPODÁRSTVO Autor: Lauko, 2006 Najznámejšie organizované podujatia v regióne sa konajú v Terchovej (folklórne slávnosti a hudobné festivaly) a motokrosové preteky vo Sverepci. Liptovský región disponuje s najširšou a najuniverzálnejšou ponukou cestovného ruchu v rámci Slovenska. Svojou návštevnosťou (243 484 osôb, t.j. 7,7 % z návštevnosti Slovenska) je tretím najnavštevovanejším turistickým regiónom Slovenska. Reliéf a priaznivé klimatické podmienky sú základom realizácie zimných športov (obr. 39). Známymi sú napr. Vyšná Boca - Čertovica v Nízkych Tatrách. Stredisko Jasná podľa Weissa a i. (1994) disponuje s výnimkou Rakúska najlepšími podmienkami na lyžovanie v rámci strednej Európy. V Západných Tatrách SÚ veľmi dobré Obrázok 39: Nízke Tatry z Novej Hole podmienky na lyžovanie v Račkovej a Žiarskej doline, vo Veľkej Fatre Malinô Brdo (Ružomberok). Možnosti vysokohorskej turistiky (veľmi atraktívne najmä hrebeňové túry s bohatými výhľadmi) ponúkajú Nízke Tatry a Západné Tatry. Menej exponovanými turistickými terénmi disponuje Veľká Fatra a Chočské vrchy. Celoslovenský, resp. medzinárodný význam má v cestovnom ruchu aj systém jaskýň v Demänovskej doline. Verejnosti sú prístupné Demänovská ľadová jaskyňa a Demänovská jaskyňa slobody, ktorá sa podľa Laciku (2002) vďaka mimoriadne bohatej výzdobe považuje za jednu z najkrajších jaskýň v Európe. Na súčasný trend budovania aquaparkov ako prví zareagovali práve v Liptovskom regióne, kde bol uvedený do prevádzky prvý aquapark na Slovensku v Liptovskom Mikuláši. Kúpeľný cestovný ruch v regióne reprezentujú kúpele Lúčky (liečba ženských chorôb), Korytnica (liečba chorôb tráviaceho ústrojenstva a porúch látkovej výmeny), termálne kúpaliská sa nachádzajú v Liptovskom Jáne a Bešeňovej. Počas letnej sezóny je navštevovaná priaznivcami vodných športov vodná nádrž Liptovská Mara s rekreačným strediskom v Liptovskom Trnovci. Možnosti poznávacieho cestovného ruchu ponúka mesto Ružomberok (galéria Ľudovíta Obrázok 40: Donovaly-Kozí chrbát_ Fullu)' v zozname UNESCO je zapísaná dodnes živá obec Vlkolínec. Múzeum liptovskej dediny s rázovitými domami sa nachádza v Pribyline. K najznámejším organizovaným podujatiam patrí folklórny festival vo Východnej, navštevovaný turistami zo Slovenska i zahraničia. Cestovný ruch v Horehronskom regióne je zameraný predovšetkým na zimnú sezónu. Z dôvodu absencie vodných plôch a termálnych prameňov absentuje letná rekreácia pri vode. Najvýznamnejšími strediskami zimných športov sú Donovaly (obr. 40), Tále, Krpáčovo, Chopok-juh, Mýto pod Ďumbierom, prevažne na južných svahoch Nízkych Tatier a Turecká (Veľká Fatra). Strediskom klasického lyžovania s medzinárodnými parametrami je Osrblie (pravidelne sa stáva dejiskom pretekov svetového pohára v biatlone). Veľkej návštevnosti sa tešia Bystrianska a Harmanecká jaskyňa. Na Táloch bolo vybudované jedno z prvých golfových ihrísk na Slovensku. Autor: Lauko, 2006 294 5 HOSPODÁRSTVO Kultúrnohistorické pamiatky lákajú turistov najmä do Banskej Bystrice (Múzeum SNP), Čierneho Balogu (Čiernohronská železnička) a Hronseku (evanjelický artikulárny kostol zapísaný v zozname UNESCO). Tatranský región je predovšetkým Obr. 41: Vysoké Tatry, Štrbské Pleso a Areál snov vďaka Vysokým Tatrám (obr. 41) naším najatraktívnejším turistickým regiónom. Podľa www.economy.gov.sk ho navštívilo 540 385 návštevníkov, čo predstavuje 17,0% celkovej návštevnosti Slovenska. Región najmä Vysokými Tatrami ponúka možnosti vysokohorskej turistiky a zimných športov. Najvýznamnejšími centrami zimných športov sú Štrbské Pleso, Starý Smokovec-Hrebienok, Tatranská Lomnica a Ždiar. Okrem Vysokých Tatier sú turisticky navštevované Pieniny s centrom v Červenom Kláštore. Veľkou atrakciou je splav Dunajca na tradičných drevených pltiach. Trasa splavu vychádza z Červeného Kláštora a po 9 km končí v obci Lesnica. Na báze vodných zdrojov existujú v regióne Novoľubovnianske kúpele, Vyšné Ružbachy (liečba nervových a duševných chorôb) a moderný trend zachytávajúci aquapark v Poprade. Klimatické kúpele okrem Vysokých Tatier sú v regióne zastúpené kúpeľmi v Lučivnej v západnej časti Popradskej kotliny. Priaznivé klimatické podmienky sa stali základom na založenie klimatických kúpeľov vo Vysokých Tatrách. Prvé sanatórium založil v Novom Smokovci Dr. Mikuláš Szontagh st. (1843-1899) na základe skúseností z liečenia tuberkulózy a Basedowovej choroby v slávnych kúpeľoch Davos, Arosa a Merano. Dr. Szontagh na základe vlastných meteorologických pozorovaní dospel k presvedčivým argumentom o pozitívach zimnej klimatickej liečby a na základe nich zaviedol v roku 1882 v Novom Smokovci pokusne aj zimné sezóny. Podľa jeho vzoru zaviedli celoročnú prevádzku aj ostatné tatranské osady. Autor: Krogmann, 2008 Obrázok 42: Zrúcaniny hradu Cachtice Autor: Lauko, 2006 Kultúrnohistorické pamiatky sú sústredené v obci Ždiar (zachovalá ľudová architektúra), Červený Kláštor (objekt kláštora a gotického Kostola sv. Antona), Kežmarok (evanjelický artikulárny kostol, zapísaný v zozname UNESCO) a Stará Ľubovňa. Cestovný ruch v Strednopovažskom regióne je koncentrovaný na mestá Trenčín a Trenčianske Teplice. Mesto Trenčín je centrom poznávacieho cestovného ruchu (Trenčiansky hrad, rímsky nápis na hradnej skale), ako aj veľtržného turizmu (Trenčín mesto módy). Druhým významným centrom sú kúpele Trenčianske Teplice zamerané na liečbu ochorení pohybového aparátu a nervových ochorení. Z architektonických pamiatok sú v regióne pozoruhodné zrúcaniny hradov Beckov, Vršatec. V súčasnosti rastie popularita jazera Zelená voda, na ktorú sa viaže počas leta aj hudobný festival. Vedľa výstavy Trenčín - mesto módy je v regióne najznámejším organizovaným podujatím trojdňový hudobný festival Pohoda, konaný na letisku v Trenčíne. Po premiére filmu Báthory sa výrazne zvýšila návštevnosť zrúcanín Čachtického hradu (obr. 42). Areál hradu je dodnes bez informačných tabúľ, nakoľko je prístup do areálu pre zlý technický stav objektu neodporúčaný. 295 5 HOSPODÁRSTVO Obrázok 43: Oravský hrad Ťažiskom cestovného ruchu v Turčianskom regióne sú kúpele Turčianske Teplice, zamerané na liečbu pohybového ústrojenstva a chorôb obličiek a močových ciest. Doteraz nie sú plne využívané možnosti na letnú turistiku a najmä lyžovanie v Malej a Veľkej Fatre. Najznámejšími strediskami zimných športov sú Martinské hole, Jasenská dolina a Valčianska dolina. Turistami je veľmi vyhľadávaná najmä Gaderská dolina. Okrem reliéfu sú v regióne atraktívnymi aj termálne pramene, ktoré sa stali základom pobytov na termálnych kúpaliskách v Turčianskych Tepliciach a Mošovciach. Kultúrnohistorické pamiatky sú cieľom turistov v Martine (Múzeum slovenskej dediny v prírode, Národný cintorín), Diviaky (renesančný kaštieľ) a Kláštor pod Znievom. Oravský región ponúka bohatú ponuku turistických aktivít založených na prírodných predpokladoch. Predstavujú ju najmä možnosti vysokohorskej turistiky v Západných Tatrách, Oravskej Magure a Chočských vrchoch. V zimnej sezóne ponúka región výborné možnosti na zimné športy (Kubínska hoľa, Zuberec). V Oraviciach je turistickým lákadlom termálne kúpalisko, početne navštevované turistami z Čiech a Poľska. Významným turistickým magnetom sú aj strediská pozdĺž Oravskej priehrady. Medzi kultúrnohistorickými pamiatkami dominuje zachovaný Oravský hrad (obr. 43) v obci Oravský Podzámok, postavený na 112 m vysokom brale. Ľudovú tvorivosť dokumentuje Múzeum oravskej dediny v Zuberci-Brestovej. Zo sakrálnych pamiatok je významný rímskokatolícky kostol v Tvrdošíne a drevený artikulárny kostol v Leštinách. Obidve pamiatky sú zapísaný v zozname UNESCO. Väčšina výkonov ubytovacích zariadení v Košickom regióne je sústredená do mesta Košice. Poznávací cestovný ruch je koncentrovaný do historického jadra Košíc, ktorému dominuje gotický Dóm sv. Alžbety (obr. 44), jedna Ml I ^ Autor: Lauko, 2006 Obrázok 44: Dóm sv. Alžbety v Košiciach Autor: Lauko, 2006 z najvýznamnejších architektonických pamiatok na Slovensku. V meste sa nachádza rad ďalších sakrálnych i svetských pamiatok, ktoré pripomínajú významné historické udalosti Československa, resp. Slovenska. Z pestrého spektra organizovaných podujatí spomenieme najvýznamnejšie - Medzinárodný maratón mieru, ktorý sa v meste koná od roku 1924. Okrem mesta Košice je turistami navštevovaný studený prameň Gejzír v Herľanoch, ktorého erupcie sa opakujú približne každých 32-34 hodín. Možnosti turistiky ponúkajú najmä Slánské vrchy a Slovenský kras (Zádielska dolina, Jasovská jaskyňa). Cestovný ruch v Šarišskom regióne je v súčasnej dobe orientovaný hlavne na kúpeľné mesto Bardejov, zvyšná časť len začína využívať svoj potenciál. Mesto Bardejov s historickým jadrom (dominuje v ňom gotický Kostol sv. Egídia a goticko-renesančná radnica, obr. 45), zapísaným v zozname UNESCO spolu s kúpeľným areálom predstavuje centrum 296 5 HOSPODÁRSTVO Autor: Lauko, 2006 medzinárodného významu. V zozname Obrázok 45: Centrum mesta Bardejov UNESCO figurujú od roku 2008 aj sakrálne stavby: rímskokatolícky kostol v Hervartove a cerkvi v Bodružali a Ladomírovej. Bohaté architektonické pamiatky ponúka mesto Prešov. V jeho mestskej časti Solivar sa nachádza výnimočná technická pamiatka - zariadenie na získavanie a dolovanie soli. Na rekreačné účely najmä obyvateľov mesta Prešov slúžia rekreačné strediská Sigord (vodné športy) a Drienica (lyžovanie). Navštevovanými pamätníkmi 2. svetovej vojny sú Dukla, kde je okrem pamätníka zriadené Vojenské prírodné múzeum. Podunajský región je špecifický svojou výraznou závislosťou od letnej sezóny. Základom na realizáciu cestovného ruchu sú termálne kúpaliská v Dunajskej Strede, Topoľníkoch, Veľkom Mederi, Gabčíkove, Komárne, Patinciach a Štúrove, navštevované aj turistami z Čiech a Maďarska. Obrázok 46: Nádvorie Európy v Komárne- pre rQzvoj cestovného mchu ma|0 veľký význam vytvorenie medzinárodnej vodnej cesty Rýn-Mohan-Dunaj, prostredníctvom ktorej prichádzajú na územie regiónu jachtári z Nemecka, Holandska a Škandinávie. Architektonické pamiatky sú sústredené do mesta Komárno (protiturecká pevnosť, najväčšia svojho druhu v strednej Európe). Novodobým prvkom atraktivity je Nádvorie Európy v Komárne (obr. 46), ktoré predstavuje rôzne európske národné architektonické štýly, ako aj vodné dielo Gabčíkovo. Pozostatky rímskej vojenskej pevnosti sa nachádzajú v obci lža. Dolnopovažský región vďaka kúpeľom Piešťany vykazuje najvyššiu priemernú dĺžku pobytu (8,0 dňa) zo všetkých regiónov cestovného ruchu Slovenska. Každoročne prichádza do Piešťan takmer 45 tisíc návštevníkov, z toho 15 000 je zo zahraničia. Termálna voda a liečivé bahno sa využívajú pri liečbe reumatizmu, chorôb pohybového ústrojenstva a nervových porúch. Okrem Piešťan je dlhodobý pobyt v regióne viazaný na lokalizáciu termálnych kúpalísk Diakovce, Horné Saliby a Vincov les, resp. vodné plochy SÍňava (možnosti vodných športov). Poznávací cestovný ruch je spojený predovšetkým s mestom Trnava, bohatsvom najmä sakrálnych pamiatok prezývanej „malý Rím", Smolenicami (Smolenický zámok a jaskyňa Driny) a Dolná Krupá (miesto pôsobenia L. van Beethovena). Organizované podujatia sú spojené najmä s mestami Piešťany a Trnava (letné hudobné slávnosti, Country lodenica, jarmoky). Cestovný ruch je v Nitrianskom regióne sústredený predovšetkým do mesta Nitra, kde majú dominantný význam výstavy, konané spoločnosťou Agrokomplex. Architektonickým pamiatkam dominuje Nitriansky hrad spolu s Podhradím vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Európsky význam predstavuje Diecézna knižnica, v ktorej je uložených vyše 65 tisíc zväzkov a 100 rukopisov. Autor: Lauko, 2006 297 5 HOSPODÁRSTVO Podmienky na poznávací cestovný ruch majú aj obce Kostoľany pod Tríbečom (románsky Kostol sv. Juraja, najstaršia súvislé zachovaná predrománska pamiatka na Slovensku), Brhlovce (v tufoch vysekané skalné domy, vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, ktoré pôvodne slúžili ako ochrana pred tureckými nájazdmi). Atraktívnu kombináciu prírodných a kultúrnych predpokladov ponúka svojim návštevníkom obec Topoľčianky. V obci je verejnosti prístupný Národný žrebčinec, ponúkajúci aj hypoturistiku, čiastočne je pre verejnosť prístupný aj kaštieľ, ktorý slúžil od roku 1936 ako letné sídlo prezidenta. Okolie Topoľčianok je známe svojou zubrou zvernicou. Na vyššej priemernej dĺžke pobytu sa v Nitrianskom regióne podieľajú najmä termálne kúpaliská v Poľnom Kesove, Leviciach a Podhájskej, navštevované aj turistami z Čiech, Maďarska a Poľska. Prameň v Podhájskej má teplotu 83 °C a svojím chemickým zložením sa blíži Mŕtvemu moru. Obec síce nemá kúpeľný štatút, no termálna voda sa využíva pri doliečovaní zlomenín končatín. Cestovný ruch v Hornonitrianskom regióne aj jeho podstatná časť výkonov je sústredená do kúpeľného mesta Bojnice, ktoré dosahujú celoštátny až medzinárodný význam. Termálne pramene v Bojniciach sú vhodné na liečbu pohybového ústrojenstva a nervových ochorení. Turisticky atraktívne je termálne kúpalisko v Chalmovej a Malých Bieliciach, vodná plocha Duchonka a Nitrianske Rudno. Možnosti lyžovania ponúka stredisko Remata a Revaň. Pre nenáročnú turistiku sú vhodné svahy Strážovských vrchov, Vtáčnika, Považského Inovca a Žiaru. Poznávací cestovný ruch sa koncentruje do Bojníc (neogotický zámok postavený podľa vzoru francúzskych zámkov na Loiře a zoo). Zámok Bojnice aj vďaka atraktívnym podujatiam (nočné prehliady, víkend so strašidlami) patrí k najnavštevovanejším objektom na Slovensku. Napriek veľkému potenciálu je Pohronský región doteraz menej využívaný. Prírodné predpoklady umožňujú rozvoj turistiky (Vtáčnik, Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy, Poľana). Možnosti zimných športov ponúkajú napr. strediská Krahule, Skalka. Región je bohatý na termálne vody. Na ich báze vznikli kúpele Sliač (liečba kardiovaskulárnych chorôb), Kováčova (choroby pohybového ústrojenstva a nervové ochorenia), Sklené Teplice (choroby pohybového ústrojenstva a nervové ochorenia). Z kultúrnohistorických pamiatok dominuje v regióne Zvolenský hrad a predovšetkým architektúra banských miest Banská Štiavnica a Kremnica. Osobitný význam majú pozostatky banskej činnosti v regióne, jazerá - tajchy (Počúvadlo, Klinger). Z organizovaných podujatí sú najznámejšie folklórne slávnosti v Detve a motocyklové Obr. 47: Kaštieľ Betliar preteky v Žarnovici. Gemerský región je turisticky doteraz málo využívaný. Vyniká svojou pestrosťou, a to najmä prírodnými predpokladmi a kultúrnohistorickými pamiatkami. Najvýznamnejším predpokladom rozvoja cestovného ruchu v regióne je výskyt kontrastných foriem reliéfu, najmä jaskýň (Domica, Ochtinská aragonitová jaskyňa a Gombasecká jaskyňa). Možnosti turistiky ponúkajú trasy v Slovenskom rudohorí, Cerovej vrchovine a Slovenskom krase. Z architektonických pamiatok sú veľmi navštevované hrad Krásna Hôrka, kaštieľ Betliar (obr. 47) a zrúcaniny hradu Hajnačka. Spišský región je napriek vysokému potenciálu turisticky menej využívaný. Dôvodom je nižšia dopravná dostupnosť územia. Možnosti turistiky ponúka Slovenský raj (Tomášovský výhľad), strediská zimných športov -Krompachy-Plejsy, Mlynky. Autor: Lauko, 2006 298 5 HOSPODÁRSTVO Obr. 48: Spišský hrad Autor: Němčíkova, 2008 Na území dominujú kultúrnohistorické pamiatky. Sú koncentrované do Levoče (Kostol sv. Jakuba s najväčším dreveným oltárom na svete, vysokým 18 metrov, budova bývalej radnice na a meštianske domy). V regióne sa nachádza jeden z najväčších hradov strednej Európy -Spišský hrad (obr. 48). Ucelený komplex sakrálnej architektúry ponúka turistom Spišská Kapitula. Významná sakrálna pamiatka sa nachádza v obci Žehra. Všetky tri uvedené pamiatky sú zapísané v zozname UNESCO. Záhorský región je navštevovaný predovšetkým v letnom polroku. Je tu možné realizovať cykloturistiku, napr. po Moravskej cykloturistickej trase, nenáročnú, resp. stredne náročnú turistiku ponúkajú Malé a Biele Karpaty V regióne sa nachádza Šaštín, po Levoči najvýznamnejšie pútnické miesto Slovenska. Pútnická tradícia v Šaštíne siaha do roku 1564. Centrom prichádzajúcich veriacich je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie (obr. 49), ktorá je od roku 1966 vyhlásená za národnú svätyňu. Celonárodný význam má aj Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa nachádza nad Obrázok 50: Brezová pod Bradlom - Mohyla generála M. R. Štefánika Obrázok 49: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie Autor: Lauko, 2008 Autor: Lauko, 2006 Brezovou pod Bradlom (obr. 50). Je to miesto, kde sa pravidelne konajú stretnutia na počesť tejto významnej osobnosti, počas roka je aj cieľom školských výletov. Turistami je v regióne navštevovaná Skalica (rotunda sv. Juraja z 12. stor.) a obec Veľké Leváre, kde sa zachovalo jedno z najväčších zoskupení habánskych domov v Európe (Lacika, 2002). Kúpeľný cestovný ruch reprezentujú Smrdáky, zamerané na liečenie kožných a reumatických chorôb. Väčšina výkonov cestovného ruchu v Ipeľskom regióne sa sústreďuje na kúpele Dudince (obr. 51), zamerané na liečbu nervových chorôb a chorôb pohybového ústrojenstva. Kúpeľné mesto sa ako jediné v regióne vyznačuje rovnomerným rozložením návštevnosti počas celého roka a pobyty sú dlhodobého charakteru z dôvodu aplikácie liečby. 299 5 HOSPODÁRSTVO Obrázok 51: Kúpeľný areál v Dudinciach Priaznivé klimatické podmienky umožňujú v regióne rekreáciu na termálnych kúpaliskách v Santovke, Dolnej Strehovej a Vinici. Poznávací cestovný ruch sa viaže na zrúcaniny hradov Šomoška, Fiľakovo, Čabraď a Divín. Ľudovú architektúru tvorenú komplexom vinohradníckych domov a pivníc predstavuje obec Sebechleby. Hornozemplínsky región je minimálne využitý pre cestovný ruch. Je orientovaný predovšetkým na letnú sezónu, jeho ťažiskom je vodná nádrž Veľká Domaša. Nenáročnú turistiku je možné realizovať najmä v Bukovských vrchoch, Slánských vrchoch, z pohľadu turistickej atraktivity má však regionálny význam. Z kultúrnohistorických pamiatok dominuje Múzeum Andyho Warhola, navštevované aj turistami zo zahraničia. Zo sakrálnych pamiatok sú atraktívne drevené kostolíky napr. v Kalnej Roztoke, Topoli, Ruskom Potoku a Zboji. V súčasnej dobe je cestovný ruch v regióne Dolný Zemplín koncentrovaný na Zemplínsku Šíravu a je teda výrazne sezónne závislý. Potenciálne má veľký význam agroturistika, najmä v Tokajskej vinohradníckej oblasti. Autor: Lauko, 2006 300