Intrašpecifická kompetícia
Milan Bačík
Úvod
• IK pojednáva o významných ekologických
interakciách, ktoré sú schopné vytvárať rôzne typy
negatívnych spätných väzieb a regulovať tým
špecifickým spôsobom populačný rast.
Pracovná definícia: ide o interakciu medzi
jedincami rovnakého druhu, ktorá vzniká
dôsledkom ich rovnakých nárokov na limitované
zdroje a ktorá ultimatívne vedie k redukcii
prežívania, rastu, alebo reprodukcie aspoň
u niektorých súťaživých jedincov tohto druhu.
Základné rysy kompetície
• Redukcia absolútneho príspevku do budúcich
populačných pokolení v porovnaní s populáciou
bez kompetície.
• Limitované množstvo zdrojov (o zdroje ktoré sú
v nadbytku sa nesúťaží, napr. vzduch,...).
• Recipročné postihnutie všetkých súťažiacich
jedincov, ktoré sa vždy vyznačujú rôznym
stupňom asymetrie.
• Účinky kompetície závislé na hustote populácie.
Špecifické rysy kompetície, ktoré sú povšimnutelné v
populácii v ktorej jedinci medzi sebou súťažia.
Typy kompetície a závislosť na hustote
• súperiaca (exploatácia)
• súbojová (interferencia)
Nicholson (1954) pozoroval v laboratórnych podmienkach správanie
bzučiviek, Lucilia cuprina. Vypozoroval, že interakcie medzi jedincami
môžu byť rôzneho charakteru. Jednak medzi sebou môžu súperiť
„kľudne“ , alebo prostredníctvom súbojov.
Extrémne formy kompetícii:
Exploatácia
Jedinci si konkurujú vzájomnou konzumáciou zdrojov
bez vzniku priamych telesných interakcií medzi
jedincami. Intenzita exploatácie tak rastie s úbytkom
zdrojov, ktoré si jedinci v danej populácii navzájom
odčerpávajú.
Interferencia
Prejavuje sa priamou interakciou medzi jedincami daného druhu.
Napríklad to môžu byť telesné súboje, ktorými si bránia svoje
potravinové zdroje. Typickým rysom tejto kompetície je teritoriality pri
ktorej si bránia svoje územie kde sa nachádzajú nielen zdroje potravy,
ale aj samice. To je možné pozorovať u veľkých kopytníkov s háremovým
partnerským systémom, napr. u jelenovitých, kde sú zdrojom samice.
Tiež je to možné pozorovať u rastlín rovnakého druhu, kde jeden jedinec
ostatným vo svojej blízkosti bráni v osídľovaní okolitého prostredia tým,
že ich prerastá a bráni im získavať slnečnú energiu. To vedie k vekovej,
či veľkostnej asymetrii.
Vplyv introšpecifickej kompetície na mortalitu
Anomália u IK
Intrašpecifická kompetícia u
rastlín
• Hustotou sa mení rovnako kvalita i kvantita.
• Hustota priamo ovplyvňuje produkciu semien.
• Účinky hustoty sú lokálne vzhľadom na daného jedinca a
preto nezávisia na celkovom priemere hustoty populácie.
U rastlín je možné pozorovať, že ich príliš veľká hustota na danej ploche
má negatívny vplyv na ich rast. To prirodzene negatívne ovplyvňuje ich
klíčivosť, prežívanie, kvitnutie a samozrejme i plodnosť. Tieto účinky je
možné kvantitatívne odlíšiť:
Účinky kompetície sa u rastlín študujú na úrovni jedinca, alebo populácie.
Na úrovni populácie sa skúma celková biomasa, alebo produkcia semien, tj.
výnos na hustote populácie pred kompetíciou, čo sa zvykne označovať ako
výnos-hustota.
• Asymetrickú: výnos z danej plochy rastie s hustotou až dosiahne
asymptoty a ostáva na konštantnej
hodnote...zákon konečného konštantného
výnosu (výnos je od hustoty nezávislí)
• Parabolickú: maximálny výnos je dosiahnutý pri stredných
hodnotách a následne dochádza k poklesu
U IK rastlín rozlišujeme dva typy kompetície:
Pre modelovanie vzťahu medzi hustotou a výnosom bol odvodený model
Beverton-Holtov, ktorý ale pre pozorované odchýlky bol často
spochybňovaný i keď isté druhy rastlín sa správajú podľa tohto modelu.
Asymetrická vs. parabolická
kompetícia u rastlín
Pozn. Nízka, stredná a vysoká výnosnosť či už sušiny, alebo zrna, je tu daná úrovňou
hnojenia dusíkom!
Asymetrická kompetícia u živočíchov
• Teritoriálna hierarchia
• Dominančná hierarchia
U niektorých živočíšnych druhov si jedinci značkujú svoje územie, ktoré je pre
nich nevyhnutné ich pre prežitie, čím si ohraničia svoje teritórium. Títo
jedinci strážia svoje územie, ktoré je pre nich jednak zdrojom potravy a tiež
zdrojom samíc. Podľa druhu živočícha môžeme jeho teritórium rozdeliť na:
Sociálna organizácia u druhov s vysokou hustotou sa nerieši konfliktom, ale
sociálnym postavením. Preto rozlišujeme dva druhy sociálnej hierarchie:
• Hniezdacie (speváci)
• Partnerské (tetrovité vtáky, slúžia iba k páreniu)
Ďakujem za pozornosť