Vyhodnotenie vybraných demografických ukazovateľov za roky 1990/1991, 2000/2001, 2010/2011 1. POČET OBYVATEĽOV, VÝVOJ Základným charakteristickým ukazovateľom veľkosti populácie je počet obyvateľov (P). I keď na prvý pohľad sa zdá, že sa jedná o jednoduchý ukazovateľ, pri jeho určení je potrebné vyriešiť niekoľko problémov, ktoré prevažne súvisia s cieľom jeho použitia. Ak chceme poznať odpoveď na otázku, koľko obyvateľov je prítomných v danom okamžiku v určitom priestore (regióne), ďalej zisťujeme prítomné obyvateľstvo, t.j. všetky osoby, ktoré sa na danom území v danom okamžiku nachádza. Ak chceme zistiť počet bývajúceho obyvateľstva, tak musíme zistiť počet osôb, ktoré majú na danom území trvalé bydlisko, bez ohľadu na to, či sú v danom okamžiku na tomto území nachádzajú alebo nie sú prítomní. Počet obyvateľstva (P) je okamžikový ukazovateľ. Jeho zisťovanie sa realizuje vyčerpávajúcim spôsobom v Sčítaní ľudu, domov a bytov v desaťročných intervaloch. ÚLOHA: Charakterizuj vývoj počtu obyvateľstva vybraného SO ORP. - odkedy je na danom území datované kontinuálne osídlenie - veľmi stručné zhodnotenie historického vývoja populácie (významné medzníky) - detailne vývoj počtu obyvateľstva od r. 1990 (údaje z jednotlivých SĽDB) - nezabudnúť zahrnúť VŠETKY obce vybraného ORP! 2. PRIRODZENÝ PRÍRASTOK (NARODENÍ, ZOMRELÍ / ABS., RELAT.) Prirodzený prírastok obyvateľstva je rozdiel medzi počtom živonarodených detí a zomretých osôb. Sledovanie zmien následkom narodenia a úmrtia je založené na sústave matrík, ktorých vedením je poverený obecný úrad. Narodenie sleduje pomocou hlásenia o narodení, ktoré vyplňuje zdravotnícke zariadenie, kde došlo k pôrodu, alebo kde bola matka a dieťa po pôrode ošetrené. Toto hlásenie zasiela zdravotnícke zariadenie obecnému úradu, poverenému vedením matriky, kde sa doplňuje rodné číslo dieťaťa. V prípadoch, kde pri pôrode nebola poskytnutá starostlivosť zo strany zdravotníckych zariadení, vyhotovuje celé hlásenie o narodení príslušný obecný úrad. Vyplnené hlásenia sú zasielané k ďalšiemu spracovaniu Slovenskému štatistickému úradu. Pomocou hlásenia o narodení SŠÚ mesačne sleduje počet narodených (N), pričom sa rozlišujú živonarodení (N^Z) a mŕtvonarodení (N^M). U jednotlivých narodených sa ďalej sleduje dátum narodenia, pohlavie dieťaťa, jeho váha a výška, legitimita narodeného dieťaťa (v manželstve alebo mimo manželstva), poradie dieťaťa, ktoré sa matke narodilo a základné údaje o rodičoch (dátum sobáša, najvyššie vzdelanie otca a matky, ich rodné čísla a trvalé bydlisko, dátum a miesto ich narodení a ich zamestnanie). Mesačne sa rovnako zisťuje počet zomretých (M), a to na základe hlásenia o úmrtí. Toto hlásenie vyplňuje matrikár na základe prvotného dokladu „Listu o prehliadke mŕtveho“ vystaveného lekárom. Hlásenie obsahuje dátum úmrtia, dátum narodenia, rodné číslo, pohlavie, stav, najvyššie dosiahnuté vzdelanie, štátne občianstvo, trvalé bydlisko zomrelého, rodné číslo pozostalého manžela, príčinu úmrtia podľa pitvy alebo nálezu lekára pomocou štvormiestneho kódu diagnózy, ďalej či príčinou smrti bol pracovný úraz, náhodný úraz, vražda či samovražda a či bola vykonaná pitva. Na základe zisteného počtu živonarodených a počtu zomrelých v sledovanom období možno určiť absolútny prirodzený prírastok obyvateľstva (K) a v relatívnej forme koeficient prirodzeného prírastku (k): ÚLOHA: Vypočítaj absolútny (K) a relatívny (k) prirodzený prírastok vo vybranom ORP za stanovené roky (1991, 2001, 2011). - uveď v tabuľke všetky použité i výsledné údaje (Nz, M, P, K, k) - nezabudnúť zahrnúť VŠETKY obce vybraného ORP! - okomentuj vývoj prírastku/úbytku obyvatelstva za dané časové obdobie (1991-2011) 3. MIGRAČNÉ SALDO (PRISŤAHOVANÍ, VYSŤAHOVANÍ / ABS., RELAT.) Migračné saldo (čistá migrácia, netto migrácia) je rozdiel medzi počtom prisťahovaných a vysťahovaných na danom území. Pokiaľ nadobúda kladné hodnoty, hovoříme o migračním zisku, naopak, při záporných hodnotách o migračnom úbytku. Priestorovú mobilitu obyvateľstva sleduje migračná štatistika. Za migráciu sa považuje trvalá zmena bydliska, ktorá znamená prekročenie administratívnych hraníc obce. Vzhľadom k tomu, že migráciu je nutné súčasne spojovať vždy s miestom vysťahovania (emigrácie) a miestom prisťahovania (imigrácie), je nutné sledovať priestorovú mobilitu z týchto dvoch hľadísk. Okrem toho je treba rozlišovať vnútroštátnu a medzištátnu migráciu. Migráciu sleduje SŠÚ mesačne pomocou hlásení o sťahovaní. V tomto hlásení sa zisťuje dátum narodenia, rodné číslo, dátum prihlásenia k pobytu, pohlavie, stav, štátne občianstvo, najvyššie vzdelanie, dôvod sťahovania – zmena pracoviska, dochádzka do pracoviska, učenie/štúdium, zdravotné dôvody, sobáš, rozvod, bytové dôvody, nasledovanie rodinného príslušníka, iný dôvod, a adresy predchádzajúceho i nového trvalého bydliska. U osôb sťahujúcich sa do (z) cudziny sa uvádza štát, do ktorého sa sťahuje a (z ktorého sa sťahuje). Spravodajskými jednotkami, ktoré zodpovedajú za hlásenie o sťahovaní, sú: • ohlasovne pobytu pre prípady sťahovania občanov SR z obce do obce na území SR alebo prisťahovanie občanov SR z cudziny, • okresné orgány cudzineckej polície pre prípady vnútorného i zahraničného sťahovania cudzincov a osôb bez štátneho občianstva, • orgány správnej služby polície pre prípady vysťahovania občanov SR do cudziny. Hlásenie sa vyhotovuje za všetky osoby, teda i za deti mladšie ako 15 rokov a osoby zbavené spôsobilosti k právnym úkonom alebo inak nespôsobilé. Základnými štatistickými charakteristikami pre sledovanie migrácie sú počet prisťahovaných (I) a počet vysťahovaných (E). Na ich základe sa určuje saldo migrácie (S) a obrat migrácie (0): S = I – E a O = I + E Pomocou týchto charakteristík sa konštruujú miery merajúce intenzitu sťahovania – intenzitu emigrácie (e), eventuálne intenzitu migračného prírastku (relatívne saldo migrácie (s) a obratovosť migrácie (o). ÚLOHA: Vypočítaj absolútne (S) a relatívne (s) migračné saldo vo vybranom ORP za stanovené roky (1991, 2001, 2011). - uveď v tabuľke všetky použité i výsledné údaje (I, E P, S, s) - nezabudnúť zahrnúť VŠETKY obce vybraného ORP! - okomentuj vývoj migrácie obyvatelstva za dané časové obdobie (1991-2011) 4. WEBBOV GRAF Jedným z grafických spôsob, ako znázorniť dynamiku obyvateľstva je použitie Webbovho grafu, resp. kríža. Odvodil ho a na analýzu miestneho obyvateľstva ju použil anglický vedec J. Webb. Súbor jednotiek sa zobrazuje na grafe pomocou karteziánskeho systému súradníc. Na vertikálnej osi je zobrazená bilancia prirodzeného pohybu (v obore kladných hodnôt prirodzený prírastok, v obore záporných hodnôt prirodzený úbytok) a na horizontálnej osi bilancia migračného pohybu. Uhlopriečky rozdeľujú graf na osem častí, ktoré sa odlišujú vzájomným vzťahom prirodzenej a migračnej zložky pohybu. Webbov graf je vhodným prostriedkom na prezentáciu prirodzených a migračných prírastkov. Jedná sa o bodový XY graf, kde os x tvorí prirodzený prírastok a os y migračný prírastok. Graf je osami kvadrantov rozdelený na osem sektorov (A, B, …H). Označenie sektorov: - v sektoroch A, B dominuje prirodzený prírastok, - v sektoroch C, D dominuje migračný prírastok, - v sektoroch E, F dominuje prirodzený úbytok, - v sektoroch G, H dominuje migračný úbytok. Ukážka zostrojeného Webbovho grafu pre okres Opava: ÚLOHA: Zostroj Webbov graf prirodzeného a migrančného prírastku pre vybrané SO ORP v rokoch 1991, 2001 a 2011. - môžeš farebne rozlíšiť jednotlivé roky v jednom grafe (+legenda) alebo zostrojiť osobitný graf pre každé obdobie - pridaj kratučký komentár - nezabudnúť zahrnúť VŠETKY obce vybraného ORP! 5. HUSTOTA ZAĽUDNENIA (VŠEOBECNÁ, POĽNOHOSPODÁRSKA) Hustota zaľudnenia alebo staršie hustota obyvateľstva je najčastejšie používaný ukazovateľ rozmiestnenia obyvateľstva. Vypočíta sa ako pomer počtu obyvateľov žijúcich na určitom území a veľkosti plochy tohto územia. Vzorec možno napísať v tvare: H = P / A kde H udáva hustotu zaľudnenia, P je počet obyvateľov a A je veľkosť plochy územia. Najčastejšie sa udáva v počte obyvateľov na km2, prípadne ha (hektár). Takto definovaná hustota zaľudnenia sa nazýva všeobecná hustota zaľudnenia. Pri špecifickej hustote zaľudnenia sa do čitateľa zlomku dosádza iba určitá časť obyvateľstva, napr. obyvateľstvo pracujúce v priemysle, v poľnohospodárste alebo sa v menovateli špecifikuje plocha územia, napr. zastavaná plocha, orná pôda a pod. Poľnohospodárska hustota zaľudnenia teda udáva pomer počtu pracujúcich v poľnohospodárstve na danom území a plochy poľnohospodárskej pôdy tohto územia. ÚLOHA: Charakterizuj všeobecnú a poľnohospodársku hustotu zaľudnenia vo vybranom SO ORP v jednotlivých obdobiach (1991, 2001, 2011). - okomentuj rozmiestnenie obyvatelstva a vývoj hustoty zaľudnenia, zdôvodni výrazné hodnoty http://www.humannageografia.sk/clanky/Kakas_Kacerova_cassoviensis.pdf