Masarykova univerzita Přírodovědecká fakulta Geografický ústav Predmet: Meteorologie a klimatologie POVODIE ORLICE A HORNEJ MORAVY Simona Koreňová 2. ročník, 3. semester, B-GK GEOG (FG) Brno, 2018 OBSAH 1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA.......................................................................3 1.1 Orografické pomery...............................................................................................................3 1.2 Geomorfologické pomery......................................................................................................4 1.3 Hydrologické pomery............................................................................................................4 2 TEPLOTNÉ POMERY................................................................................................................6 2.1 Geografické rozloženie teploty..............................................................................................6 2.2 Ročný chod teploty vzduchu.................................................................................................6 2.3 Ročný chod maximálnych a minimálnych teplôt..................................................................7 2.4 Ročný chod priemerného počtu dní.....................................................................................11 2.5 Výpočet teplotných súm......................................................................................................14 3 ZRÁŽKOVÉ POMERY.............................................................................................................16 3.1 Geografické rozloženie zrážok............................................................................................16 3.2 Ročný chod zrážok..............................................................................................................17 3.3 Priemerný počet zrážkových dní.........................................................................................19 3.4 Výpočet priemerného ročného úhrnu zrážok......................................................................21 a - Jednoduchýaritmetický priemer a vážený aritmetický priemer.......................................21 b - Metóda štvorcov..............................................................................................................22 c - Metóda polygónov........................................... ................................................................23 d - Metóda izohyet................................................................................................................25 3.5 Geografické rozloženie priemerného počtu dní so snehovou pokrývkou...........................27 4 VETERNÉ POMERY................................................................................................................29 4.1 Frekvenčné rozloženie smeru vetru.....................................................................................29 4.2 Prevládajúce smery vetra a ich frekvencia..........................................................................31 5 KLIMATICKÉ OBLASTI.........................................................................................................33 6 KLIMAGRAM...........................................................................................................................35 ZDROJE........................................................................................................................................36 Literatúra...................................................................................................................................36 Elektronické zdroje....................................................................................................................36 2 1 VŠEOBECNÁ CHARAKTERISTIKA ÚZEMIA Povodie Orlice a Hornej Moravy sa nachádza v severnej časti Českej republiky, v oblasti Orlických hor, Zábřežskej vrchoviny, Hanušovickej vrchoviny, Hrubého Jeseníku a KralickéhoSněžníku (MAPY CZ). Jeho západná časť spadá do územia Pardubického a Králohradeckého kraja, východná časť do Olomouckého kraja a malá južná časť do Jihomoravského kraja. RELIÉF ANALYZOVANÉHO POVODIA HORNEJ MORAVY ČR, 2018 KOREŇOVÁ, S . UČO:474426 WGS 84 UTM ZONE 33N, Meteorologie a klimatologie 1 2016 Obr. 1 Poloha analyzovaného povodia Orlice - Horní Morava (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie 2018, Koreňová S.2018) 1.1 Orografické pomery Reliéf povodia je členitý s maximálnou nadmorskou výškou 1375 m n.m. a minimálnou nadmorskou výškou okolo 225 m n.m. Väčšina územia má kopcovitý až hornatý charakter, len malú časť tvoria nížiny (Obr.l). Naúzemí povodia prevláda sklon svahov od 1° do 7° Sklon 20°a viac majú svahy v najvyššie h nadmorských výškach Orlických hor, Kralického Sněžníku a Hrubého Jeseníku. Z hľadiska orientácie svahov prevažujú svahy orientované na Juhozápad, Juh a východ. (ČÚZK DMR4) 3 1.2 Geomorfologické pomery Podľa geomorfologického členenia ČR spadá povodie do provincie Česká vrchovina. Skoro celé územie povodia sa nachádza v Krkonošsko-Jeseníckej sústave. Okrajová západnáčasť povodia patrí do subprovincie Česká tabule a malá južná časť do Česko-Moravskej subprovincie. Povodie leží v štyroch geomorfologických celkoch a to Orlickej oblasti, Jesenickej oblasti, Východočeskej tabule a malá časť v Brnenskej vrchovine. (GEOPORTAL CUZK) V oblasti vysokých hraničných pohorí je podložie tvorené rulami, svormi a miestami granodioritom a amfibolmi, predovšetkým v Hrubom Jeseníku, a granodiorit, amfibol a kryštalický vápenec v Zábřešskej vrchovine. Nižšie položené časti územia sú z hľadiska geologickej stavby tvorené rôznymi spevnenými sedimentami, napríklad ílovcami, prachovcami a slieňmi, často s prímesou vápencov, brekcií a arkóz hlavne v západnej časti povodia. Z nespevnených sedimentov sú tu najviac zastúpené sedimenty fluviálneho pôvodu, štrky a piesky v menšom množstve. (ČGS) V blízkosti vodných tokov sa nachádzajú hlavne glejové a oglejené pôdy, v menšom množstve sa v povodí vyskytujú aj fluvizeme. Väčšina územia je pokrytá rôznymi typmi kambizemí. Nachádzajú sa tu aj hnedozeme, podzoly, kryptopodzoly a vo vysokých polohách rankre. (ČGS) 1.3 Hydrologické pomery Riečna sieť územia je pomerne hustá, tvorená hlavne prirodzenými tokmi. Povodie Orlice a Hornej Moravy je tvorené piatimi povodiami tretieho rádu a to: 1-02-03 (Orlice od sútoku Divoká a Tichá Orlice), 1-02-02 (Tichá Orlice), 1-02-01 (Divoká Orlice), 4-10-01 (Morava a Moravská Sázava) a 4-10-02 (Moravská Sázava a Morava od Moravskej Sázavy po Třebůvku a Třebůvka). Nachádzajú sa tu pomerne veľké zásoby podzemnej vody, ktorá však z chemického hľadiska je vo väčšine prípadov v nevyhovujúcom stave. Výrazne znečistené podzemné vody sú v povodiach 1-02-01, 1-02-02 a 1-02-03. (CHMI) V povodí sa nachádza niekoľko vodných plôch. Najvýznamnejšie sú, vodná nádrž Pastviny v blízkosti Zamberku, rybník Broumar pri obci Opočno, rybníky nachádzajúce sa medzi Svitavami a Českou Třebovou, rybníky u Lanškrouna, vodná nádrž Nemílka pri Zábřehu a Moravičianske jazero pri obci Mohelnice. (VUV TGM) Na základe hodnotenia povodňového rizika Českého hydrometeorologického ústavu, sa tu nachádza niekoľko oblastí vodných tokov s významným povodňovým rizikom. Je to skoro celý tok Tichej Orlice, úsek Divokej orlice za vodnou nádržou Pastviny a v Kostelci nad Orlici, tok Loučná od Vysokého Mýta po Svitavy a Děsná od Velkých Losin po Postřelmov. (CHMI) Na obrázku 2 sú znázornl^Jklimatické stanice a na obrázku 3 zrážkomerné stanice, ktoré sa nachádzajú v povodí Orlice a Hornej Moravy. Na nasledujúcich stranách semestrálnej práce bol názov povodia „povodie Orlice a Hornej Moravy" nahradený pojmom „analyzované povodie". 4 KLIMATOLOGICKÉ STANICE V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 S $ analyzovaná klimatologická stanica * B klimatologická stanica -vodný tok Jevŕ analyzované povodie Přerov KOREŇOVÁ, S., UČO:474426, WGS 34, vrstvy - IE MUIMI, Meteorológie a klimatologie, 2016 Obr. 2 Rozmiestnenie klimatologických staníc v analyzo^rrrJm povodí (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorológie a klimatológie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) ZRÁŽKOMERNÉ STANICE V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 KOREŇOVÁ, S UCO:474426. WGS 34, vrstvy IS MUNI, lvle:eorolc-ije a ■urnatoIcyi-B 2013 Obr. 3 Rozmiestnenie zrážkomerných staníc v analyzovanom povodí (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorológie a klimatológie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 5 2 TEPLOTNÉ POMERY 2.1 Geografické rozloženie teploty Podľa mapy geografického rozloženia priemernej ročnej teploty vzduchu (Obr. 4) je zrejmé, že najteplejšia oblasť s priemernou teplotou 8°C sa nachádza na juhu, juhozápade a západe analyzovaného obdobia. V horských oblastiach a to hlavne v najvyšších nadmorských výškach v severnej až severozápadnej časti je teplota od 3 °C do 5 °C. Teda potvrdzuje sa tu závislosť teploty od nadmorskej výšky, teda že teplota klesá z nadmorskou výškou o 0,65°C na 100m. GEOGRAFICKÉ ROZLOŽENIE TEPLOT V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy ——^^^^^^^^ '< KOREŇOVÁ. 5.. UČO;474426 Q ,0 2Q 4Ckm ^ / WGS 84 UTM ZÓNE 33N, IS MUNI A_ ( Meteorologie a klimatologie, 2018 Obr. 4 Geografické rozloženie priemernej ročnej teploty vzduchu v analyzovanom povodí v období 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 2.2 Ročný chod teploty vzduchu Ročný chod teploty vzduchu pre stanice Jevíčko a Přerov za obdobie 1901-1950 je zaznamenaný v tabuľke 1 a graficky znázornený v grafe (Obr. 5). Stanica Jevíčko leží v nadmorskej výške 446 m n.m. a stanica Přerov, ktorá sa nenachádza v analyzovanom povodí, vo výške 213 m n.m.. Stanica Přerov má priemernú ročnú teplotu vzduchu vyššiu ako druhá stanica. Tento vzťah platí aj pre priemerné mesačné hodnoty teploty vzduchu. Nakoľko teplota vzduchu klesá s nadmorskou výškou, je prirodzené, že teploty namerané na stanici Jevíčko sú menšie ako na stanici Přerov. Teploty dosahujú počas roka jedno maximum v letnom období a jedno minimum v zime. Táto skutočnosť indikuje že dané stanice nachádzajú v miernych zemepisných šírkach, kde dochádza k sezonalite, 4 ročné obdobia. 6 Tabuľka 1 - Ročný chod priemernej teploty vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Jevíčko -2,9 -1,6 2,6 7,4 12,8 15,5 17,5 16,8 13,2 7,8 2,5 -1,2 7,5 Přerov -2,2 -0,8 3,7 8,8 14,2 16,9 18,8 17,8 14,0 8,7 3,6 -0,1 8,6 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 20,0 -5,0 Obr. 5 Ročný chod priemernej teploty vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 2.3 Ročný chod maximálnych a minimálnych teplôt Ročný chod priemerných maximálnych teplôt vzduchuje znázornený v grafe na obrázku 6. Medzi sledovanými stanicami nieje výrazný rozdiel medzi priemernými mesačnými hodnotami. Pre obe stanice platí, že najväčšie hodnoty sú dosiahnuté v mesiaci júl a to 30,4°C pre stanicu Jevíčko a 31,4 °C pre stanicu Přerov (Tabuľka 2). Taktiež najmenšie hodnoty boli namerané v rovnakom mesiaci, januári, pre obe stanice. Pre stanicu Jevíčko 5,8°C a pre stanicu Přerov 7,0°C. Tabuľka 2 - Ročný chod priemerných maximálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Jevíčko 5,8 9,0 16,0 21,7 25,8 29,1 30,4 30,0 27,2 21,4 13,6 7,3 31,6 Přerov 7,0 10,0 17,2 23,4 27,0 29,9 31,4 30,9 27,6 21,7 15,3 9,0 32,5 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 7 35,0 5,0 0,0 1- I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 6 Ročný chod priemerných maximálnych teplot vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Ročný chod priemerných minimálnych teplôt oboch staníc sa rovnako ako v prípade ročného chodu priemerných maximálnych teplôt výrazne nelíši (Obr. 7). Opäť sa najvyššia hodnota pre obe stanice vyskytovala v mesiaci júl a najnižšia v mesiaci január (Tabuľka 3). Tabuľka 3 - Ročný chod priemerných minimálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII rok Jevíčko -14,9 -13,9 -9,2 -3,0 0,7 5,1 8,2 7,4 3,0 -1,8 -4,6 -13,6 -18,3 Přerov -17,1 -15,6 -9,6 -3,6 0,4 4,1 7,5 7,0 2,1 -2,2 -4,7 -13,7 -20,6 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 8 10,0 -20,0 Obr. 7 Ročný chod priemerných minimálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Čo sa týka ročného chodu absolútnych maximálnych teplôt vzduchu (Tabuľka 4), tak existujú výraznejšie rozdiely medzi sledovanými stanicami. Najnižšia teplota pre stanicu Jevíčko, 10,8°C, bola v mesiaci január a najnižšia teplota pre stanicu Přerov, 12,2°C, v decembri. Najvyššia teplota pre stanicu Jevíčko, 35,7°C, bola v mesiaci jún a pre stanicu Přerov o mesiac neskôr, s teplotou 36°C. Taktiež je v grafe na obrázku 8 vidieť, že teploty stanice Jevíčko boli počas roka niekedy nižšie ako hodnoty stanice Přerov a inokedy naopak vyššie. Tabuľka 4 - Ročný chod absolútnych maximálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko 10,8 16,8 21,1 26,1 30,4 35,7 33,2 34,3 32,7 26,5 19,0 12,0 Přerov 12,9 14,3 22,0 27,7 30,0 34,2 36,0 35,0 33,0 27,0 20,8 12,2 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 9 40,0 10,0 5,0 0,0 - I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 8 Ročný chod absolútnych maximálnych teplot vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Viditeľné sú aj rozdiely v chode absolútnych minimálnych teplôt (Obr. 9). Aj v tomto prípade sú hodnoty stanice Jevíčko niekedy nižšie a inokedy vyššie ako hodnoty stanice Přerov. To mohlo byť spôsobené napríklad teplotnými inverziami v zime. Pre obe stanice bola najvyššia zaznamenaná hodnota v mesiaci júl a to 5,9°C, pre stanicu Jevíčko, a 4,8°C pre stanicu Přerov. Najnižšia hodnota pre stanicu Jevíčko bola zaznamenaná v mesiaci február -29,7°C a pre stanicu Přerov -31,2°C o mesiac skôr (Tabuľka 5). Tabuľka 5 - Ročný chod absolútnych minimálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko -25,5 -29,7 -19,2 -10,0 -4,1 0,0 5,9 4,3 -2,3 -6,5 -10,4 -21,2 Přerov -31,2 -30,4 -26,4 -7,0 -2,6 -1,0 4,8 4,3 -2,2 -8,2 -11,0 -25,4 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 10 -35,0 Obr. 9 Ročný chod absolútnych minimálnych teplôt vzduchu [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 2.4 Ročný chod priemerného počtu dní Pomocou údajov z klimatologických tabuliek (IS MUNI) bol vytvorený prehľad priemerného počtu charakteristických dní (Tabuľka 6). Medzi charakteristické dni považujeme mrazivé dni (Obr. 12), dni ktorých minimálna teplota vo výške 2m nad zemou je menšia alebo rovná -0,1°C, ľadové dni (Obr. 13), ktorých maximálna teplota meraná v 2m nad zemou neprekročila -0,1°C, arktické dni, teda dni kedy maximálna teplota vo výške 2m nad zemou bola nižšia alebo rovná -10°C (Obr. 14). Ďalej to boli letné dni (Obr. 11), dni kedy je maximálna teplota vo výške 2m nad zemou väčšia alebo rovná 25°C, a tropické dni, kedy teplota vo výške 2m nad zemou sa rovná alebo prekročí 30°C (Obr. 10). Pre obe stanice nám vyšiel najmenší počet arktických dní a to pre stanicu Jevíčko 2,2 dňa a pre stanicu Přerov 2 dni. Najväčší počet dní nám vyšiel počet mrazivých dní pre stanicu Jevíčko 113 dní a pre stanicu Přerov 106,6 dní. Celkové rozloženie a počet charakteristických dní je ovplyvnený klimatickými a orografickými podmienkami, v ktorých sa stanice nachádzajú. 11 Tabuľka 6 - Ročný chod priemerného počtu určitého typu dní [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko - - - - - 1,0 1,6 1,2 0,6 - - - Přerov - - - - 0,1 1,3 2,8 2,7 0,8 - - - Stanica Priemerný počet letných dní 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko - - - 0,2 2,5 7,2 11,9 10,9 4,0 0,2 - - Přerov - - - 0,6 4,2 9,5 15,6 12,5 5,2 0,3 - - Stanica Priemerný počet mrazových dní 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko 26,6 23,2 18,3 5,2 0,9 - - - 0,3 3,2 11,7 24,0 Přerov 25,4 21,3 17,6 6,3 1,0 - - - 0,3 4,2 9,4 21,1 Stanka Priemerný počet ľadových dní 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko 16,5 9,2 2,6 - - - - - - 0,1 2,2 12,5 Přerov 14,8 8,1 1,3 - - - - - - - 1,0 10,0 Stanka Priemerný počet arktických dní 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Jevíčko 1,2 0,5 - - - - - - - - - 0,5 Přerov 1,2 0,5 - - - - - - - - - 0,3 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Jevíčko Přerov IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 10 Ročný chod priemerného počtu tropických dní na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 12 18,0 16,0 14,0 „ 12,0 "O 10,0 !y s,o 6,0 2,0 0,0 Jevíčko Přerov I II IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 11 Ročný chod priemerného počtu letných dní na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Jevíčko Přerov IV V VI VII VIII IX XI XII Obr. 12 Ročný chod priemerného počtu mrazivých dní na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS JMUNI, úprava Koreňová S. 2018) 18,0 16,0 14,0 _ 12,0 "° 10,0 °" 6,0 4,0 2,0 0,0 Jevíčko P ře rov I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 13 Ročný chod priemerného počtu ľadových dní na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS JvTUNI, úprava Koreňová S. 2018) 13 _ Jevíčko Přerov I II III IV VI VII VIII IX XI XII Obr. 14 Ročný chod priemerného počtu arktických dní [°C] na staniciach Jevíčko a Přerov v období 1901 -1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 2.5 Výpočet teplotných súm Pomocou údajov z klimatologických tabuliek (IS MUNI) bola stanovená dĺžka trvania, začiatok a koniec malého vegetačného obdobia a mrazivého obdobia pre stanice Jevíčko a Přerov. Spracovávané boli údaje z obdobia 1901 - 1950. Pomocou získaných údajov a údajov o priemerných mesačných teplotách pre vyššie uvedené stanice za dané obdobie z klimatologických tabuliek (IS MUNI), boli vypočítané jednotlivé sumy teplôt (Tabuľka 7). Začiatok malého vegetačného obdobia pre stanicu Jevíčko, je stanovený na 30. IV. a jeho koniec na 3. X. Doba trvania je celkom 157 dní. Pre stanicu Přerov sa malé vegetačné obdobie začína 23. IV.a končí 9. X.. Trvá po dobu 170 dní. Pre vyššie uvedené malé vegetačné obdobia boli vypočítané odpovedajúce teplotné sumy pomocou vzorca: ZXr = teplotná suma[°C] = DIV. + -+ Dx. * Tmx. DIV,dv......dx. = počet dní v danom mesiaci T TmIV mV mX = priemerná teplota daného mesiaca[°C] Tabuľka 7 - Priemerné teploty vzduchu mesiacov malého vegetačného obdobia pre stanice Jevíčko a Přerov za obdobie 1901 -1950 Stanica IV V VI VII VIII IX X Jevíčko 7,4 12,8 15,5 17,5 16,8 13,2 7,8 Přerov 8,8 14,2 16,9 18,8 17,8 14,0 8,7 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 14 Výpočty: Jevíčko: J> = 1*7,4 + 31*12,8 + 30*15,5 + 31*17,5 + 31*16,8 + 30*13,2 + 3*7,8 = 2351,9 Přerov: J> = 8*8,8 + 31*14,2 + 30*16,9 + 31*18,8 + 31*17,8 + 30*14,0 + 9*8,7 = 2650.5 Obdobným spôsobom boli vypočítané teplotné sumy mrazivých období pre obe stanice (Tabuľka 8). Pre stanicu Jevíčko bolo stanovená dĺžka trvania mrazivého obdobia naí==Ju 84 dní, so začiatkom 5.XII. a koncom 26.11. Doba trvania takéhoto obdobia pre stanicu Přerov bola kratšia, a to 68 dní, so stanoveným začiatkom 14. XII. a koncom 19.11. Vzorec pre výpočet Teplotných súm bol v tomto prípade nasledovný: I Xr = teplotná suma[°C] £>xii..i..ii. = suma dní v dai t -Au. -,,ÍA„. ■ -,. -,,u. ■ u,. TmXIUmUmII = priemerná teplota daného mesiaca[°C] _n *T _i_ n * T _i_ n T Dx// / // = suma dní v danom mesiaci — UXII. * 1 mXII. ' UI. iní. ' uII.lmII. Tabuľka 8 - Priemerné teploty vzduchu mesiacov mrazivého obdobia pre stanice Jevíčko a Přerov za obdobie 1901 -1950 Stanica XII 1 II Jevíčko -1,2 -2,9 -1,6 Přerov -0,1 -2,2 -0,8 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Výpočty: Jevíčko: £T = 27*-1,2 + 31*-2,9 + 26*-1,6 = -163,9 Přerov: £T = 18*-0,1 + 31*-2,2 + 19*-0,8 = -85,2 Hodnoty teplotných súm za jednotlivé sledované obdobia pre stanicu Jevíčko boli v oboch prípadoch menšie ako hodnoty vypočítané pre stanicu Přerov. Teplotná suma pre malé vegetačné obdobie má hodnotu 2351,9 °C pre stanicu Jevíčko a 2650,5 °C pre stanicu Přerov. Pre mrazivé obdobie boli vypočítané hodnoty teplotnej sumy -163,9 °C pre stanicu Jevíčko a -85,2 °C pre stanicu Přerov. 15 3 ZRÁŽKOVÉ POMERY 3.1 Geografické rozloženie zrážok Najsuchšie oblasti analyzovaného povodia sa nachádzajú na juhu, juhozápade a západe. Priemerný ročný úhrn zrážok tu dosahuje hodnôt medzi 600 až 700 mm. Opakom sú horské a podhorské oblasti kde sa hodnoty zrážok pohybujú v intervale od 800 do 1200 mm. Naj daždivej šími oblasťami v povodí sú najvyššie vrcholy pohorí (Obr. 15). Geografické rozloženie zrážkových úhrnov v letnom období sa výrazne nelíši, rozdiel je akurát v množstve spadnutých zrážok (Obr. 16). GEOGRAFICKÉ ROZDELENIE ZRÁŽOK V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 Obr. 15 Geografické rozloženie priemerných úhrnov zrážok za obdobie 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 16 GEOGRAFICKÉ ROZDELENIE ZRÁŽOK V LETNOM POLROKU V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 Obr. 16 Geografické rozloženie priemerných úhrnov zrážok za letný polrok v období 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 3.2 Ročný chod zrážok Pre stanice Slatina nad Zdobnicí, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 396 m n.m., a Orlické Záhoří (Kunštát), v nadmorskej výške 679 m n.m., bol analyzovaný ročný chod priemerných úhrnov zrážok. Stanica Orlické Záhoří (Kunštát) leží vo väčšej nadmorskej výške na náveternej strane hôr vo väčšej nadmorskej výške, čo je dôvodom pre väčšiu tvorbu zrážok oproti stanici Slatina nad Zdobnicí, kde sú hodnoty úhrnov zrážok po celý rok nižšie (Tabuľka 9). Najviac zrážok spadlo na oboch staniciach v letnom období, a to v mesiacoch jún, júl a august, s maximom v mesiaci júl. Mesiacom s najnižšou hodnotou je pre obe stanice mesiac marec (Obr. 17). Tabuľka 9 - Ročný chod zrážok [mm] pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 -1950 Stanica 1 II III IV v VI VII VIII IX X XI XII Orlické Záhoří (Kunštát) 88 89 72 84 83 102 120 117 88 93 100 90 Slatina nad Zdobnicí 63 50 45 59 68 92 108 98 67 63 64 60 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 17 140 l Slatina nad Zdobnicí l Orlické Záhorí (Kunštát) I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 17 Ročný chod zrážok [mm] pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 - 1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, výpočty a úprava Koreňová S. 2018) Ako už bolo uvedené vyššie, najväčší podiel na ročnom úhrne zrážok, majú zrážky v letnom období. Pre stanicu Orlické Záhoří (Kunštát) tvorí podiel letných zrážok 30,11% a pre stanicu Slatina nad Zdobnicí 35,6%. Minimálny podiel majú zrážky spadnuté v jarnom období a to 21,23% pre stanicu Orlické Záhoří (Kunštát) a 20,55% pre stanicu Slatina nad Zdobnicí. Druhý najmenší podiel na ročnom úhrne zrážok pre stanicu Slatina nad Zdobnicí má zimné obdobie, kedy je podiel len o 0,12% väčší (Tabuľka 10). Tabuľka 10 - úhrn zrážok [mm] za jednotlivé ročné obdobia pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 -1950 Obdobie^—^ Orlické Záhoří (Kunštát) Slatina nad Zdobnicí Úhrn zrážok [mm] Podiel na ročnom úhrne [%] Úhrn zrážok [mm] Podiel na ročnom úhrne [%] Jar (lll-V) 239 21,23 172 20,55 Leto (VI-VIII) 339 30,11 298 35,60 Jeseň (IX-XI) 281 24,96 194 23,18 Zima (Xll-ll) 267 23,71 173 20,67 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, výpočty a úprava Koreňová S. 2018) 18 3.3 Priemerný počet zrážkových dní Prehľad ročného chodu priemerného počtu zrážkových dní s charakteristickými úhrnmi je zobrazený v grafoch (Obr. 18,19,20) a v tabuľke 11. U oboch staníc platí, že dní s úhrnom > 0,1 mm je v roku najviac a dní s úhrnom > 10,0 mm je najmenej. Taktiež vo všetkých troch prípadoch je počet zrážkových dní na stanici Orlické Záhoří (Kunštát) vyšší ako na stanici Slatina nad Zdobnicí. Ročný chod zrážkových dní sledovaných prípadov oboch staníc je veľmi podobný s rozdielom, že hodnoty stanice Orlické Záhoří (Kunštát) sú vyššie. Jedinou výnimkou sú mesiace október a November priemerného počtu zrážkových dní s úhrnom > 0,1 mm, kedy bol počet takýchto dní vyšší pre stanicu Slatina nad Zdobnicí. Tabuľka 11- Ročný chod priemerného počtu zrážkových dní [mm] pre stanice, Orlické Záhoří (Kunštát),Slatina nad Zdobnicí v období 1901 -1950 Stanica Priemerný počet zrážkových dnís úhrnom > 0,1 mm 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Orlické Záhorí (Kunštát) 15,9 14,1 13,3 13,6 13,5 14,5 15,0 14,2 11,7 11,9 13,3 15,2 166,2 Slatina nad Zdobnicí 14,3 12,5 11,3 12,4 12,0 13,1 14,6 13,2 10,9 13,0 14,1 14,7 156,1 Stanica Priemerný počet zrážkových dnís úhrnom > 1,0 mm 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Orlické Záhorí (Kunštát) 11,6 11,2 10,0 11,1 10,9 12,0 12,1 12,2 9,4 10,7 11,0 11,2 133,4 Slatina nad Zdobnicí 10,5 9,3 8,4 10,0 9,8 10,8 11,5 11,2 8,5 9,3 10,2 10,8 120,3 Stanica Priemerný počet zrážkových dnís úhrnom > 10,0 mm 1 II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok Orlické Záhorí (Kunštát) 2,7 2,6 2,5 2,5 2,9 3,5 3,9 3,6 3,0 2,7 3,0 2,6 35,5 Slatina nad Zdobnicí 1,7 1,2 1,1 1,7 2,1 2,8 3,6 3,2 2,2 1,9 1,8 1,8 25,1 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 16 14 12 10 c ■G -J O) O a. l Slatina nad Zdobnicí l Orlické Záhoří (Kunštát) I II III IV V VI VII VIII IX XI XII Obr. 18 Ročný chod priemerného počtu zrážkových dnís úhrnom > 0,1 mm pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 - 1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 19 16 14 12 E 10 O) o CL i Slatina nad Zdobnicí l Orlické Záhoří (Kunštát) III IV V VI VII VIII IX X XI XII Obr. 19 Ročný chod priemerného počtu zrážkových dní s úhrnom > 1,0 mm pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 - 1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) ■IJ J ■! I ll III ll ll itlt i m m IV V VI VII VIII IX XI XII Slatina nad Zdobnicí Orlické Záhoří (Kunštát) Obr. 20 Ročný chod priemerného počtu zrážkových dnís úhrnom > 10,0 mm pre stanice Orlické Záhoří (Kunštát), Slatina nad Zdobnicí v období 1901 - 1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 20 3.4 Výpočet priemerného ročného úhrnu zrážok Na výpočet priemerného ročného úhrnu zrážok pre analyzované povodie bolo v práci využitých päť nasledujúcich metód: a) Jednoduchý aritmetický priemer a vážený aritmetický priemer b) Metóda štvorcov c) Metóda polygónov d) Metóda izohyet a - Jednoduchý aritmetický priemer a vážený aritmetický priemer Jednoduchý a vážený aritmetický priemer sú základnými a najjednoduchšími metódami výpočtu priemernej hodnoty úhrnu zrážok. Zo všetkých metód, ktoré boli používané v tejto práci, však nie je ani jedna z nich považovaná za vhodnú, respektíve ich výsledky sú oproti výsledkom ostatných metód veľmi nepresné. Z klimatologických tabuliek (IS MUNI) boli zistené a vložené do tabuľky názvy, nadmorské výšky a priemerné hodnoty ročných úhrnov zrážok zrážkomerných staníc v analyzovanom povodí. Tieto údaje (Tabuľka 12) boli dosadené do vzorcov na výpočet jednoduchého aritmetického priemeru a váženého aritmetického priemeru. Vzorce: x= priemerný ročný úhrn zrážok v povodí [mm] x, = priemerný ročný úhrn zrážok stanice [mm] n = počet staníc _ Y,Xi* Tľli x= priemerný ročný úhrn zrážok v povodí [mm] Xy = Yj m X' = P"emerný r°čný úhrn zrážok stanice [mm] 1 m, = nadmorská výška stanice [m n.m.] V analyzovanom povodí je celkom 62 zrážkomerných staníc. Pomocou programu Excel a údajov z tabuľky 12 boli dopočítanéčiastkové výsledky.Suma priemerného ročného úhrnu zrážok staníc 51126 mm, suma nadmorských výšok staníc 29827 m n.m. a suma súčinu výšky nadmorských staníc a priemerných ročných úhrnov zrážok staníc 26044263 mm. Tieto čiastkové výsledky boli dosadené do vyššie uvedených vzorcov. Výpočty: 51126 , x =-- 824,6 62 - 21 - 26044263 0„0 X„ = -= 873,2 v 29827 -!— Tabuľka 12 - Čísla zrážkomerných staníc, ich názov, nadmorská výška a hodnota priemerných ročných úhrnov zrážok za obdobie 1901-1950 Číslo stanice názov stanice Nadmořská výška[m n.m.] Ročný úhrn zrážok [mm] Číslo stanice názov stanice Nadmořská výška [m n.m.] Ročný úhrn zrážok [mm] 5 Albrechtice nad Orlici 280 654 507 Loučná nad Děsnou 488 863 12 Bartošovice v orlických horách 600 957 521 Luká (o. Olomouc) 489 616 13 Bartošovice v orlických horách, Hadinec 824 1323 548 Mikuleč 500 781 61 Bošín(o. Ústi nad Orlici) 290 743 559 M Írov 330 713 86 Bŕezinky '-^ 400 640 569 Mohelnice 277 619 107 Bystŕec ^3"" - J 418 854 573 Moravská Třebová 347 677 114 Celné 646 830 592 Nekoř, Bredůvka 515 801 135 Červená Voda 527 879 616 Nové Losiny, Josefova 840 1035 144 Česká Třebová 394 809 636 Opočno (o. Rychnov nad Kněžnou) 303 618 146 České Meziříčí 255 613 638 Orlické Záhoří, Černá Voda 728 1227 164 Deštné (o. Rychnov nad Kněžnou) 649 1116 639 Orlické Záhoří, Kunštát 679 1126 174 Dobruška 291 664 640 Orlické Záhoří, Trčkov 750 1194 175 Dobřany (o. Rychnov nad Kněžnou) 634 859 641 Orlický 600 1019 182 Dolní Čermná 394 826 670 Pěčín 508 848 188 Dolní Morava, Horní Morava 830 1018 692 Podlesí (o. Šumperk) 646 878 256 HorníJelení 301 659 732 P ř [vrat 450 823 264 HorníŠtěpá nov 601 711 746 Rapotín 330 705 278 Hoštejn 311 758 751 Rohle 346 674 307 Choceň 287 733 756 Rokytnice v orlických horách 580 1015 329 Jahodov 480 774 757 Rokytnice v orlických horách, Hanička 740 1100 342 Jevíčko 446 582 772 Ruda nad Moravou 340 738 380 Kladky 540 658 778 Rychnov nad Kněžnou 321 707 393 Koclířov, Hřebec 566 711 812 Slatina nad Zdobnicí 396 837 406 Kostelec nad Orlicí 291 691 834 Staré Město (o. Šumperk) 536 777 415 Králíky (o. Ústí nad Orlicí) 570 861 835 Staré Město, Velké Vrbno (o. Šumperk) 761 1080 436 Křenov (o. Svitavy) 472 633 861 Stříbrníce (o. Šumperk) 650 1112 444 Kunčice (o. Šumperk) 600 1124 877 Svi nary 240 609 447 Kunvald 490 861 893 Štíty 467 763 458 Lanškroun 382 764 940 Ústí nad Orlicí 368 802 461 Ladce (o. Rychnov nad Kněžnou) 245 680 956 Velká Čermná nad Orlicí 264 693 472 Letohrad 388 792 981 Vojt íš kov 636 899 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Priemerný úhrn zrážok v povodí pomocou aritmetického priemeru vyšiel a pomocou váženého aritmetického priemeru 873,2 mm. 824,6 mm b - Metóda štvorcov Táto metóda bola spracovávaná v programe ArcMap a využíva princíp váženého aritmetického priemeru. Hodnoty priemerných ročných úhrnov zrážok boli z klimatologických tabuliek (IS MUNI) prepísané do atribútovej tabuľky vrstvy zrážkomerných staníc v ArcMape. Následne po vytvorení štvorcovej siete boli vypočítané priemerné hodnoty zrážok v daných štvorcoch (Obr. 21). 22 ŠTVORCOVÁ SIEŤ ANALYZOVANÉHO POVODIA S INTERPOLOVANÍMI HODNOTAMI Povodie Orlice a Hornnej Moravy, 2018 Obr. 21 Interpolované hodnoty priemerných ročných úhrnov zrážok v štvorcovej sieti pre analyzované povodie za obdobie 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) Vzorec: £ x= priemerný ročný úhrn zrážok v povodí [mm] X = x, = priemerný úhrn zrážok štvorcov [mm] n = počet štvorcov Výpočet: X = (987,5 + 637 + 664 + 904,9 + 1176,5 + 654 + 691 + 791,5 + 1047,2 + 1018 + 1004,3 + 1035 + 659 + 718 + 779,6 + 796,5 + 883,3 + 880 + 888,5 + 863 + 812,5 + 793 + 754 + 763 + 721,5 + 792,2 + 809 + 764 + 758 + 715,2 + 694 + 713 + 666 + 631 + 640 + 637 + 711) / 37 = 796.03 Priemerný ročný úhrn zrážok pre analyzované povodie vyšiel pomocou metódy štvorcov 796.03 mm. c - Metóda polygónov Táto metóda bola taktiež spracovávaná programom ArcMap. Pre vybrané stanice v povodí a okolo neho boli do atribútovej tabuľky vrstvy zrážkomerných staníc dopísané hodnoty úhrnov zrážok z klimatologických tabuliek (IS MUNI) a následne vytvorené Thiessenove polygóny (Obr. 22). 23 THIESSENOVE POLYGONY ANALYZOVANÉHO POVODIA Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 T __^^^^^^^^M KOREŇOVÁ. S.. UČO: 474426. D 10 20 40km B WtSS 34 UTM ZONE 33. IS MUNI ° Meteorologie a klimatologie, 201S Obr. 22 Thiessenove polygony analyzovaného povodia pre stanice A - W za obdobie 1901-1950 (Zdroj:ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) Z atribútovej tabuľky vrstvy Thiessenových polygónov bola zistená rozloha v km2 pre jednotlivé polygony, a z atribútovej tabuľky vrstvy zrážkomerných stanic ID zrážkomernej stanice, ktoré bolo potrebné na dohľadanie údaju o priemernom ročnom úhrne zrážok pre jednotlivé stanice, v klimatologických tabuľkách (IS MUNI). Tieto údaje boli dosadené do nižšie uvedeného vzorca pre výpočet priemerného ročného úhrnu zrážok v povodí (Tabuľka 13). Vzorec: x = £ n * Pi Z Pi x= priemerný ročný úhrn zrážok v povodí [mm] Pi = plocha polygónu [km2] r, = priemerný ročný úhrn zrážok stanice v strede polygónu [mm] Výpočet: 3252906,91 n0f\ni x = -= 780,71 4166,62 -1- 24 Tabuľka 13 - údaje pre vypočítané ročného úhrnu zrážok [mm] metódou polygónov pre stanice A-Wza obdobie 1901- 1950 Stanica Ročný úhrn zrážok - r, [mm] Plocha polygónu - p, [m2] Súčin r, a p, A 957 325,37 311383,06 B 626 17,35 10858,91 C 615 72,42 44538,62 D 592 133,49 79026,54 E 879 328,85 289059,44 F 1116 229,40 256009,50 G 980 1,47 1437,30 H 613 127,33 78054,04 CH 733 257,07 188430,90 1 629 183,48 115410,44 J 764 428,99 327745,07 K 729 87,60 63858,37 L 570 0,87 496,14 M 619 299,55 185422,71 N 677 347,25 235085,31 0 1035 279,29 289063,98 P 738 325,37 240121,74 Q 707 376,95 266506,06 R 1143 24,95 28515,21 S 813 91,61 74476,49 T 661 98,42 65057,75 U 622 30,61 19037,25 W 842 98,95 83312,04 Suma 4166,62 3252906,91 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, atribútová tabuľka v ArcMap, úprava Koreňová S. 2018) d - Metóda izohyet Rovnako ako predchádzajúce dve metódy, aj táto bola spracovaná v prostredí programu ArcMap. Opäť boli údaje o zrážkových úhrnoch vybraných staníc prepísané z klimatologických tabuliek (IS MUNI) do tabuľky vrstvy v ArcMape. Následne boli vytvorené kontúry, izohyety, v rozmedzí 50 mm. Výsledkom bola mapa izohyet (Obr. 23). Z atribútovej tabuľky boli zistené plochy uzatvorené danými izohyetami a vypočítané ich hodnoty priemerných úhrnov zrážok (Tabuľka 14). Vzorec: _ _ Y,xi * Pi x — vT~ x= priemerný ročný úhrn zrážok v povodí [mm] 2j Vi Xi = priemerný úhrn zrážok [mm] Pi = plocha uzatvorená izohyetami [km2] Výpočet: *= 22121!!= 754^ 3897,72 - 25 Tabuľka 14 - údaje pre vypočítanie priemerného ročného úhrnu zrážok [mm] v analyzovanom povodí metódou izohyet za obdobie 1901-1950 xi [mm] pi [km2] xi * pi 425 6,06 2575,50 475 17,33 8231,75 525 36,37 19094,25 575 53,68 30866,00 625 530,28 331425,00 675 1095,90 739732,50 725 753,54 546316,50 750 23,77 17827,50 825 380,51 313920,75 875 413,92 362180,00 925 327,99 303390,75 975 167,90 163702,50 1025 42,56 43624,00 1075 37,41 40215,75 1100 8,80 9680,00 950 16,03 15228,50 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, atributová tabuľka vrstvy v ArcMap úprava Koreňová S. 2018) METÓDA IZOHYET ANALYZOVANÉHO POVODIA Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 Obr. 23 Priemerný ročný úhrn zrážok metódou izohyet pre analyzované povodie za obdobie 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 26 Táto metoda je považovaná za najpresnejšiu metodu pre výpočet priemerného úhrnu zrážok. Výsledok tejto metody je v porovnaní s ostatnými, doteraz použitými najnižší a to 754,1 mm. V tabuľke 15 boli zhrnuté výsledky všetkých doteraz použitých metód na výpočet priemerného úhrnu zrážok v analyzovanom povodí. Metoda izohyet je považovaná za najpresnejšiu, preto jej bola udelená hodnota 100%. Nečakali sme však, že výsledok tejto metódy bude v porovnaní s ostatnými najnižší. Táto skutočnosť mohla byť ovplyvnená výberom staníc. Chceli sme pracovať s rovnakým výberom ako pri metóde polygónov, ale narazili sme na problém, ktorý predstavovala poloha povodia v rámci ČR. Analyzované povodie sa nachádza na hranici a pri využití výberu staníc pre metódu polygónov nám vrstva izohyet nepokryla celé povodie. Museli sme teda pridať niekoľko staníc, čo mohlo konečný výsledok ovplyvniť. Najmenej presnou metódou nám nakoniec vyšla metóda váženého aritmetického priemeru, pri ktorej je hodnota nadhodnotená o 15,8%. Druhou najpresnejšou metódou je metóda polygónov, ktorá nadhodnotila výsledok o 3,5%. Tabuľka 15 Zhrnutie výsledkov použitých metód na výpočet priemerného úhrnu zrážky analyzovanom povodí za obdobie!901 -1950 Metóda Priemerný ročný úhrn zrážok [mm] [%] jednoduchý aritmetický priemer 824,6 109,3 vážený aritmetický priemer 873,2 115,8 metóda štvorcov 796,0 105,6 metóda polygónov 780,7 103,5 metóda izohyet 754,1 100,0 3.5 Geografické rozloženie priemerného počtu dní so snehovou pokrývkou Najmenej dní so snehovou pokrývkou bolo v období 1901-1950 zaznamenaných v západnej časti povodia a to 35 dní. Najväčší počet takýchto dní a to 75 až 80, bolo v severovýchodnej časti povodia, kde sa nachádzajú miesta položené vo vyšších nadmorských výškach, teda aj teplotné a orografické podmienky sú tam priaznivejšie pre tvorbu snehu a jeho akumuláciu. 27 GEOGRAFICKÉ ROZDELENIE DNÍ SO SNEHOVOU POKRÝVKOU V ANALYZOVANOM POVODÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 Obr. 24 Geografické rozloženie priemerného počtu dní so snehovou pokrývkou v analyzovanom povodí za obdobie 1901-1950 (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 28 4 VETERNÉ POMERY 4.1 Frekvenčné rozloženie smeru vetru Frekvenčné rozloženie smeru vetra v zimnom období je graficky znázornené v obrázku 25. Na stanici Jevíčko prevláda v tomto období západný smer vetra. Ďalšími najčastejšími smermi vetra je severozápadný a juhozápadný vietor. Naopak najmenej sa vyskytuje vietor z juhu a juhovýchodu. Na stanici Ústí nad Orlici prevláda v zime juhovýchodný smer vetra a najmenej častý je vietor z juhozápadného smeru (Tabuľka 16). Tabuľka 16- Frekvenčné rozloženie smeru vetra v zime, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 Stanica Smer vetra v zime [%] S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Jevíčko 5,9 8,1 9,5 3,3 1,3 15,0 33,9 16,5 6,5 Ústí nad Orlici 6,4 4,4 12,2 25,0 5,9 2,6 17,4 16,5 9,6 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Bezvetrie: 6,5% Bezvetrie: 9,6% J Obr. 25 Frekvenčné rozloženie smeru vetra v zime, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Počas leta sa situácia na oboch stanicích mení a to výraznejšie na stanici Ústí nad Orlici. Frekvenčné rozloženie smeru vetra v lete je znázornené na grafe (Obr. 26). V tomto období prevláda vietor zo západu na stanici Jevíčko a menej často sa oproti zime vyskytuje vietor zo severu. Na stanici Ústí nad Orlici prevláda počas leta bezvetrie. Najmenej sa vyskytuje vietor z juhu a najviac západný vietor (Tabuľkal7). 29 Tabuľka 17- Frekvenčné rozloženie smeru vetra v lete, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 Stanica Smer vetra v lete [%] S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Jevíčko 2,8 5,4 13,8 12,4 4,2 17,6 24,1 11,4 8,3 Ústí nad Orlici 6,4 5,5 10,2 13,2 3,3 5,4 19,2 16,4 20,4 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Bezvetrie: 8,3% Bezvetrie: 20,4% J Obr. 26 Frekvenčné rozloženie smeru vetra v lete, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) Z hľadiska frekvenčného rozloženia smeru vetra počas roka (Obr. 27) je prevládajúcim smerom vetra na stanici Jevíčko západný a najmenej frekventovaným smerom je južný. Na stanici Ústí nad Orlici je najfrekventovanejší směr vetra z juhovýchodu a najmenej je frekventovaný juhozápadný smer (Tabuľka 18). Vo všetkých troch posudzovaných obdobiach prevláda frekvencia bezvetria na stanici Ústí nad Orlici. Tabuľka 18- Frekvenčné rozloženie smeru vetra v roku, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 Stanica Smer vetra v roku [%] S SV V JV J JZ Z SZ Bezvetrie Jevíčko 4,3 8,6 11,0 8,3 3,3 16,8 26,8 14,3 6,6 Ústí nad Orlici 6,6 5,5 11,0 21,0 5,2 3,8 16,4 15,0 15,5 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 30 J Obr. 27 Frekvenčné rozloženie smeru vetra v roku, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlicí v období 1946 -1953 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava Koreňová S. 2018) 4.2 Prevládajúce smery vetra a ich frekvencia V Európe a teda aj v Českej republike by malo prevládať západné prúdenie. V tabuľke 19 sú zhrnuté vypočítané hodnoty prevládajúcich smerov vetra pre stanice Jevíčko a Ústí nad Orlici. Celkovo prevláda počas roka západné prúdenie, z toho viac severozápadné. Pre výpočet prevládajúcich smerov vetra a ich frekvencií v zime, v lete alebo počas roku, boli použité nižšie uvedené vzorce. Vzorce: a = 1 + n?. — n-. (n3 - říj) + (n2 - n4) a = a* 45° a= stred kvadrantu s najväčšou početnosťou ni, ri2, m, m = smery vetra s maximálnou početnosťou [%] a = uhol a [°] H = frekvencia pre prevládajúci smer vetru H = n7 + n, + (n3 - říj) + (n2 - n4) /3 (H 31 Na základe údajov o frekvenčnom rozložení smeru vetra z predošlej podkapitoly (Tabuľka 16, 17, 18) sme určili pre sledované stanice a analyzované obdobia hodnoty m, m, n3 a 114. Tieto hodnoty sme dosadili do vzorcov a výsledky vložili do tabuľky (Tabuľka 19). Tam, kde to bolo možné sme dopočítali aj druhý prevládajúci smer vetra a jeho frekvenciu. Vzorový výpočet: (hodnoty pre stanicu Jevíčko z tabuľky 16) m= 15.0, n2 = 33.9, n3 = 16.5, n4 = 5.9 16.5-15.0 U ~ 1 + (16.5 - 15.0) + (33.9 - 5.9) ~ — a = 1,1 * 45°= 47.3 ľl H = 33.9 + 16.5 + (16.5 - 15.0) + (33.9 - 5.9) /3 53.4 % Tabuľka 19 - Prevládajúce smery vetra a ich frekvencie pre zimu, leto a rok, pre stanice Jevíčko, Ústí nad Orlici v období 1946-1953 Obdobie Stanica 1. Pre(z^)ijúci smer a frekvencia [%] II. Prevládajúci smer a frekvencia [%] Zima Jevíčko S 47,3 Z; 53,4 - Ústí nad Orlici J 79,5 V; 38,2 S 70,1 Z; 33,9 Leto Jevíčko J 79,3 Z; 42,6 J 64,0 V;26,3 Ústí nad Orlici S 65,8 Z; 35,6 - Rok Jevíčko J 85,7 Z; 45,7 - Ústí nad Orlici J 77,7 V; 32,6 S 69,0 Z; 31,4 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava a výpočet Koreňová S. 2018) V zimnom období prevláda na stanici Jevíčko severozápadný vietor a na stanici Ústí nad Zdobnicí juhovýchodný vietor. Druhým prevládajúcim smerom vetra je na stanici Ústí nad Zdobnicí severozápadný vietor, ktorého frekvencia je o 4,3% menšia. Počas leta prevláda na stanici Jevíčko juhozápadný vietor a druhým naifrekventovanejším je juhovýchodný vietor. Severné prúdenie stáčajúce sa na západ je prlpEJdajúcim smerom pre stanicu Ústí nad Zdobnicí s frekvenciou 35,6%. Je potrebné pri vyhodnocovaní brať v úvahu aj fakt, že na tejto stanici je počas leta veľmi časté aj bezvetrie. Na stanici Ústí nad Orlici prevládajú počas roka dva smery vetra a to severozápadný a juhovýchodný. Rozdiel medzi nimi je len 1,2% pričom prvým prevládajúcim smerom je juhovýchodný. Na stanici Jevíčko prevláda počas roka juhozápadné prúdenie s frekvenciou 45,7%. 32 5 KLIMATICKÉ OBLASTI Klimatické podmienky daného územia sa dajú vyjadriť aj pomocou rôznych klasifikačných systémov. Analyzované povodie bolo charakterizované dvoma takýmito klasifikáciami a to klasifikáciou klimatických oblastí podľa Atlasu podnebí ČSR (1958) a podľa E. Quitta (1971). Základom klasifikácie podľa Atlasu podnebí ČSR (1958) sú tri hlavné klimatické oblasti, teplá, mierne teplá a chladná. Tieto hlavné typy sa ďalej, podľa teplotných kritérií a hodnoty Končenkovho indexu zavlaženia, delia na 19 subtypov, pričom teplá oblasť na 6 (TI, T2, T3, T4, T5, T6), mierne teplá na 10 (MT1, MT2, MT3, MT4, MT5, MT6, MT7, MT8, MT9, MT10), a chladná na 3 (Cl, C2, C3). Hlavné typy sú oddelené farebne a jednotlivé ich subtypy sú rozlíšené šrafovaním. Najväčšia časť územia analyzovaného povodia patrí do mierne teplej klimatickej oblasti (Obr. 28). Celkovo sem zasahuje 6 subtypov a to MT2, MT3, MT5, MT6, MT7, MT9 (v obrázku 28 značenie písmenom B). Do východnej a západnej časti okrajovo zasahuje aj teplá klimatická oblasť, teda jej dva subtypy T3 a T6 (v obrázku 28 značenie písmenom A). Tieto oblasti sa nachádzajú v najväčších zníženinách povodia. Najvyššie nadmorské výšky povodia ležia v chladnej klimatickej oblasti. Jedná sa hlavne o najvyššie polohy Orlických hôr a HrubéhoJeseníku. KLIMATICKÉ OBLASTI ANALYZOVANÉHO ÚZEMIA PODĽA ATLASU PODNEBÍ Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 ^_^_^^^^^^^^ KOREŇOVÁ. S.. UČO: 474426 3 10 20 4Q ŕm WGS B4 UTM ľONE 33N, IS MUNI Meteorologie 3 Klimatologie. 2016 Obr. 28 Klasifikácia klimatických oblastí podľa klasifikácie Atlasu podnebí ČSR (1958) (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 33 Na porovnanie bola použitá druhá klasifikácia klimatických oblastí a to klasifikácia z roku 1971 od Evžena Quitta. Rovnako ako klasifikácia v Atlase podnebí ČSR (1958), aj Quittova rozdeľuje územie ČR do troch hlavných klimatických oblastí teda teplej, mierne teplej a chladnej. Tieto oblasti sa ďalej rozdeľujú a v konečnom dôsledku vzniká 23 rôznych klimatických oblastí, ktoré boli rozlíšené na základe štrnástich rôznych klimatologických charakteristík. Medzi tieto charakteristiky patria napríklad počet letných dní, počet mrazivých dní, počet ľadových dní, počet dní so snehovou pokrývkou, počet dní so zrážkami 1 a viac mm a ďalšie. Analyzované územie spadá do 12 klimatických oblastí (Obr. 29). Najmenšia časť územia patrí do teplej klimatickej oblasti W2. Pre túto oblasť je charakteristický počet letných dní 50-60, mrazivých dní 100-110, ľadových dní 30-40. Počet dní so snehovou pokrývkou 40-50. Počet dní s teplotou 10 a viac °C 160-170.Najväčšiu plochu územia zaberá mierne teplé klimatické pásmo tvorené jeho siedmimi subtypmi a to MW 1, 2, 4, 6, 7, 10, 11. Jedná sa predovšetkým o časti povodia, kde je vyššia nadmorská výška a teda aj väčšia členitosť terénu. Najvyššie položené miesta v povodí sa nachádzajú v chladnej klimatickej oblasti. Na území sú rozšírené subtypy CH 4, 5, 6, 7. KLIMATICKÉ OBLASTI ANALYZOVANÉHO POVODIA PODĽA QUITTA (NOVÝ) Povodie Orlice a Hornej Moravy, 2018 Obr. 29 Klasifikácia klimatických oblastí podľa Quitta (1971) (Zdroj: ArcMap, študijné materiály k predmetu Meteorologie a klimatologie cvičenie 2, úprava Koreňová S. 2018) 34 6 KLIMAGRAM Na obrázku 30 je klimagram pre klimatickú stanicu Litomyšl, ktorý bol vykreslený pomocou programu C-plot. Stanica sa nachádza v nadmorskej výške 347 m n. m. a pomocou klimagramu bol zisťovaný chod priemerných mesačných teplôt vzduchu a chod priemerných úhrnov zrážok za obdobie 1901-1950. Do klimagramu boli vynesené priemerné mesačné teploty červenou čiarou a priemerné mesačné úhrny zrážok modrou čiarou. Priemerná teplota vzduchu na danej stanici bola pre dané obdobie 7,8 °C a priemerný úhrn zrážok 729 mm. V hornej časti ľavej osi bola vyznačená hodnota priemernej najvyššej teploty najteplejšieho mesiaca 23,6 °C a absolútne namerané maximum 31,1°C. Naopak v dolnej časti bola vyznačená priemerná denná minimálna teplota najchladnejšieho mesiaca -5,6 °C a namerané absolútne minimum -15,6°C. Z ročného chodu teplôt vieme, že najnižšie hodnoty sa vyskytovali v danom období v zimných a jarných mesiacoch, naopak maximálne teploty v letnom období. Teda počas rokuje dosiahnuté jedno maximum a jedno minimu. Z klimagramu je taktiež zrejmé, že maximálna priemerná ročná teplota bola dosiahnutá v mesiaci júl a najnižšia hodnota v mesiaci január. Modrá krivka ročného chodu úhrnov zrážok na danej stanici nám vypovedá o tom, že najviac zrážok spadlo v letných mesiacoch a to s maximom v mesiaci júl a minimom v mesiaci september. Obr. 30 Klimagram stanice Litomyšl za obdobie 1901-1950 (Zdroj: klimatologické tabuľky IS MUNI, úprava v C-plot Koreňová S. 2018) 35 ZDROJE Literatúra QUITT, E. (1971): Klimatické oblasti ČSSR. Studiageografica, ČSAV, Brno, 73 s. Elektronické zdroje ČGS (2018): Geologická mapa ČR, https://mapy.geology.cz/geocr50/(30. 10. 2018) ČGS (2018): Mapa pôd ČR, https://mapy.geology.cz/pudy/ (30.10.2018) ČÚZK (2018): Mapa - analýza výškopisu, http://ags.cuzk.cz/dmr/?extent=-569196.432936,-1202457.308595,-568812.383961,- (30. 10. 2018) CHMI (2018): Mapy povodňového rizika, http://cds.chmi.cz/'?lang=cs&presenter=CDSMap (30. 10. 2018) CHMI (2018): Povodia , http://hydro.chmi.cz/ismnozstvi/ciselnik.php?id=hlgp (30. 10. 2018) GEOPORTAL ČÚZK (2018): Mapa geomorfologických celkov ČR, https://geoportal.cuzk.cz/Geoprohlizec/default.aspx?wmcid=9590# (30. 10. 2018) IS MUNI (2018): vrstvy pre GIS, klimatologické tabuľky a návody, https://is.muni.cz/auth/el/1431/podzim2018/Z0076/cviceni/cviceni_2/ (24. 10. - 10. 11.2018) MAPY CZ (2018): Turistická mapa, https://mapy.cz/tunsticka? (30.10.2018) VÚV TGM (2018): Mapa podzemných a povrchových vôd ČR a ich charakteristík, https://heis.vuv.cz/data/webmap/isapi.dll?map=mp_heis_voda&TMPL=MAPWND_MAIN (30. 10. 2018) 36