Pravek Slovenska Alica Křápková Ústav Antropologie Antropologie pravěku podzim 2019 Základná periodizácia na Slovensku •Doba kamenná (cca 600 000-2300) •Paleolit (cca 600 000 BC – 8200 BC) •Mezolit (8200 BC – 6000/5700 BC) •Neolit (6000/5700 BC – 4400 BC) •Eneolit (4400 BC – 2300 BC) •Doba bronzová (2300 BC – 800/750 BC) •Doba železná (800/750 BC – 50/0) •Doba halštatská (800/750 BC – 450 BC) •Doba laténska (450 BC – 50/0) •Protohistória •Doba rímska (50/30 – 375/380 AD) •Sťahovanie národov (375/380 AD – 568 AD) Neolit •Periodizácia (5700 BC – 3500/3300 BC) •Starý neolit (cca 5700 BC – 4900 BC) •Stredný neolit (4900 BC – 4700 BC) •Mladší neolit (4700 BC – 3700) •Teórie neolitizácie •Difúzna (Gordon Childe) •Autochtónna •Substrátová •Bádatelia: Ján Eisner, Bohuslav Novotný, Stanislav Šiška (V SR), Juraj Pavúk, Viera Němejcová-Pavúková, Ján Lichardus, Vojtech Budínsky-Krička Šírenie neolitizácie Starý neolit a stredný neolit •Kultúra s lineárnou keramikou (5700 – 5000) •Želiezovská skupina (5000 – 4700) •Rozdelenie na západnú a východnú vetvu •Pohrebný rítus: kostrový, skrčená poloha •Dlhé domy kolovej konštrukcie •Keramika hruškovité, esovité či bikónické tvary, lineárna výzdoba, notové hlavičky, niekedy žltá alebo červená maľba Starší stupeň LnK https://pf.ujep.cz/~velimskyt/pravek/03neolit/n105a.jpg Bratislava – Zlaté Piesky Rekonštrukcia dlhého domu Západná vetva LnK •Vlastná lineárna keramika (kultúra s volútovou keramikou) + Želiezovská skupina •Lokality: Hurbanovo, Bíňa, Milanovce, Dvory nad Žitavou, Bratislava–Mlynská dolina, Blatné, Čataj; Cífer-Pác •Pohrebiská: Nitra, Mlynárce, Želiezovce • https://pf.ujep.cz/~velimskyt/pravek/03neolit/n125.jpg Želiezovská keramika Blatné – antropomorfná nádoba želiezovskej skupiny Bajč – zoomorfná nádoba želiezovskej skupiny Východná vetva LnK •V LnK = Alföldská kultúra •Protolineárny stupeň •Starší stupeň = skupina Barca III a skupina Kopčany •Stredný a mladší stupeň = gemerská LK, skupina Tiszadob a skupina Raškovce •Bukovohorská kultúra (skupina) •Lokality LnK: Košice – Červený rak, Slavkovce, Kopčany, Barca, Raškovce •Potiská kultúra: Čičarovce, Lúčky, Zemplín (+ Maďarsko) •Bukovohorská skupina: výšinné lokality (Slovenský kras + Šariš) + jaskyne (Ardovo, Čertova Diera, Domica) + otvorené sídliská: Šarišské Michaľany a Zemplianske Kopčany, Veľké Raškovce Bukovohorská keramika Mladý neolit (4700 BC – 4400 BC) •Rozdiel vo vývoji na Z a V SR •Západ SR – prechod od LnK (ŽK) k lengyelu (4700 BC - 4000 BC) •Protolengyel - stupeň Bíňa (Sopot-Bicske) a skupina Lužianky •Fáza I – Nitriansky Hrádok •Stupeň Santovka •Fáza II - Pečeňady •Fáza Moravany n. Váhom – prechod medzi neolitom a eneolitom •Fáza III a IV (eneolit) Zoomorfný oltárik a kvadratické nálezy zo Santovky Rondely •Svodín (13) •Žlkovce (15) •Bučany (2) •Cífer-Pác (3) •Borová – Ružindol (12) •Nitriansky Hrádok (8) •Žitavce (14) Žitavce Žlkovce Svodín Maľovaná keramika z rondelu v Bučanoch Hrádocká venuša – z rondelu v Nitrianskom Hrádku Gynekomorfná nádoba zo Svodínu Mladý neolit na V Slovensku •Hiát v osídlení po Bukovohorskej k. •Potiská kultúra (kultúrny okruh Tisza – Herpály – Czöszhalom) •Lokality: Čičarovce, Ižkovce, Malé Raškovce •čiastočne kultúra s vypíchanou keramikou •Skupina Ižkovce a sk. Čičarovce • • Eneolit (4400 BC – 2300/2000 BC) •= chalkolit = doba medená •Periodizácia eneolitu: •Starý (4400 – 3500) •Stredný (3500 – 2900) •Mladý (2900 – 2300/2000) •Masové používanie kovov (Au, Cu) •Hierarchizácia spoločnosti a posilnenie postavenia muža (patriarchát) •Zvýšenie mobility, diaľkového obchodu Starý eneolit (4400 BC – 3500 BC) na Z SR •Pokračovanie lengyelskej kultúry (- 4000 BC) •Stupeň III – skupina Brodzany (absencia maľovanej výzdoby) •Lokality: Nitra-Šindolka, Dolná Streda, Bošany, Brodzany •Stupeň IV / epilengyel– ludanická skupina (nové keramické tvary) •Skupina Bajč-Retz (4000-3600/3400) – keramika zdobená brázdeným vpichom •Skupina Boleráz Prvé medené výrobky starého eneolitu Medené sekeromlaty Starý eneolit na V SR •Polgárska kultúra •prechodný stupeň Prototiszapolgár (Oborín II) •Kultúra Tiszapolgár (lok. Lúčky, Tibava, Barca, Veľké Raškovce) •Bodrogkeresztúrska kultúra (lok. Košice-Barca, Streda n. Bodrogom) •Skupina Lažňany (Malé Zálužice-Lažňany, Ruskov, Prešov-Šarišské lúky, Veľký Šariš) •Lažňany – prvý známy pohreb s koňom, birituálne pohrebiská, výrobky z jantáru, keramika s čiernym maľovaním, metalurgia medi Stredný eneolit (3500 – 2900 BC) •Bádenská kultúra (= kultúra s kanelovanou keramikou) •Stupeň I - Skupina Boleráz •Stupeň II a III (lok. Tekovský Hrádok, Červený Hrádok, Nevidzany) •Stupeň IV (lok. Úny, Chľaba-Ózd) •Prechodný stupeň – Vučendolská kultúra •Lokality: Nitriansky Hrádok, Včelince, Dolný Smokovec – Pod lesom, Stránska, Dreveník, Veľký Šariš, Šarišské Michaľany •revolúcia sekundárnych produktov (secondary products revolution) Related image Medená plastika vola z Liskovskej jaskyne Rekonštrukcia pohrebu s dobytkom Použitie ťažnej sily dobytka Bádenská kultúra – antropomorfné nádoby z Včeliniec Mladý eneolit (2900 – 2300/2000 BC) •Jevišovická kultúra •Kostolacká kultúra (JZ a stredné SR - Iža) •Bošácka skupina (stredné Považie) •Skupina Kosihy-Čaka (J SR) •Skupina východoslovenských mohýl (V SR – komplex šnúrovej keramiky) •Kultúra zvoncovitých pohárov (okrajovo Z až JZ – Sládkovičovo, Trenčín, Skalica) • Doba bronzová (2300/2000 BC – 800/750 BC) •Periodizácia: •Stará (2300/2000-1450) •Stredná (1450-1250) •Mladá (1250-1000) •Neskorá (1000-850/750) •Bádatelia: Ján Eisner, Vojtech Budínsky-Krička, Jiří Neustupný, Herbert Mitscha-Märheim, Anton Točík, Václav Furmánek, Ladislav Veliačík, Jozef Bátora Periodizačná tabuľka pre dobu bronzovú a halštatskú Stará doba bronzová (2300/2000-1450 BC) •Stupeň DB A1 - nadväzuje na pôvodné mladoeneolitické kultúry: •komplex kultúry so šnúrovou keramikou » Chlopice –Veselé a nitrianska skupina •kultúrny komplex Kosihy-Mako-Čaka » hatvanská kultúra •kultúra so zvoncovitými pohármi » protoúnětická kultúra •Stupeň DB A2 - vývoj po (cca) 1900 BC •Hatvanská kultúra •Kisapostácka skupina •Únětická kultúra + Hurbanovský typ •Wieselburská kultúra •Stupeň DB B1a - posledný horizont starej DB: •Maďarovská kultúra (KK Maďarovce – Věteřov – Böheimkirchen) •Otomanská kultúra (KK Otomany-Fűzesabony) •Severopanónska kultúra http://historyweb.dennikn.sk/uploads/Archeologicky_vyskum_Vrable_Fidvar_1.jpg •Predpokladaný model sídliska vo Vrábľoch - poloha Fidvár •(unetická kultúra) Charakteristika starej DB •Pohrebný rítus: •Rané kultúry – kostrové pochovávanie v skrčenej polohe, ženy na ľavom boku, muži na pravom a pohľad na J •Únětická, wieselburská, maďarovská a otomanská k. - kostrovo •Hatvanská a severopanónska – žiarové hroby, popolnice alebo vysypávali na dno hrobových jám - obdobie plochých hrobov •Stopy po násilných stretoch, doložený rituálny kanibalizmus •Deti v nádobách uložených v blízkosti obydlí •Hroby metalurgov – Nižná Myšľa, Nitra, Matúškovo •Opevnené sídliská: Nitriansky Hrádok, Vráble, Barca, Nižná Myšľa, Spišský Štvrtok •Priekopa, val, drevená palisáda •1-, 2- a 3-priestorové obydlia so zvyškami ohnísk a pecí, steny zrubovej konštrukcie omazané hlinou, sedlové strechy podoprené kolmi Nižná Myšľa Nádoby z doby bronzovej Model vozíka Hrob metalurga s kančími klami Otomanská kultúra Stredná doba bronzová (1450-1250 BC) •Stupeň DB1b, DB B2, DB C1/C2 •Západné Slovensko: mohylové kultúry •Stredodunajská MK •Karpatská MK •Stredné a východné Slovensko: kultúry popolnicových polí •Okruh JV PP: •Pilinská kultúra •Kultúra Suciu de Sus •Okruh lužickej kultúry (PP) Related image Depot zlatých šperkov z Nižnej Myšle Bronzový depot zo Zvolena – Pustého Hradu Mladá a neskorá doba bronzová (1250/1000-800/750 BC) •Mladá - stupne DB C2, DB D, Ha A1, Ha A2 •Neskorá – stupne: Ha B1, Ha B2, Ha B3 •Kultúry popolnicových polí •Okruh lužickej kultúry PP •Okruh stredodunajskej PP: •Velatická k. •Čakanská k. •Podolská k. •Okruh juhovýchodných PP: •Pilinská k. •K. Suciu de Sus •Kyjatická k. •Gávska k. Charakteristika mladej a neskorej DB •Pohrebiská používané dlhú dobu, tisíce hrobov •Bohaté mohyly s kamenným kruhom •Skupiny hrobov – rodina? •Menšie sídliská •Budovanie hradísk •Z neskorej DB miznú sídliská •Depoty Related image Mohyla v Čake Doba železná (800/750 BC – 0) •Základné delenie: •Staršia: doba halštatská (800/750 BC – 450 BC) •Mladšia: doba laténska (450 BC – 0 BC) • Related image Doba halštatská (800/750-450 BC) •Periodizácia •Včasná •Stará •Stredná •Mladá •Neskorá •Kultúry: •Prechodný trácko-kimerský horizont (800-700 BC) •Zvyšky kultúr PP •Halštatská kultúra: (východohalštatský okruh) •Kalenderberská kultúra •Skupina Hurbanovo-Középrépáspuszta (skýtske prvky) •Vekerzugská kultúra •Lužická kultúra – platěnický stupeň a oravský typ •Kuštanovická skupina (V SR) https://pf.ujep.cz/~velimskyt/pravek/07halstat/hal018b.JPG Charakteristika doby halštatskej •Sociálna stratifikácia •Sídliská: •Nížinné: Bratislava-Staré mesto, BA-Vajnory, Chorvátsky Grob, Ivánka pri Dunaji •Výšinné: Smolenice-Molpír, BA-Devín, BA-Vajnory •Hradiská – hlavne S SR: Tupá Skala, Istebné-Hrádok •Pohrebný rítus: •Ploché žiarové pohrebiská: Janíky, Dolný Kubín, Vyšný Kubín •Menšie mohyly: Chorvátsky Grob, Bernolákovo •Bohaté mohyly: Dunajská Lužná – Nové Košariská, Janíky, Réca Kniežacia mohyla Janíky Nádoby z mohyly Dunajská Lužná – Nové Košariská Doba laténska (450 BC – prelom letopočtu) •Periodizácia: •Včasná (450 – 400/380) •Staršia (400/380 - 275/250) •Stredná (275/250 – 130/120) •Mladá (130/120 – 60) •Neskorá (60 – prelom letopočtu) •Začiatok etnickej príslušnosti •Prvé písomné pramene - začiatok protohistórie •Rozvoj remesiel – šperkárstva, sklárstva, kováčstva •Rozvoj mincovníctva (Biatec) •Bádatelia: Juraj Bárta, Eva Kolníková, Karol Pieta, Jozef Bujna Keltská expanzia Včasná laténska doba (450-400/380 BC) •Včasnolaténsky štýl: •Keramika: točená na kruhu, grafitová, časté flašovité tvary, kolkovaná výzdoba •Kovové šperky – spony s ľudskými maskami •zbroj •JZ Slovensko: •Malé sídliská pri Dunaji a Váhu: Bratislava - Dúbravka •Pohrebiská kostrové: Bučany, Stupava •J stredného SR a V SR – doznieva halštatská k. (vekerzugská a severopotiská halštatská skupina), bez laténskych vplyvov •S západného SR a stredné SR – doznieva lužická kultúra Image result for maskovité spony latén Image result for maskovité spony latén slovensko Včasnolaténsky inventár – detail maskovitej spony Stará laténska doba (400/380 - 275/250) •JZ SR: •Kelti vytláčajú vekerzugskú kultúru až po povodie Iply, Hrona, Nitry a Žitavy •Rozsiahle ploché, kostrové pohrebiská: Malé Kosihy, Palárikovo, menšie – Bajč, Chotín •Bojovnícke hroby s mečom a reťazovým opaskom u mužov, u žien šperky a spony •S, Z a stredné SR •Oravská skupina lužickej kultúry Výzbroj laténskeho bojovníka Stredná laténska doba (275/250 – 130/120) •Väčšina SR •Osídlenie Nitra – Levice » Bójovia •Pohrebný rítus •Hrobové celky: Košice, Slavkovce, Beša, Hraničná pri Hornáde •Prechod na žiarové pochovávanie: Hurbanovo, Holiare, Ižkovce •Jednoduché mužské hroby – jedna zbraň a bežný predmet •Bohaté ženské hroby - sklenené náramky, bronzové nánožníky •Ku koncu miznú pohrebiská •Sídliská: •Najskôr osídlenie dvorcového charakteru •Ku koncu mestského typu = oppidá: Bratislava, Molpír, Pohanská •S západného a stredné SR •Púchovská kultúra – pretrvala až do doby rímskej (do konca 2. stor. AD) – zrejme kmeň Kotínov •Predpúchovský horizont – halštatský charakter s laténskymi prvkami •Veľké hradiská, ťažba rudy a razba mincí Strieborné keltské mince z Folkušovej Rekonštrukcia výšinného hradiska púchovskej kultúry pri Liptovskej Mare - Havránok Rekonštrukcia laténskej hrnčiarskej pece Mladá a neskorá laténska doba (130/120 BC – 60 BC – prelom letopočtu) •Okrem keltských kmeňov aj: • Germáni: Kimbrovia, Norikovia/Tauriskovia, Dákovia (Zámeček pri Nitrianskom Hrádku) •vznik Vanniovho kráľovstva (Dákovia) •Keltsko-dácky horizont na V od Váhu (na Z Bójovia s centrom v BA oppide) •Rimania – snaha o podmanenie území a vytvorenie provincií •9 BC Tiberius dobyl Panóniu » Germáni vytvorili zväz - Marobudova ríša » rozpad po porážke Rimanmi 6 AD » koniec doby laténskej a začiatok doby rímskej > Image result for kelti Bratislava https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/6/64/Web_Biatec.jpg Archeologický výskum bratislavského oppida Doba rímska (prelom letopočtu – 375/380 AD) •Periodizácia: •Stará DR (prelom letopočtu – 180 AD) •Mladá DR (180 – 375/380 AD) •Prešovský typ •Osídlenie: •Rimania – rímsko-provinciálna kultúra •Germánske a keltské kmene •Markomanské vojny (166-180) •Nápis na Trenčianskej skale •Bádatelia: Titus Kolník, Karol Pieta, Ľudmila Kraskovská Related image Lokality •Gerulata = Bratislava-Rusovce - kastel a pohrebisko (birituálne), Zničená počas Markomanských vojen •Bratislava-Čunovo - sídlo typu villa rustica •Bratislava-Devín – tehly s kolkami •Bratislava-Dúbravka - sídlo typu villa rustica •Iža – kastel, drevo-zemný tábor 175 •Komárno – legionársky tábor Brigetium, kovolejárska dielňa, terra sigilata •Stupava-Na kopci •Milanovce – Cífer-Pác: germánske stavby Stredodunajský úsek limitu (Limes Romanus) Schematický plán kastela v Iži s vyznačením skúmaných plôch drevozemného tábora – hore (sever) – dve priekopy – dole (juh) – vnútorná zástavba Rímsky tábor v Iži Pohrebný rítus •Žiarový •ustrium (spálenie mimo hrob) •bustum (spálenie priamo v hrobovej jame) •V 4. storočí prevláda inhumácia •Pohrebiská: •Kostolná pri Dunaji – 66 hrobov, importy, zbrane •Sládkovičovo – 86 hrobov (6 kostrových), importy, zbrane, šperky •Bohaté germánske hroby: Ostrovany, Cejkov •Bohatý kniežací hrob z Ostrovan Sťahovanie národov (375/380-568 AD) •Postupný kolaps Rímskej ríše » vrcholí sťahovanie národov •Kmene na území SR: •germánski Vandali, Alani, Kvádi, Svébovia •tlak Hunov – JZ SR Heruli, Skiri, Rugiovia •v Panónii Góti, neskôr Ostrogóti •Longobardi – odchádzajú 568 do S Talianska = koniec sťahovania národov •Datácia: •Staršia DSN – stupeň D1 (375/380-450) – doznievanie rímskej provinciálnej kultúry •Stredná DSN – stupeň D2 (450-500) – gótske a hunské vplyvy •Mladá DSN – stupeň D3 (500-568) - Longobardi https://pf.ujep.cz/~velimskyt/pravek/09d_rimska/dr103.jpg Presuny germánskych kmeňov: situácia v 4.-5. storočí v Európe Lokality •Pohrebiská: Bešeňov, Levice, Výčapy-Opatovce, Šarovce, Čierny Brod (žiarové), Dvory nad Žitavou (kostrové), Abrahám (kostrové) •Zámerná deformácia lebiek •Chudobná výbava •bohatá kniežacia hrobka Poprad-Matejovce •Sídliská: sídlo Cífer-Pác, Štúrovo •Depot 108 zlatých solidov z Bíne Image result for rÃmske mince z BÃne Kniežacia hrobka Poprad-Matejovce Ďakujem za pozornosť.