Programovacie úlohy k predmetu „Metody zpracováni astrofyzikálních dat" Mgr. Miroslav Jagelka 2020 Kapitola 1 Jednoduché programovacie úlohy 1. Určte tromi rôznymi spôsobmi inverznú maticu B k matici A. 2. Znázornite v grafe funkciu cos x v intervale [—27r,27r]. 3. Vytvorte maticu M, v ktorej každý prvok bude obsahovať hodnotu dĺžky přepony zostrojenej nad pravouhlým trojuholníkom o odvěsnách s dĺžkami rovnými riadkovému a stĺpcovému indexu daného prvku matice. Matica nech je štvorcová o rozmere N. 4. Vytvorte tabuľku telies Slnečnej sústavy (všetky planéty plus Ceres) s odpovedajúcimi vzdialenosťami (0.38 AU, 0.72 AU, 1.00 AU, 1.52 AU, 2.77 AU, 5.20 AU, 9.54 AU, 19.22 AU a 30.06 AU) a predpovedanými vzdialenosťami podľa Titus-Bodeho rady. Obe vzdialenosti vyneste do grafu a porovnajte. 5. V študijných materiáloch sa nachádza súbor eclipse.txt, ktorý obsahuje tabuľku mesačných zatmení minulého storočia. Prvý stĺpec reprezentuje rok a druhý stĺpec mesiac zatmenia. V treťom stĺpci je typ zatmenia - Čiastočné, Úplné a Polotieňové. Vykreslite si jednotlivé typy zatmení do grafu závislosti na čase a pokúste sa odhadnúť dĺžku sarosu. 6. Z webovej stránky http://www.sidc.be/silso/datafiles stiahnite textový súbor obsahujúci hodnoty priemerného mesačného Wolfovho čísla od roku 1749 (Total sunspot number —y Monthly mean total sunspot number —y TXT). Pozrite si dokumentáciu a vytvorte graf závislosti slnečnej aktivity na čase. Z grafu určte hlavnú periódu slnečnej aktivity. 7. V databáze VizieR nájdite výsledky modelovania lineárneho koeficientu okrajového stemnenia (J/A+A/529/A75/tableu), ktorý je popísaný vzťahom J = J0(l — it(l — cos p)). Z tohto katalógu vypíšte všetky dáta, ktoré zodpovedajú hviezdam hlavnej postupnosti (log g ^ 3.5), namodelované pomocou metódy LSM a modelom ATLAS a súbor uložte. Z neho potom vyberte všetky merania pri použití filtrov U, B a V a vytvorte graf, ktorý bude ukazovať závislosť koeficientu u na teplote s farebne odlíšenými filtrami. 8. Každý deň o 12. hodine bola zaznamenaná pozícia Mesiaca. Nameraná hodnota rektascenzie a deklinácie bola uložená do súboru moon.dat. V prvom stĺpci sa nachádza dátum pozorovania, v druhom je rektascenzia v hodinách a v treťom deklinácia v stupňoch. Určte závislosť denného uhlového pohybu Mesiaca na čase a pomocou vzťahov u = -, rmin = a(l — e) a druhého Keplerovho zákona vypočítajte 1 excentricitu Mesačnej dráhy. Uhlová vzdialenosť medzi dvoma bodmi na sfére o súradniciach a [«2,^2] je cos A = sinči sin ^2 + cos ô± cos 62 cos(«i — «2). Výstupom nech je graf závislosti denného pohybu na čase a hodnota excentricity spolu s uvedením vzorca na jej výpočet. 9. Vytvorte simuláciu 2D potenciálu v systéme dvoch korotujúcich telies obiehajúcich okolo spoločného ťažiska po kruhových dráhach. Pomer hmotností telies je 1:10. Potenciál počítajte len v obežnej rovine. Nezabudnite vziať do úvahy aj odstredivú zložku potenciálu! Výsledkom nech je 3D graf, kde osi x a y budú reprezentovať súradnice bodu v obežnej rovine a na ose z bude hodnota potenciálu. 2 Kapitola 2 Príklady použitia numerických metód 1. Libračný bod Zeme Ll je bod medzi Slnkom a Zemou, kde je výslednica všetkých síl nulová. Gravitačná sila Slnka je kompenzovaná gravitačnou silou Zeme a odstredivou silou obežného pohybu. Teleso, ktoré sa nachádza v tomto bode, sa neriadi klasickým Keplerovým zákonom, ale v dôsledku dlhodobej stability systému obieha rovnakou uhlovou rýchlosťou ako Zem. Zo silovej rovnice určte iteračnou metódou vzdialenosť tohto bodu od Zeme v km, ak Ms = 333 000 Mz, r = 149 597 900 km. 2. Halleyova kométa obieha okolo Slnka po extrémne eliptickej dráhe s excentricitou 0.967. Veľká polos jej dráhy je 17.8 AU. Vypočítajte strednú anomáliu M, excentrickú anomáliu E a pravú anomáliu v. V polárnom grafe znázornite polohy na dráhe v ročných intervaloch po prechode perihéliom. Pre výpočet sú potrebné rovnice: 3. Vytvorte funkciu, ktorá bude počítať dynamickú paralaxu dvojhviezd. Vstupné údaje nech sú m a, m b, a a P, ako zdanlivé hviezdne veľkosti oboch hviezd, veľká polos v oblúkových sekundách a obežná doba v rokoch. Funkcia zo vstupných hodnôt s predpokladanými hmotnosťami oboch hviezd rovnými 9JÍ0 a použitím tretieho Keplerovho zákona určí veľkú polos a z nej predpokladanú hodnotu paralaxy. Z modulu vzdialenosti sa vypočítajú absolútne hviezdne veľkosti oboch zložiek, z nich sa určí žiarivý výkon a následne sa vypočítajú približné hmotnosti zo vzťahov hmot-nosť-svietivosť. Tie sa vložia ako vstupné hodnoty do ďalšieho cyklu a celý postup sa opakuje, kým sa nedospeje ku konštantným hodnotám. Výstupom funkcie budú hmotnosti oboch zložiek a hodnota dynamickej paralaxy. Bolometrická hviezdna 2nt M M P ' E — e sin E r 1 + e cos v 3 veľkosť Slnka je 4.75 mag. ď_ _ G{mA + gftg) P2 ~ 4^2 M = m — 5 log r + 5 — = 0.23 — SOT < O.4393t0 é=i-5(S* 2^<^<2°^ -p- = 3200-^- SDT > 2O93t0 4. Podľa postupu zo skript Obecné astronomie, str. 105-107 vytvorte graf analemy, t.j. závislosť rozdielu pravého a stredného slnečného času na deklinácii Slnka. 4 Kapitola 3 Použitie integračných a diferenciálnych metód 1. Pokúste sa o simuláciu svetelnej krivky tranzitu exoplanéty. Nech má exoplanéta veľkosť 5-násobne menšiu ako materská planéta a nachádza sa od nej v dostatočnej vzdialenosti, aby sme dráhu počas tranzitu pokladali za priamku. Vytvorte simuláciu pre prípad, že planéta prechádza stredom disku a lineárny koeficient okrajového stemnenia je rovný 0.5, pričom platí J = J0(l — it(l — cos p)), kde u je požadovaný koeficient a p je uhlová vzdialenosť od centra disku. 2. Na popis gravitačného potenciálu diskových galaxií sa používa ako jeden z modelov tzv. Toomre-Kuzminov model. Ten využíva axiálnej symetrie pričom predpokladáme, že hmota je rozložená v zanedbateľné tenkom disku, ktorého plošná hustota je definovaná nasledovne: E (r) M 2na2 np \ 2 a -3/2 ■y \ 2 a i -3/2 Vytvorte simuláciu gravitačného potenciálu galaxie v rovine yz. Nech sú všetky konštanty potrebné pri výpočte jednotkové a disk galaxie má polomer R = 2. 3. Železný meteoroid tvaru gule o polomere 10 cm padá zvislým smerom k Zemi. Vo vzdialenosti 500 km od povrchu má rýchlosť 1000 m/s. Vytvorte grafy závislosti polohy, rýchlosti a zrýchlenia na čase, pričom porovnáte tieto veličiny s prípadom bez započítania odporu atmosféry. Odpor vzduchu je popísaný rovnicou Fq = \CSpv2, pričom hustota vzduchu sa mení s výškou a je približne daná vzťahom p = poexp(—-jj), kde po = 1.24 kgm~ a H = 9150 m. Pri výpočte budú potrebné nasledovné konštanty: Mz = 5.974-1024 kg, G = 6.674- ÍO"11 m3 kg R = 6378 km, pFe = 7870 kgm~3. Abláciu neuvažujte. C = 0.47, x = x0 + v0 dt + —a dt v = vq + a dt 5 Kapitola 4 N*" Statistika 1. a) Zo studijných materiálov načítajte súbor m44.dat, ktorý obsahuje časť výstupu z fotoaparátu, uložte ho do matice a vykreslite si rozloženie intenzity jednotlivých pixelov pomocou 3D grafu. b) Vypočítajte aritmetický priemer, medián, modus, štandardnú odchýlku, šikmosť a špicatosť dátového súboru. Použite definície šikmosti a špičatosti zo skript. c) Z dátového súboru odstráňte všetky hodnoty vzdialené od mediánu o viac ako 3.5o> [ar = 1.482 median(|x — x\)) pravdepodobne zodpovedajúce hviezdam a znovu zopakujte výpočty z časti b). d) Určte hodnotu intenzity pozadia a hodnotu šumu. e) Vytvorte funkciu na výpočet mediánu. f) Vytvorte skript/funkciu na výpočet modusu. g) Z pôvodnej matice vytvorte nový dátový súbor, kde budú oblasti šumu nahra- dené hodnotou pozadia a tieto údaje znovu vykreslite do grafu. h) Vytvorte nástroj na výpočet inštrumentálnej hviezdnej veľkosti (spolu s veľkosťou chyby) pre hviezdu s centrom o súradniciach [x, y] a polomere r. i) Okalibrujte inštrumentálnu hviezdnu veľkosť, ak viete, že 7 Cnc má jasnosť 4.65m. Určte zdanlivú hviezdnu veľkosť hviezdokopy M44. Zistite, aká je limitná hviezdna veľkosť hviezd na snímku (minimálna hodnota S/N = 5). 2. V študijných materiáloch sa nachádzajú dva dátové súbory hdl88041.dat a hr7575.dat. V ôsmom stĺpci matice sa nachádzajú namerané hodnoty hviezdnych veľkostí v rôznych časových okamihoch. Zadefinujte si vlastným spôsobom vytvorenie histogramu (bez použitia vstavanej funkcie numpy.histogram) a aplikujte ho na rozdelenia jasností pre obe hviezdy. Ktorá z týchto dvoch hviezd je premenná a prečo? Svoje rozhodnutie podporte výpočtom indexov normality: 3. Hviezdy A, B a C majú každá inú svetelnú krivku. Hviezda A má konštantnú jasnosť rovnú nule, jasnosť hviezd B a C sa mení v závislosti na fáze