Geológia Západných Karpát Západné Karpaty v geologickej stavbe Európy : :' Pred kam brický fundament kaledónsky orogén hercýnsky orogén čelo alpínskeho orogénu FENOSARMATIA (východoeurópska platforma) Geomorfologické členenie územia Slovenska Regionálne geologické členenie územia Slovenska Základné tektonické jednotky a tektonický vývoj Západných Karpát IT.Vpolk- k.r.ljl Carpathian tflrcEand inníhlk-fi Krosno unit Magu^ki jednutka M;i.zj".units (. íi; i ■* i k l li . Orav j cum sedimenty neogénu aí kvatičru Neožene in Quaternary sedimein.s alkalickč baziilly [pmnói' kvartcr) alkali basalts (Pannonian - Quaternary] andezilové vulkanity (neogéti) ■liuhr*iik volcajuť rucks (Ncugtiic) \"..•■..';>-••■ -j ^ .11k_iii:-:-- {rwgvn) rhyolilic vulcanic rucks {Nťugvnu sedimenty palco^cnti budíiukej pan vy Faleogene sediments of the Buda Basin íťdíuicnly pitcogůtíij vihitorncj karpůtskcj pkavy SťdJlllCtlIi Lil lili? InilLT t"ilf|l.Ull!Llll i^llťoinillí ll-AMC si^i[Limity kriesJy «1 jHiltu^crtu Cjetaceons- Paleoftene sediments váhikuai Vahicum tarriktnn Ifctricum L-.pl I- '.'.I 11 Veporieum '-.-i- I in ■ i." ZčitlpImiCuiti iilTikpm Fatricuiti hroiiikum Hronicum jLTntTikum Gcrocrícum meliatikiuti Meliaiicum I jmaikiitn Tijrniiicum xilicikutri SilicKun buk i k um a peLwnía Biikkirurn and the Pelscmia poklesy a transformiié zlomy Nontia] aitd transform friths prikrpvy Tlini?;! faults Pásmová stavba Západných Karpát . +++ » + 4- + + + + + +++ + r+++ + ++ ++ + + ++ + + + + + ++ + r + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + + 4I+ + + + + + + + + + + + T + + + + + + + V?*f + + + + + + + + + H, + + + + + + + +Gfi^+ + + + + + + . + + + + + + + + + + + + + + + + +jŕ jr *rVí.!ik 1- + + + + + + + + +™+ + + + + + + + + + / «%lO .- + + + + + + + +41+ + + + + + + + + + + y vép + + + + + + + + iJL+V- + + + + + + + + s—•— s"^ .-+++ + + + + + cjTV + + +\ \ + + \ŕ / «b3ŕ + + + + + + + +a+'^vt-rT^/t + y J + + + + + + + W + + + + tj^- ... X +++++++++++++ + + ++ + + + + + + + + +/ "V" ' ■ "V S , + + + + + + + + + +y X; ; ; ; >^ rí^y^ + + + + \ + + + + -t^lvř' /x '^L-ws. r^kVU * * B/no 4Ví 1 ■ <^ J y\ w \£w / r> ^ Nitra Bratislava ZEMPUNIKUM VNÚTORNE SEDIMENTY BUDINSKEJ PALEOGÉNNEJ PANVY Geografické vymedzenie Západných Karpát J. Mnár et oí. / Tectonophysia 502 (2011) 153-174 I Geologické vymedzenie Západných Karpát Prehľad názorov na tektonické členenie Západných Karpát Andrusov et al., 1973 Andrusov et a}., 1983 Maheľ, 1983 Mahel 1986 MišiketaL, 1985 Karpatská čelná priehlbina pŕilavikum čelná priehlbina Flyšové pásmo Polonidy beskydikum Extern idy Vonkajšie Karpaty flyšové pásmo Bradlové pieninské pásmo oravikum bradlové pásmo talríkum vahikum martinská zóna Patrikům Slovakidy latrikum veporikum gemerikum Centrálne Západné Kaipaly pásmo jadrových pohorí Pásmo vnútorných Západných Karpát vcporikum Intcrnidy vcporske pásmo hronikum Panonidy slanikum Vnútorné Karpaty gemerské pásmo gemerikum bukikum Bukk Pravdepodobne prvé akceptované delenie geologickej stavby „Severných Karpát" publikoval Andrusov (1968). Návrh pôvodného rozdelenia bol bezo zmeny akceptovaný na X. kongrese Karpato-Balkánskej spoločnosti (Andrusov - Bystrický - Fusán, 1973). Neskôr (Andrusov - Fusán - Samuel in Andrusov & Samuel et al., 1983) doplnili toto delenie o podnes akceptované pomenovania fatrikum a hronikum pre systém príkrovových jednotiek krížňanského a chočského príkrovu s.l. V spomenutých prácach sa, aj keď nie explicitne, autori prikláňajú k deleniu na dve základné pásma, ktorých deliacim elementom by mala byť zóna bradlového pásma. Maheľ (1983; 1986) nadviazal na zistenia Mocka (1978), ktorý preferoval trojdielne členenie tektonickej stavby, čo z dnešného pohľadu predstavovalo významnú zmenu v jej chápaní. Mišík et al., (1985) zvolil akceptovateľný kompromis, keď trojdielne delenie tektonickej stavby hierarchicky podriadili dvom vyšším kategóriám. Zaviedol pojem „pásiem" resp. „zón", ktoré obsahujú viaceré, predtým akceptované názvy pre tektonické jednotky (napr. gemerské pásmo (gemerikum + meliatska jednotka, silický príkrov). Prehľad názorov na tektonické členenie Západných Karpát Vozárová & Vozár, 1996 vonkajšie Západné Karpaty pieninský terrán flyšové pásmo bradlové pásmo centrálne Západné Karpaty tatro-veporický terrán jednotka tatrika jednotka severného veporika a fatrika jednotka južného veporika zemplínska jednotka jednotka hronika vnútorné Západné Karpaty terrán severného gemerika jednotka severného gemerika terrán južného gemerika jednotka južného gemerika meliatsky terrán príkrov Borky meliatska jednotka silický terrán jednotka turnaika silická jednotka Vozárová & Vozár (1996) prijali koncepciu terránov, pričom zohľadnili aj hercýnske tektonické udalosti. Navrhli trojdielne členenie Západných Karpát. Západokarpatský priestor členia na terrány, ktorým sú hierarchicky podriadené tektonické jednotky resp. pásma. Ako problematické v tomto členení sa javí synonymné označenie terránov a jednotiek v rámci vnútorných Západných Karpát napr. terrán severného gemerika - jednotka severného gemerika. V tektonickom členení sa prvý krát vyskytujú tektonické jednotky ako základné elementy geologickej stavby, budujúce hierarchicky vyššie celky (terrány). Zároveň je po prvý raz vyčlenená jednotka južného veporika. Prehľad názorov na tektonické členenie Západných Karpát Pláštenka, 1999 základné regionálne geologické jednotky pásma superjednotky predhlbina Externé Západné Karpaty slie/sko-krosnenské pásmo krosnenská skupina príkrovov magurské pásmo magurská skupina príkrovov považsko-pieninské pásmo oravikum (iňačovsko-kričevske pásmo) / váh ikum Centrálne Západné Karpaty tatransko-fatranské pásmo nikum tatrikum J fatľikum veporské pásmo veporikum gemerské pásmo B "i gemerikum tnelialske pásmo silici meliatikum tumaikum Interné Západné Karpaty biikkské pásmo bukkikum bakonské pásmo transdanubikum zemplínske pásmo zemplinikum Plašienka (1999) použil princíp kombinácie geomorfologického (morfotektonického) a tektonického členenia, do ktorého zakomponoval termín tektonické systémy. Použil trojité členenie (základné regionálne geologické jednotky resp. orogénne provincie). Regionálnym geologickým jednotkám hierarchicky podriadil morfotektonické pásma, ktoré obsahujú tektonické superjednotky a základné tektonické jednotky. Prehľad názorov na tektonické členenie Západných Karpát Pásmo Zone skupina pri kro vo v Group of nappes tektonické jednotky Tectonic units tektonická individualizácia Tectonic individualization * 1 s. 1 -v a rs c £ U £ &■ U .ej ä] a C ä SI Jí vonkajšia skupina príkrovov Outer group of nappes krosnianska jednotka Krosno unit magurská jednotka Magura unií oravikum Oravieum neogén Neogene spodná skupina príkrovov Lower group of nappes váhikum Vahicum tatrikum Tatricum vrchná krieda - ?paleogén Late Cretaceous - ?Paleogene Interné dne Karpaty Internal i Carpathians stredná skupina príkrovov Middle group of nappes hronikum Hronicum fatrikum Fatricum vepurikum Veporicum vrchná krieda (cenomán - turón) Lute Cretaceous (Cenomaman - Turonktn) S] aJ s vrchná skupina príkrovov Upper group of nappes gemerikum Gemericum pri krov Borky Borka nappe meliatikum Meliaticum turnaikum Turnaicum silicikum Silicicum spodná krieda Early Cretaceous vonkajšia skupina príkrovov: krosnianska jednotka (krosniansko-menilitová skupina sensu Biely et al., 1996) magurská jednotka (magurská skupina príkrovov sensu Biely et al., lc.) oravikum (Maheľ, 1983; Plašienka, 1999). spodná skupina príkrovov: tektonická jednotka tatrika a tektonická jednotka váhika spodná skupina príkrovov bola strukturalizovaná na rozhraní vrchnej kriedy a ?paleogénu stredná skupina príkrovov: veporikum (severné a južné veporikum, Vozárová & Vozár, 1988; Andrusov & Samuel, 1983; Biely et al, 1996; Bezák et al, 2004) fatrikum a hronikum stredná skupina príkrovov bola strukturalizovaná v období cenomán -turón vrchná skupina príkrovov: tektonické jednotky gemerika, príkrovu Borky, meliatika, turnaika a silicika strukturalizované na rozhraní jury a spodnej kriedy Tektonické členenie na skupiny príkrovov Pnpríkrovovč formácie Sedimety paleogénu Vrchná skupina príkrovov Silicikum Vonkajšia skup i n a príkrovov Maguľská Krosnianska jednotka Oravikum Spodná skupin;) príkrovov krystaliniku tatrika Stredná skupina príkrovov Hronikum Obal luiňkii Vuhikum Fatríkum Obal veporika Krystalinikum veporika Turňa ik um Meliaiikum (.jcmeríkum L Sedimenty neogénu Neogénne vulkanity Kvár terne vulkanity Zemplinikum Zlomy INeo-Alpine phase M--+ Paleo-Alpine phase Miocene Late Cretaceous EarK Cretaceous « 4 <- +— External -H- Internal Western Carpathians -► Western Carpathians Premiestňovanie hlavnej tektonickej aktivity v priestore a čase od interných ku externým častiam Západných Karpát BOHEMIAN MASIF Magura Klippen Belt 150 Ma 60 Ma 30 Ma Tektonické členenie na skupiny príkrovov neoalpínska etapa paleoalpínska etapa < <- miocén vrchná krieda spodná krieda M-4-4- Vrchná skupina príkrovov Základné tektonické jednotky a tektonický vývoj Západných Karpát vek Ma útvar stupeň EXTERNÉ ZÁPADNÉ KARPATY INTERNÉ ZÁPADNÉ KARPATY tektonická etapa 0,01 ITÉR Holocén pokračujúca konvergencia s európskou platformou pokračujúca extenzia paniev tonika 2,6 KVA! Pleistocén vulkanická činnosť Ncolek NSKA 23 TERCIÉR Neogén štruktu ral izác iajednotiek vonkajších príkrovov . vulkanická činnosť vznik neogennych paniev spätné násuny NEOALPi K A 65 Paleogén sedimentácia hornín magurskej a krosnianskej sedimentácia hornín vrchnej kriedy a paleogénu C/3 Krieda f štrukturalizácia f oravika deštrukcia váhika štrukturalizácia tatrika, fatrika a hronika e* J US štrukturalizácia meliatika, tnrnyiLn 'A Ľilir'iLn < 200 EZOZOIKU í Jura f členenie sedimcntačnčho priestoru maximálne prehĺbenie paniev OALPÍNSKA 250 Trias nový sedimenlačný cyklus začínajúci klastickými scdimcntami a pokračujúci prevažne karbonatickou sedimentáciou PALE 300 Perm potektonické, prevažne siliciklastické sedimenty 360 Karbón .... intrúzie granitov 416 PALEOZOIKUM Devón izolované výskyty hercýnskej príkrovovej stavby ÍSKA 444 Silúr •> 06 488 Ordovik najstaršie horniny eelnická skunina eemerika 542 Kambrium Externé Západné Karpaty > patria sem: čelná priehlbina, flyšové pásmo a bradlové pásmo - vonkajšia skupina príkrovov > zaradenie sedimentov čelnej priehlbiny do stavby Západných Karpát je diskutabilné, pretože pôvodne predstavujú autochtónny obal európskej platformy > v rámci flyšového pásma je možno vyčleniť dve základné avšak vnútorne členené tektonické jednotky - krosniansku jednotku (syn. krosniansko-menilitovú skupinu príkrovov) a magurskú jednotku (syn. magurská skupina príkrovov) > bradlové pásmo (syn. pieninské bradlové pásmo) je reprezentované tektonickou jednotkou oravika v.y/- Vonkajšia #kupind iirft rovov I \iityjiraktt > Čelná priehlbina - Je tvorená prevažne piesčitými a ílovitými sedimentmi neogénu, ležiacimi na svojom pôvodnom podloží, ktorým je európska platforma (český masív). - Zahrňuje sústavu miocénnych paniev, ktoré premiestňovali svoj sedimentačný priestor pozdĺž presúvajúcich sa príkrovov flyšového pásma a zároveň smerom na prehýbajúci sa okraj európskej platformy postupne zaťažovaný váhou príkrovov. - Sedimenty čelnej priehlbiny sú tektonicky prekryté príkrovmi flyšového pásma. Preukázaný presun jednotiek flyšového pásma na sedimenty čelnej priehlbiny je 25 km. > Flyšové pásmo -flyšové usadeniny (z nemeckého fliessen - tiecť) predstavujú sedimenty transportované turbiditnými prúdmi do hlbokovodného prostredia - Sedimentačný priestor tektonicky invertovanej panvy flyšového pásma bol situovaný v priestore medzi blokom interných Západných Karpát a európskej platformy. - Podobne ako priestor čelnej priehlbiny aj sedimentačný priestor flyšového pásma (magurskej jednotky) nadväzoval smerom na juhozápad na flyšové predpolie Východných Alp (Rheno-Danubian Flysch Zóne) a na severe resp. východe na flyšové príkro vy v Poľsku a na Ukrajine (vo Východných Karpatoch). - Najstaršie zachované sedimenty vo flyšovom pásme sú z obdobia vrchnej jury (vápence, sliene a karbonátový flyš). Je však možno predpokladať, že vznik sedimentačného priestoru súvisí s obdobím všeobecnej extenzie v priestore Západných Karpát, ktorý sa odohral v strednej jure. - Pôvodný sedimentačný priestor flyšového pásma zanikal postupne od konca paleocénu (v magurskej jednotke) až do spodného miocénu v krosnianskej jednotke (posledné sedimenty sú karpatského veku). > Flyšové pásmo -predstavuje sústavu bezkorenných príkrov t.j. príkrovov, ktoré boli amputované od svojho pôvodného podložia a presunuté na predpolie tvorené európskou platformou a sedimentmi čelnej priehlbiny. - V rámci flyšového pásma sú vyčlenené dva až tri systémy príkrovov: - pouzdřanská a ždánická jednotka / waschberská predstavujú okrajový systém príkrovov - krosniansky systém príkrovov (krosnianska jednotka) predstavuje stredný systém príkrovov - magurský systém príkrovov je vnútorný a súčasne najvyšší systém príkrovov -jednotlivé systémy príkrovov (jednotky) sú na seba nasunuté, generálne na sever resp. severozápad až severovýchod - krosnianska jednotka spoločne so ždánickou a pouzdřanskou je presunutá na sedimenty čelnej priehlbiny. Na krosniansku jednotku je presunutá magurská jednotka. - krosnianska jednotka sa vo všeobecnosti vyznačuje prítomnosťou pestrých ílovcových sedimentov - v magurskej jednotke prevládajú pieskovce. -Chlupáč et al., (2002) pouzdřanskú a ždánickú jednotku zaraďujú do vonkajšej - krosnianskej resp. menilitovo-krosnianskej skupiny príkrovov. >Flyšové pásmo ] Carpathian foreland Carpathian foredeep External Western Carpathians Marginal Group of Nappes 1 Pouzdŕany-Ždánice--Waschberg Nappe Krosno Nappe system Skole Nappe Silesian Nappe, Subsilesian Nappe Dukla Nappe Grybów Unit Fore-Magura Unit Porkulec Unit Magura Nappe system Siary Unit Raca Unit Bystrica Unit Krynica Unit Biele Karpaty Unit hnfln^Oravicum faults S thrusts Krosniansky systém príkro vo v (krosnianska jednotka) je zložená z viacerých litotektonických (litostratigrafických) jednotiek resp. príkrovov, od externých ku vnútorným oblastiam sú to: pouzdřanská, ždánická, podslieszka, zdounecká (na Morave) a sliezska - na území Poľska je zo severu (v předpolí podsliezskej jednotky) situovaná školská jednotka - na východnom Slovensku je na južnom (internom) okraji prítomná dukelská jednotka - typickým litologickým členom je menili to vé súvrstvie (—> krosniansko - menilitová), ktoré je tvorené hnedými ílovcami s vložkami pieskovcov a čiernymi rohovcami (vrchný eocén až spodný oligocén) a podmenilitové súvrstvie (eocén) tvorené pestrými (zelené, sivé, červené) ílovcami a pieskovcami - na Morave sa v krosnianskej jednotke a na rozhraní s magurskou jednotkou vyskytujú aj sedimenty jury (v minulosti označované ako tzv. vonkajšie bradlové pásmo). Členenie krosnenskej jednotky dukelská jednotka skolská Jednotka sliezska a podsliezska jednotka pouzdŕanská jednotka ždánická jednotka Magurská skupina príkrovov buduje podstatnú časť flyšového pásma na území Slovenska. - od severu na juh je členená na sústavu čiastkových jednotiek / príkrovov: siary, račianska, bystrická, krynická a bielokarpatská jednotka - generálne boli jednotky magurskej skupiny príkrovov presúvané smerom na sever, avšak v oblasti Oravy sú sunuté aj spätne (juhovergentne) na sedimenty bradlového pásma (oravika) Členenie magurskej jednotky bielokarpatská krynická bystrická račianska Bradlové pásmo - oravikum (tiež pieninské bradlové pásmo) tvorí úzky pruh (najširší pri Púchove - 15 km) dlhý viac ako 600 km Názov bradlové pásmo je odvodený od charakteristickej morfotektonickej črty, ktorými sú vápencové skaliská - bradlá vystupujúce nad okolitý reliéf. Tie sú tvorené jurskými a spodnokriedovými vápencami, ktoré erozívne vystupujú spod mäkších slienitých až dovitých sedimentov vrchnej kriedy a paleogénu. Priestorová distribúcia významnejších sukcesií bradlového pásma - mimoriadna zložitosť stavby bradlového pásma je podmienená tým, že bolo tektonicky postihnuté spoločne s internými Západnými Karpatmi a po paleogéne spolu s flyšovým pásmom - Tektonická stavba je navyše komplikovaná zlomami s horizontálnymi posunmi, ktoré pozdĺžne segmentovali jeho jednotky. - Zásadné rozčlenenie sedimentačného priestoru bradlového pásma, ale aj ďalších jednotiek Západných Karpát nastalo v jure. Bolo to podmienené roztiahnutím priestoru oceánu Tethys a jeho rozčlenením na hlbšie a plytšie sedimentačné oblasti. - Podľa rozdielneho faciálneho charakteru podmieneného nejednotnosťou sedimentačného priestoru sa v bradlovom pásme vyčleňujú viaceré sekvencie, z nich najrozšírenejšie sú čorštýnska sekvencia, kysucká (tiež kysucko-pieninská) sekvencia, klapská sekvencia, manínska sekvencia a drietomská sekvencia. Všetky spomenuté sekvencie sú tektonicky amputované od svojho pôvodného podložia a vrstevný sled je doložený len od spodnej jury. Zjednodušené priestorové usporiadanie základných jednotiek bradlového pásma sedimentárně sukcesie na fundamenta oravika fundament oravika oceánska kôra akrečná prizma fatrické pri krovy presunuté cez tatrikum sedimentárny obal tatrika fundament tatrika a infratatrika KLIPPEN BELT SUCCESSIONS Predpokladané paleogeografické usporiadanie jednotiek bradlového pásma (oravika) a jednotiek tzv. príbradlového pásma (Plašienka, 2019). Čorštýnska sekvencia > Je charakteristická sedimentami plytkovodného charakteru. > Najtypickejším členom sú čorštýnske vápence (stredná až vrchná jura). Sú to červené hľuznaté vápence s hojnými zvyškami fosílií predovšetkým amonitov (napr. bradlo Vršatec). > Dalším typickým členom sú piesčito-krinoidové vápence (stredná jura). > Corštýnska sekvencia sa vyskytuje na vonkajšom - severnom okraji bradlového pásma a predstavuje naj externej šie umiestnenú sekvenciu v rámci jednotiek bradlového pásma. Južnejšie, resp. vnútornej šie sa vyskytujú postupne kysucká, klapská a manínska / drietomská sekvencia. Kysucká sekvencia > Kysucká sekvencia je typická hlboko vodnými sedimentami jurského veku. > Výrazným členom vrstevného sledu sú zelené a červené rádiolarity, ktoré sa usadzovali na rozhraní strednej a vrchnej jury a dokumentujú maximálne prehĺbenie sedimentačnej panvy. Klapská sekvencia > V stavbe bradlového pásma je prítomná na Považí a na Orave. > Najtypickejším je flyšové súvrstvie prevažne vrchnokriedového veku s viacerými charakteristickými litologických členmi obsahujúcimi aj exotický materiál (orlovské pieskovce, sférosideritové vrstvy, upohlavské zlepence). > Klapská sekvencia je pre vrásněná spolu so základnými sekvenciami bradlového pásma (čorštýnskou a kysuckou), pričom vo väčšine výskytov sú jej súvrstvia v prevrátenej pozícii. Manínska sekvencia > Manínska sekvencia je známa len na strednom Považí (názov je od Martinskej tiesňavy). > Je spoločne s drietomskou sekvenciou najvnútornejšou jednotkou, ktorá je z hľadiska tektonického štýlu stavby začlenená do bradlového pásma. > Preukázateľný vrstevný sled je od spodnej jury po strednú kriedu, v prípade drietomskej sekvencie od ?vrchného triasu. >Pre manínsku sekvenciu sú najtypickejším vrstevným členom tzv. urgónske vápence (manínske súvrstvie - organodetrické vápence s hojnými zvyškami makrofosílií (riasy, koraly, rudisti). > Problematická je paleogeografická pozícia jej sedimentačného priestoru, ktorý je kladený na severný okraj tatrika, ale aj na severný okraj fatrika (t. j. južný okraj tatrika). Pozícia drietomskej, manínskej a klapskej jednotky 3 > B O) o s ■a QJ -i c o 2 +^ .2 o Qh i S !l II, H i ,jl I 1 -■ = = '?5 lili i il I i Í1 £ * n ji^ Ml 1 1 i □□□■■□!■*!* i I 11, II «i M s ■ y «8i lij i lift1 I ! 1 □ [II í - = - - ! t s i 1 MI i • li ! 1tmI 1 □ 11« Lil* i !!! li! Pozícia tektonických jednotiek Západných Karpát a Východných Alp Břeclav lCu-10 lG-105 . Sm-26 1Š-9 llnv-7 icky Trnava A 0 <9 0 BRATISLAVA 0 20 v-2 Quaternary7 and Neogene sediments Flysch Belt Klippen Belt Paleogene sediments Upper Cretaceous (Gosau) sediments Hronicum Fatricum Tatricum crystalline basement, sedimentary cover borehole gravimetric profile magnetotelluric profile thrust faults faults A) lOlXJ Legend (well lithology): Neogene sedimentary fill Gösau Group Haupldolomilc Opponitz limestone Lunz Fm. Klippen Bell NW ft 10 II 12 13 Distance fkml 29 19 15 12 10 8 d 5 4 3 2 _l_ b) o.«-= -M.tM-f -50.w-= Resistivity [Ohm.m Depth Sm-22 Sm-26 S-12 [ni] mjSmul lM.24wa.».L löS.W ■ a.i.l. St-83 LNV-7 OI2S:nas.l. 249JOnul V-2 •HI. -.Mill! - 1S0O Legtnd: | | Nc-ogcm- ■jcdimenury Till Opponilz limestone | | Steiualm lim es tone I I Gösau Gntun | I I Anhydrit Guwnstcin Km, ^| Gösau Group Paleogeiic ^| Lun7 Fm. Rcichcnhall Fm. / Weifen Fm. I f laupidolomiit: I Rcingraben Fm. | fs lippen Bell • - ubso-ved — -™ Calculated '/jihtir — Viuvfckä Danube Vienna Bash Depression Mali Karpaty Mis -* ^t*-¥■■*-► $2 53 5*33 $ 3 5 55? }} im 22 ;jr »LT.- TT . W ■ W W W_W K w»_. . T_- - w..w w w w -W www_- w w w f- w! nil' ,,,,,,,,,,,,,, | ,,,,,,,,, , i 10 IS 20 15 -«.IC Vld.-0.SS Stalt=332400 Distance {km) 20 20 —t— 40 —t— 60 80 — i 100 km _____^ Normal and r*"^ strike-slip faults L---s Thrust faults Thrust between Carpathian *~ and Austroalpine units EUROPEAN PLATE BOHEMIAN MASSIF i Moldanubia, Brunia ALPINE OROCENIC W. External Western Carpathians Peri-Klippen Zone l^-j Drictoma unit, St.Veit ' " and Sulz Klippen Belt Pieniny Klippen Belt l^^d Pieniny Klippen Bell Penninkum Lower Penninic nappes ■ Silesian nappes -Waschberg-Zdanice U. Magura nappe syslem Rhenodanubian ns. Internal Western Carpathians I-1 Carpathian Paleogene I_I Basin Upper Cretaceous I-1 sediments i Gösau (iroup J Hronicum I Fatrieum Tatricum Carboniferous to . Mesozoic sediments I Variscan basement | Borinka Unit Austroalpine Upper Austroalpine Unit | Gosau Group | Juvavic nappe system | Bajuvaric nappe s. Tirolic-Norie nappe s. I Meozoic sediments ■ Tirolie-Norie nappe s. Paleozoic meta sed. Lower Austroalpine Unit i Permomesozoic sediments i Variscan basement Pozícia tektonických jednotiek Západných Karpát v tektonickom nadloží jednotiek Východných Alp 14000 m Synoptický profil cez základné tektonické jednotky v západnej časti Slovenska. NW Vienna Basin Sense and phase of displacement Miocene normal faulting Neo-Alpine thrusting Neo-Alpine back-thrusting Eo-Alpine thrusting Normal and strike-slip faults at surface/hidden EUROPEAN PLATE Alpine foreland basins ~j Autochthonous Molasse ALPINE OROGENIC W. Neogene - Quaternary sediments BOHEMIAN MASSIF I Moldanubia, Brunia Thrust faults External Western Carpathians Drietoma Unit and St.Veit Klippen Belt Penninicum Lower Penninic nappes Waschberg-Zdänice U. Rhenodanubian ns. Intenal Western Carpathians Carpathian Paleogene Basin Upper Cretaceous sediments Gosau Group Hronic nappe system Fatric nappe system Tatricum Carboniferous to Mesozoic sediments Variscan basement Borinka Unit Austroalpine Upper Austroalpine Unit Gosau Group Juvavic nappe system Bajuvaric nappe s. Tirolic-Noric nappe s. Meozoic sediments Tirolic-Noric nappe s. Paleozoic meta sed. Lower Austroalpine Unit Permomesozoic sediments Variscan basement