POPRÍKROVOVÉ FORMÁCIE ZÁPADNÝCH KARPÁT http://geologie.vsb.cz/reg_geol_cr/10_obr/10_25_Hradiste_p_Vratnom.jpg Transgresia egenburských sedimentov na sedimenty hronika (kameňolom v Hradišti pod Vrátnom) Popríkrovové formácie vnútorných Západných Karpát sú horninové súbory vrchnej kriedy a predovšetkým kenozoika, ktoré diskordantne a transgresívne prekrývajú príkrovovú stavbu. tektjednotky_fig_02.jpg Sedimenty vrchnej kriedy a paleogénu fig_18_paleogen.jpg Sedimenty vrchnej kriedy (koňak – mástricht) sa v interných Západných Karpatoch zachovali iba sporadicky na niekoľkých lokalitách (dolina Miglinc západne od Moldavy nad Bodvou, Dobšinská ľadová jaskyňa, Šumiac a oblasť Myjavskej pahorkatiny, resp. Brezovských Karpát). Z vrtných prác sú známe výskyty vrchnej kriedy z oblasti Krupiny a Rimavskej Soboty → čiernolúcke súvrstvie a z oblasti Bánovskej kotliny. Litologicky sú to zlepence, pieskovce, menej ílovce a vápence morského pôvodu. Výskyty vrchnej kriedy v oblasti Dobšinskej ľadovej jaskyne a Šumiaca ZKmapa.jpg Plošne najrozsiahlejšie výskyty vrchnej kriedy sú v oblasti Myjavskej pahorkatiny → Brezovská skupina (koňak – mástricht) - svojím litologickým zložením a faciálnym vývojom podobná vrchnej kriede z Východných Álp, ktorá sa označuje ako “gosauská skupina”. Litologicky je tvorená zlepencami, flyšom, červenými slieňovcami a vápencami. Výskyty hornín brezovskej skupiny pokračujú aj v podloží neogénnej výplne viedenskej panvy. Z hľadiska tektonického členenia patrí veľká časť predkenozoického podložia viedenskej panvy Východným Alpám. ZKmapa.jpg C:\MY DOCUMENTS\WORD DOCUMENT\Clanky priprava\Gosau_West_Carp\Final\Fig_03_JH.jpg fig_18_paleogen.jpg Sedimenty paleogénu sa delia na dva základné litologické typy → Ø budínsky vývoj (vrchný eocén – spodný oligocén) k nám zasahuje iba na území južného Slovenska (hlavne oblasť Štúrova a Lučenská kotlina). Nevystupuje na povrchu a jeho rozšírenie je známe iba z vrtných prác. Je charakteristický striedaním sa brakickej a morskej sedimentácie a predovšetkým výskytom uhoľných slojí v prevažne ílovcovom a slieňovcovom horninovom vývoji Ø Ø podtatranská skupina (predtým vnútrokarpatský paleogén), ktorá je absolútne prevládajúcou horninovou skupinou paleogénu na území Slovenska. Sedimenty podtatranskej skupiny morfologicky budujú pohoria Skorušinské vrchy, Spišská Magura, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina a najmä terciérne kotliny – Žilinská, Turčianska, Hornonitrianska, Podtatranská, Hornádska a Horehronské podolie. Sedimenty paleogénu ležia transgresívne a diskordantne na svojom podloží. V spodnom paleogéne (paleocéne) bola väčšina územia interných Západných Karpát pravdepodobne súšou. Sedimenty paleocénu sa vyskytujú len v blízkosti vnútorného okraja bradlového pásma (hričovsko-žilinský paleogén, myjavská skupina, malokarpatská skupina = myjavsko-hričovská skupina). Plošne najrozsiahlejšie výskyty sú v oblasti Myjavskej pahorkatiny → myjavská skupina obsahuje litologicky pestrý sled hornín flyšového charakteru, sliene, pieskovce, ílovce a vápence. ZKmapa.jpg Podtatranská skupina jej stratigrafický rozsah je od vrchného paleocénu po oligocén (v Hornonitrianskej kotline až po spodný miocén). ü Sedimentácia podtatranskej skupiny začína bazálnymi zlepencami, ktoré predstavujú transgresívnu fáciu. Transgresia postupovala generálne zo západu na východ a bola diachrónna. ü Najstaršie sedimenty podtatranskej skupiny patria vrchnému paleocénu a zastupujú ich súľovské zlepence v žilinsko-rajeckej kotline. Súľovské zlepence predstavujú horninový súbor, ktorý je pri kontakte s bradlovým pásmom intenzívne zvrásnený čo nie je typické pre sedimenty podtatranskej skupiny, ktoré sú v internejších častiach interných Západných Karpát uložené subhorizontálne a porušené iba zlomovou tektonikou. Nad bazálnym borovským súvrstvím obyčajne leží súbor ílovcov (hutianske súvrstvie) a vyššie flyš (zuberské súvrstvie). Sedimentácia podtatranskej skupiny končí súvrstvím s prevládajúcim pieskovcovým vývojom (bielopotocké súvrstvie). skupina Sedimenty a vulkanity neogénu neogen.jpg Sedimenty neogénu vypĺňajú panvy a kotliny, ktoré sú spolu s jadrovými pohoriami najcharakteristickejšími morfotektonickými štruktúrami Západných Karpát. Neogénne vulkanity sú produktom zaoblúkového vulkanizmu a vznikali v dôsledku subdukcie súbstrátu externých Západných Karpát (flyšového pásma). ü Medzi panvy radíme Viedenskú panvu, Dunajskú panvu , juhoslovenskú panvu a Východoslovenskú panvu. Ku kotlinám (Vass et al., 1988) sú radené aj severné výbežky dunajskej panvy – blatnianska depresia, rišňovecká depresia a komjatická depresia. ü Ostatné neogénne kotliny sú: trenčianska kotlina, ilavská kotlina, oravská kotlina, bánovská kotlina, hornonitrianska kotlina, turčianska kotlina, žiarska kotlina, zvolensko-slatinská kotlina, rožňavská kotlina, ipeľská kotlina, rimavská kotlina a lučenecká kotlina. Ipeľská, rimavská a lučenecká kotlina sú často označované spoločne aj ako Juhoslovenská panva. C:\MY DOCUMENTS\COREL DOCUMENT\documents\BRNO_ZK\Pohyb01.jpg podľa: Jiříček (1979) obr7 paleomag Kenozoické paleomagnetické rotácie (upravené podľa Túnyi & Márton, 2002) C:\MY DOCUMENTS\WORD DOCUMENT\PRIF UK\ESF\Tekton_lit_dosky\stress escape1.gif alpy_2 Ratschbacher 1991 Tektonický únik (tectonic escape) Karpát Exhumácia kryštalinických masívov Západných Karpát odvodená z termochronologických údajov ZFT a AFT. Sedimentáciu v neogéne je možné rozdeliť do niekoľkých štádií: üpredriftové štádium v spodnom miocéne (egenburg – spodný báden) je možné charakterizovať transpresným režimom a morskou sedimentáciou často v úzkych panvách na okraji súčasného oblúka kde vznikali aj panvy typu pull-apart (Viedenská a Východoslovenská panva), pričom v interných častiach dochádza k iniciálnej extenzii (Juhoslovenská panva). üsynriftové štádium, v strednom miocéne (báden – panón) sa vyznačuje morskou sedimentáciou a extenziou celého priestoru bloku vnútorných Západných Karpát. Vo vznikajúcich sedimentačných priestoroch sa v pomerne krátkom čase akumulujú značné hrúbky sedimentov (napr. temer 3 000 m sedimentov bádenu v blatnianskej depresii). Prevažuje sedimentácia jemnozrnných typov hornín ako sú íly, sliene a pieskovce (napr. vrábeľské súvrstvie). üpostriftové štádium alebo fáza termálneho kolapsu - tento geotektonický proces prebiehal vo vrchnom miocéne (vrchný panón – pliocén). Je charakteristické postupným vysladzovaním sedimentačného priestoru až nakoniec jazernou a riečnou sedimentáciou. Hlavne vo vrchnom panóne sú veľmi časté uhoľné íly, štrky deltových akumulácií a sladkovodné vápence (napr. beladické súvrstvie, kolárovské súvrstvie). neovulkanity.jpg Neogénne a kvartérne vulkanity Neovulkanity sa nachádzajú v dvoch oblastiach: stredoslovenskej a východoslovenskej. Ø V stredoslovenskej oblasti – (stredoslovenské neovulkanity) tvoria pohoria Kremnické vrchy a Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Pohronský Inovec, Poľanu, Javorie, Ostrôžky a Krupinskú planinu. Posledné produkty vulkanizmu v stredoslovenskej oblasti sú pliocénneho až kvartérneho veku (Cerová vrchovina). Ø Ø Východoslovenská oblasť je tvorená Slanskými vrchmi a Vihorlatskými vrchmi. Ø Ø Okrem spomenutých výskytov sú neogénne vulkanity prítomné aj v bradlovom pásme na území Poľska a vo vonkajších Západných Karpatoch (pri Uherskom Brode). Vo vývoji a následnosti produkcie neovulkanitov vzhľadom na geodynamický vývoj je možné sledovať jednotlivé etapy neogénneho vulkanizmu. Kyslé alkalicko-vápenaté vulkanity areálneho typu zastúpené hlavne ryolitmi, ryodacitmi a ich produktmi. Vek: 1) spodný miocén (egenburg – spodný báden) z produktov sa vyskytujú len okrajové fácie v podobe tufov (juhoslovenská panva a východoslovenská panva) – súvisia s iniciálnym štádiom extenzie v spodnom miocéne. Súvisia s procesmi predriftového štádia. 2) Vrchný miocén (sarmat – panón) majú väčšie rozšírenie a vyskytujú sa spolu s andezitovými vulkanitmi predovšetkým v stredoslovenskej oblasti - súvisia s procesmi postriftového štádia. Intermediálne alkalicko-vápenaté vulkanity areálneho typu zastúpené hlavne andezitmi, dacitmi a ich produktami. Vek: stredný miocén (báden – sarmat). Tvoria spodné časti stavby veľkých stratovulkánov (štiavnický stratovulkán, stratovulkán Javorie, stratovulkán Poľana) – predstavujú produkty synriftového štádia ( → maximum zaoblúkovej extenzie). Intermediálne alkalicko-vápenaté vulkanity oblúkového typu zastúpené hlavne bazaltickými andezitmi, ojedinele dacitmi a ich produktami. Vek: stredný miocén (sarmat). Priestorovo sú viazané na východoslovenskú oblasť (Slánske vrchy a Vihorlat). Vznikali v procese aktívnej subdukcie. Bázické alkalické vulkanity vystupujú v stredoslovenskej oblasti. Vek: vrchný miocén – kvartér aj Horninovo sú zastúpené bazaltami, nefelinickými bazanitmi. Výskyty sú hlavne v Cerovej vrchovine. Najmladšie produkty (nefelinické bazanity → 130 000 -140 000 ka) sa vyskytujú pri Novej Bani (lokalita Pútikov vŕšok). Geodynamicky zodpovedajú záverečným fázam vulkanickej aktivity. https://kamnavyletsk.b-cdn.net/rails/active_storage/representations/redirect/eyJfcmFpbHMiOnsibWVzc2 FnZSI6IkJBaHBBdm9RIiwiZXhwIjpudWxsLCJwdXIiOiJibG9iX2lkIn19--363e16f64fce2a82cbf7f19f25ade54aec7640a 4/eyJfcmFpbHMiOnsibWVzc2FnZSI6IkJBaDdCem9MWm05eWJXRjBTU0lJYW5CbkJqb0dSVlE2QzNKbGMybDZaVWtpQ25nNE1EQ StCanNHVkE9PSIsImV4cCI6bnVsbCwicHVyIjoidmFyaWF0aW9uIn19--671e59733b1d24d46148e7043ff2d09405dfaa7f/1 461.jpg?locale=sk Kamenný vodopád pod hradom Šomoška Banskoštiavnická kalvária | devel.e-hodman.sk GUIDE@HAND - Soví hrad Kvartérne sedimenty Vysokohorská oblast' zahŕňa horské masívy s vrcholmi presahujúcimi výšku 1 500 m n. m. Stopy horského zaľadnenia v oblasti Tatier, Nízkych Tatier a čiastočne v Malej Fatre (Krivánska časť) a Oravských Beskydách (Pilsko, Babia hora). Morfologicky najvýraznejšie sú würmské morény posledného zaľadnenia. Základným typom sedimentov sú morénové, glacilakustrické (ľadovcovo-jazerné) a glacifluviálne usadeniny hrúbky niekoľko desiatok metrov, alebo až niekoľko sto metrov (napr. oblasť Štrbského plesa až 400m). Stredohorská oblast' vrátane kotlín zaberá podstatnú časť Slovenska. V predpolí vysokohorských oblastí zasahujú do stredohorskej oblasti aj glacifluviálne sedimenty. Fluviálne sedimenty možno sledovať v riečnych terasách. Najkompletnejšia sústava terás je na strednom Váhu pri Žiline. Terasové stupne sú charakteristické aj pre horný a stredný tok Hrona. Dôležité nálezy pleistocénnej fauny a flóry pochádajú z krasových výplní (Plešivec, Gombasek) a početných travertínových kôp (napr. Dreveník, Gánovce, Horbek pri Ružomberku, Sliač, Levice – Šiklóš). Nížinné oblasti kvartéru reprezentuje predovšetkým oblasť Záhorskej, Podunajskej a Východoslovenskej nížiny. Nachádzajú sa tu predovšetkým sedimenty stredného a vrchného pleistocénu a holocénu. Genetické typy sedimentov kvartéru Hrúbky sedimentov kvartéru Ďakujem za pozornosť ...