Stres v sociálnom kontexte, práca so stresormi športovcov z pohľadu trénera, rodiča športovca. Základné vysvetlenie stresovej odpovede, pojem stresor v športe, GAS syndróm (všeobecný adaptačný syndróm), pojmy eustres a distres, hormonálne pozadie stresovej odpovede v organizme, prejavy stresu v rovine psychickej, fyziologickej a behaviorálnej

pojem arousal, štartová horúčka a štartová apatia a ich prejavy u športovcov alebo u trénerov

pojem sebavedomie a jeho definícia, aspekty, ktoré ho tvoria. Možnosti trénera pracovať s detským športovcom na zvládaní predštartových stavov

copingové stratégie - pozitívne, negatívne, neutrálne, príklady konkrétnych copingových stratégií podľa Janke a Erdmannovej.

copingové štýly

rozdiel medzi úzkosťou ako prejavom a úzkostlivosťou ako osobnostnou črtou

strach a úzkosť - ich základné odlíšenie

Život je do značnej miery proces, v ktorom sa prispôsobujeme okolnostiam,
v ktorých existujeme. Nikto nemôže žiť bez toho, aby nepoznal určitú mieru stresu. Keďže
sa v priebehu života stresu vyhnúť nemôžeme, sme schopní sa naučiť pomerne veľa o tom
ako obmedziť jeho vedľajšie, predovšetkým negatívne účinky na minimum. Pre lepšie
pochopenie podstaty pojmu stres by sme mali najprv ozrejmiť čo stres nie je, a to z dôvodu
vyhnutia sa metúcim a nepresným definíciám, ktoré v tejto oblasti môžu vznikať z dôvodu
laického používania tohto slova (Selye 2016):
1. Stres neznamená len nervové napätie.
2. Stres nie je len núdzové vylučovanie hormónov z drene nadobličiek.
3. Stres nie je všetko, čo spôsobuje sekréciu hormónov kôry nadobličiek – kortikoidov.
Adrenokortikotropný hormón ako hormón hypofýzy riadiaci činnosť nadobličiek, môže
vyvolať uvoľňovanie kortikoidov aj bez známok stresu.
4. Stres nie je vždy nešpecifickým výsledkom poškodenia. Aj bežné činnosti ako je
športovanie alebo dokonca bozkávanie môžu spôsobiť stres bez zrejmého poškodenia.
5. Stres nie je to isté ako odchýlka od homeostázy, stabilného rovnovážneho stavu tela.
Výraznú odchýlku od normálneho stavu v aktívnych orgánoch spôsobuje každá biologická
aktivita (senzorické vnímanie alebo kontrakcia svalu).
6. Stres nie je to, čo spôsobuje poplachovú reakciu. Tú vyvoláva stresor, nie stres samotný.
7. Stres nie je identický s poplachovou reakciou alebo GAS (generalizovaný adaptačný
syndróm) ako celkom. Tieto reakcie sú charakterizované určitými merateľnými zmenami
v organizme, ktoré sú spôsobené stresom a teda nemôžu byť stresom.
8. Stres nie je špecifická reakcia. Stresová odozva je podľa definície nešpecifická, pretože
ju môže vyvolať prakticky akýkoľvek podnet.
9. Stres nie je nutne niečo škodlivé, záleží to od uhla pohľadu. Stres z radostnej, tvorivej,
úspešnej práce (aktivity, činnosti, javu...) je prínosný, zatiaľ čo stres zo zlyhania alebo
choroby je škodlivý. Stresová reakcia teda môže mať aj pozitívny aj negatívny účinok.
10. Stresu nie je možné sa vyhnúť a človek by sa mu v určitých situáciách ani nemal vyhýbať

Z hľadiska kvantitatívneho psychickú záťaž môžeme deliť na (Mikšík 2009):
- bežná psychická záťaž – nedosahuje hraničný prah pre vznik stresovej reakcie
- optimálna psychická záťaž – vzniká vtedy, keď požiadavky situácie mierne
presahujú možnosti človeka
- hraničná psychická záťaž – človek musí vynakladať nadmerné úsilie na vyrovnanie
sa s požiadavkami situácie
- extrémna psychická záťaž – požiadavky situácie vysoko prevyšujú možnosti
jednotlivca, nastáva preťaženie organizmu
- pesimálna psychická záťaž – ide o príliš nízke alebo naopak príliš vysoké nároky
na psychiku (nízke nároky neumožňujú rozvoj človeka, vysoké sú zdrojom stresovej
reakcie).

Celkové správanie v rámci stresovej situácie odlišujeme v závislosti od odpovede na
stresovú reakciu. Môže ňou byť odpoveď v zmysle úteku pred nebezpečenstvom (flight),
útoku (fight) a tiež stuhnutia od strachu, tzv. „zamrznutie“ (freeze). V súvislosti
s prežívaním a správaním človeka môžeme hovoriť nielen o negatívnom, ale i pozitívnom
vplyve stresu na človeka.

zdroje:

Informácie a poznatky z prednášok a diskusií na seminároch

Principles of Social Psychology (Orig.) : Základy sociální psychologie [Hayes, 1998] : Základy sociální psychologie [Hayes, 2003].