SOC412 Sociologie antisemitismu

Fakulta sociálních studií
podzim 2006
Rozsah
2/0/0. 10 kr. Ukončení: zk.
Vyučující
PhDr. Michal Vašečka, Ph.D. (přednášející)
Garance
doc. PhDr. Ing. Radim Marada, Ph.D.
Katedra sociologie – Fakulta sociálních studií
Kontaktní osoba: Ing. Soňa Enenkelová
Rozvrh
St 18:00–19:30 U36
Předpoklady
Volitelný kurz SOC 412 Sociológia antisemitizmu je určený pre študentov magisterského štúdia odboru Sociológia na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej Univerzity v Brne. V kreditnom systéme je možné získať 12 kreditov. Podmienky pre absolvovanie kurzu: 1. Priebežné štúdium textov; 2. Príprava a prezentácia referátu (štandardne 20 minút); 3. Záverečná esej (10 normostrán); 4. Ústna skúška.
Omezení zápisu do předmětu
Předmět je určen pouze studentům mateřských oborů.
Mateřské obory/plány
Cíle předmětu
Kurz sociologicky analyzuje sociálny jav antisemitizmu a to od antiky po post-modernú dobu. Študenti majú možnosť získať vedomosti o antisemitizme ako o univerzálnom fenoméne, ktorého existencia musí byť vysvetlovaná multidimenzionálne. V kurze sa tak poslucháči dozvedia o vysvetleniach vzniku a šírenia antisemitizmu, o histórii tejto špecifickej formy rasovej nenávisti, ako aj o vplyve modernity a holokaustu na procesy integrácie a asimilácie Židov. Kurz sa zároveň podrobne zaoberá prepájaním antisemitizmu s anti-sionizmom, anti-amerikanizmom a anti-západnosťou v súčasnej Európskej Únii, účastníci kurzu sa dozvedia o prepájaní anti-globalistov a moderných antisemitov. Kurz sa vyslovuje k metodologickým dilemám skúmania antisemitizmu, analyzuje antisemitizmus v politickej praxi ČR, skúma spôsoby boja s antisemitizmom a poukazuje na funkcie, ktoré moderný antisemitizmus plní.
Osnova
  • 1. Seminár (28.9. 2004) Úvod do problematiky, antisemitizmus ako sociálny jav. Prístup rôznych vedných disciplín k štúdiu antisemitizmu, paradigmy prístupu. Operacionalizácia antisemitizmu, objektov antisemitizmu a antisemitov samotných. Antisemitizmus ako univerzálny fenomén. Hĺbka a permanencia antisemitizmu. Antisemitizmus viac ako iba súčet rasových predsudkov. 2. Seminár (5.10. 2004) Príčiny antisemitizmu. Vysvetlenia vzniku antisemitizmu súvisiace so Židmi: Nenávisť voči judaizmu Ídea vyvoleného národa ako príčina antisemitizmu Vyššia úroveň života Židov ako zdroj antisemitizmu Ekonomické zdôvodnenia Vysoký sociálny kapitál Psychologické zdôvodnenia Sartrove zdôvodnenia antisemitizmu Vysvetlenia nesúvisiace so Židmi: Ontologická neistota a statusová panika Chýbajúca dôvera Odcudzenosť Anómia a nesúpatričnosť Nacionalizmus a odmietanie multikulturalizmu 3. Seminár (12.10. 2004) Historická perspektíva antisemitizmu. Anti-semitizmus v histórii: V staroveku - Helénsky svet, Staroveký Rím V kresťanskej tradícii - cirkevní otcovia, križiacke výpravy, 3 stredoveké obvinenia proti Židom, katolicizmus, protestantizmus Antisemitizmus osvietenstva (Voltaire, Fichte) Lavicový antisemitizmus - Karol Marx, francúzski socialisti (Fourier, Leroux, Proudhon), komunizmus a antisemitizmus, moderní žavičiari a antisemitizmus Nacizmus a antisemitizmus - ideologické korene nacistického antisemitizmu Anti-sionizmus ako teoretický a praktický antisemitizmus Post-komunistický antisemitizmus Antisemitizmus v Českej republike a jeho špecifiká 4. Seminár (19.10. 2004) Reprodukcia antisemitizmu. Vytváranie postojov k Židom: Postoje, predsudky, stereotypy Pocit skupinového ohrozenia Generačná identita Antisemitizmus v procese sociálnych výmen: Sociálne konštruovanie antisemitizmu Sociálna reprodukcia nerovnosti Psychologické aspekty reprodukcie antisemitizmu: Autoritárska osobnosť Kauzálne atribúcie 5. Seminár (26.10. 2004) Antisemitizmus a konšpiračné posolstvá Konšpiračné posolstvá a diabolská kauzalita Konšpiračné posolstvá a masové médiá Spolužitie extrémov a fúzia paranoje 6. Seminár (2.11. 2004) Miera antisemitizmu a kvantitatívne výskumy Miera antisemitizmu v strednej Európe v komparatívnej perspektíve Bogardusova škála sociálneho dištancu vo výskumoch verejnej mienky Antisemitizmus a proces transformácie Reflexia minulosti a holokaustu vo výskumoch verejnej mienky 7. Seminár (9.11. 2004) Kritická reflexia doterajšieho výskumu antisemitizmu Výskum predsudkov a stereotypov Nacionalizmus a antisemitizmus Výskum tradičného antisemitizmu Chýbajúci výskum sociálno-psychologických faktorov antisemitizmu 8. Seminár (16.11. 2004) - Týden pro samostudium V tomto týdnu probíhá výuka na katedře sociologie ve formě samostudia. Studující mají za úkol znovu projít dosavadní četbu ke kursům, nastudovat případnou zameškanou četbu, vypracovat a dopracovat zadané úkoly. Optional: Reflexia antisemitizmu v kvalitatívnych výskumoch - Oral History výskum. 9. Seminár (23.11. 2004) Prejavy antisemitizmu Antisemitské excesy a ich typológia Súčasné antisemitské hnutia Rasizmus ako ideový základ antisemitských hnutí Subjekty pravicového politického extrémizmu Štruktúra pravicových extrémistov Registrované občianske združenia s prepojením na extrémistické skupiny Nacionalistické politické strany 10. Seminár (30.11. 2004) Antisemitizmus ako konštrukt Typizácia a stereotypizácia pri vytváraní antisemitských mýtov Antisemitizmus v médiách Prezentácia extrémneho antisemitizmu Internet priestor stretávania sa antisemitov Webovské stránky ako obrana identity antisemitov Antisemiti ako subkultúra stretávajúca sa na internete Chat skupiny miesto autentického antisemitizmu 11. Seminár (7.12. 2004) Funkcie antisemitizmu Legitimizačné a substitučné funkcie antisemitizmu príklady antisemitských afér minulosti (Dreyfus, Hilsner, Beilis, Frank) Antisemitizmus ako spôsob exklúzie liberálnych elít z politiky T.G. Masaryk a antisemitský mýtus 12. Seminár (14.12.2004) Neo-antisemitizmus Antisemitizmus v EÚ po roku 2000 Anti-sionizmus a antisemitizmus Antisemitizmus a izraelsko-palestínsky konflikt Antisemitizmus a anti-globalizmus Prepájanie antisemitizmu, anti-amerikanizmu a anti-západnosti 13. Seminár (21.12. 2004) Budúcnosť antisemitizmu Antisemitizmus ako priesečník konšpiračných teórií Antisemitizmus v ČR a krajinách strednej Európy v budúcnosti Spôsoby boja s antisemitizmom, programy vlády ČR a EK (RAXEN)
Metody hodnocení
Každý študent môže získať maximálne 50 bodov, pričom v prípade zisku menej ako 20 bodov študent neuspel a skúška mu nebude zapísaná. Podmienkou pre získanie zápočtu je prezentácia referátu a odovzdanie eseje. Jednotlivé úkony smerujúce k získaniu skúšky budú ohodnotené nasledovne: 20 % - prednesenie referátu /max. 10 bodov/ 50 % - záverečná esej /max. 25 bodov/ 30 % - skúška /max. 15 bodov/ Poslucháči získavajúci hodnotenie v intervale 20 - 50 bodov, budú vyhodnotení nasledovne: 50 - 42 bodov A 41 - 34 bodov B 33 - 26 bodov C 25 - 18 bodov D 17 - 10 bodov E 9 - 0 bodov F
Další komentáře
Předmět je dovoleno ukončit i mimo zkouškové období.
Předmět je vyučován každoročně.
Předmět je zařazen také v obdobích podzim 2004, podzim 2005, podzim 2007, podzim 2009.